Podunajská pahorkatina I. Všeobecná charakteristika I. - 1. Charakteristika - Podunajská pahorkatina predstavuje najväcší krajinný celok v Slovenskej republike. Zaberá severnú a severovýchodnú cast krajinnej oblasti Podunaj-ská nížina. Jej územie je velmi clenité a rozprestiera sa pri dolnom toku riek Váh, Nitra, Hron a Ipel resp. ich prítokov. Podla súcasného administratívneho clenenia sa rozprestie-ra na severnom území Nitrianskeho, južnej casti Trencianskeho a v strede Trnavského i Bratislavského kraja. Vyjadrené v zmenšenej mierke prechádza cez hranice 15 okresov. Ide o typ poriecnej rovinnej krajiny s vysokým podielom mestských sídel, technicko-konštrukcných prvkov s prevažne priemyselnej, polnohospodárskej a komunikacnej funkcie (hustá cestná i železnicná siet). I. - 2. Clenenie - Clení sa na 11 podcelkov: Trnavská pahorkatina, Dolnovážska niva, Nitrianska pahorkatina, Nitrianska niva, Žitavská pahorkatina, Žitavská niva, Hronská pahorkatina, Hronská niva, Cenkovská niva, Ipelská pahorkatina a Ipelská niva. Každý z uvedených pahorkatinných podcelkov má ešte svoje vlastné clenenie na malé pahorkati-ny. II. Hranice územia II. - 1. Hranice územia - Na západe ju ohranicujú Malé Karpaty. Na severe Považské podolie, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Tríbec, Pohronský Inovec a Štiavnické vr-chy. Na východe susedí s Krupinskou planinou, štátnou hranicou s Madarskom a Burdou. Na juhu je to opät so štátnou hranicou s Madarskom a Podunajskou rovinou. II. - 2. Rekord územia - Tu leží aj najjužnejší bod Slovenska v katastri obce Patince (47°44´ SZŠ a 18°17´ VZD). III. Príroda III. - 1. Geologická stavba - Podložie Podunajskej pahorkatiny budujú prevažne sedi-menty – íly, piesky a štrky. Vo východnej casti vystupujú aj andezity. Povrchový kryt ú-zemia tvoria zasa spraše a sprašové hliny. Sú to materské horniny pre úrodné cernozeme a hnedozeme. III. - 2. Reliéf - Je mäkko modelovaný a hladký s plytkými a širokými dolinami od-delenými širokými plochými chrbtami. Clenitejší povrch je zriedkavý. Maximálnu výšku dosahuje v Brezine - 370 m n.m., najnižšie miesto sa nachádza na Ipli v katastri obce Pastovce - 112 m n.m. III. - 3. Podnebie - Klimaticky tento krajinný celok patrí k typu nížinných mierne tep-lých a mierne suchých oblastí. Priemerná januárová teplota dosahuje -1 až -4 °C a júlová 18 – 20 °C. Rocný úhrn zrážok predstavuje 600 – 700 mm. Pocet letných dní v roku (s teplotou nad 25 °C) sa pohybuje v rozmedzí 50 až 70. III. - 4. Vodstvo - Územie patrí k povodiu Dunaja, ktorý ho odvodnuje scasti priamo, scasti prostredníctvom Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona, Ipla a ich prítokov. Velký význam má aj výskyt teplých a studených minerálnych pramenov, ktoré sa viažu na tektonické poruchy. Najznámejšie sú v Pieštanoch, Dudinciach, Štúrove, Leviciach, Santovke a v Malých Bieliciach pri Partizánskom. III. - 5. Rastlinstvo - Podunajská pahorkatina je silne poznacená cinnostou cloveka. Z pôvodnej lesnej pokrývky sa zachovali len nepatrné, prevažne dubové zvyšky v podobe drobných lesných enkláv a hájov. Napr. severozápadne od mesta Senec sa v Martinskom lese zachovali súvislejšie porasty duba cérového ponticko-kontinentálneho typu, ktoré sú chránené. Hojný je i sekundárny agát biely (Robinia pseudoacacia). Zo vzácnych rastlín sa tu vyskytuje hlavácik jarný, jasenec biely, iskerník ilýrsky, slezinník severský, hrdob-radka páchnuca a lan chlpatý. Na Kamenínskom slanisku rastú aj limonka Gmelinová, skorocel prímorský a gáfrovka rocná. III. - 6. Živocíšstvo - V listnatých lesoch tohto krajinného celku možno stretnút srnca lesného, jelena lesného a daniela škvrnitého popri diviakovi lesnom ci kune lesnej. Na tamojších poliach a lúkach žije zajac polný, jarabica polná, bažant polovný a hraboš po-lný. Na kultúrnych stepiach sa vyskytuje sysel obycajný a chrcek polný. Pozdlž riek by sme stretli napr. divé husi a rôzne druhy obojživelníkov. Zo vzácnejších druhov vtákov žijúcich pri velkých riecnych tokoch rybárik riecny, chochlacka bielooká, svrciak slávi-kovitý, corík bielokrídly. Pri Hrone hniezdi aj buciak nocný, buciacik mociarny a haja tmavá. Z bezstavovcov vo všeobecnosti hodno spomenút typické stepné druhy chrobákov a motýlov. III. - 7. Chránené územia - Jedinou národnou prírodnou rezerváciou na tomto území je Kamenínske slanisko s rozlohou 0,22 km2. Leží na pravom brehu Hrona pri obci Kame-nín. Nižší stupen ochrany sa vztahuje na chránené areály, predovšetkým na parky napr. v Seredi, Pieštanoch alebo Zlatých Moravciach. IV. Obyvatelstvo IV. - 1. Hustota a pocet obyvatelov - Hustota obyvatelstva prevyšuje celoslovenský priemer a pohybuje sa v rozmedzí 100 – 200 obyvatelov na km2. V rovinatých castiach sú tieto hodnoty aj vyššie. Celkove možno pocet obyvatelov tohto krajinného celku od-hadnút na cca 750 000. V. Sídla V. - 1. Krajské mestá - a) TRNAVA – leží na Trnavskej pahorkatine východne od Malých Karpát. Je 7. najväcším mestom Slovenska. Už r. 238 získala ako prvé mesto na Sloven-sku mestské výsady zachované dodnes. Bola významným centrom obchodu, reme-siel, školstva i kultúrneho života Okrem toho, že je Trnava krajským mestom (od r. 1996), je aj sídlom arcibiskupského úradu rímskokatolíckej cirkvi. Patrí k mestským pa-miatkovým rezerváciám. Pôsobí v nej profesionálne divadlo, Trnavská univerzita, Uni-verzita sv. Cyrila a Metoda, ako aj dve fakulty Slovenskej technickej univerzity. V. - 1. b) NITRA - leží na južnom výbežku pohoria Tríbec, Nitrianskej pahorkatiny a nivy rieky Nitry. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z r. 826. Je teda najstarším pí-somne doloženým mestom Slovenska. Významným kultúrnym a politickým strediskom bola už v období Velkomoravskej ríše. Na význame nestratila ani v stredoveku. V súcasnosti je 4. najväcším centrom Slovenska a zároven krajským sídlom. V. - 2. Okresné mestá - poradie od západu na východ: Pezinok, raj malokarpatského vi-nárstva; Senec, známe centrum polnohospodárskej a rekreacnej oblasti; Hlohovec, niek-dajšie stredisko obchodu a remesiel, dnes známe ako mesto ruží; Bánovce nad Bebravou, významné priemyselné mesto; Nové Mesto nad Váhom, najsevernejšie okr. sídlo tohto územia, ktoré za svoj rozvoj vdací industrializácii po r. 1950; Pieštany chýrne kúpele vyhladávané pacientmi z celého sveta; Topolcany, tradície obchodného a remeselníckeho života v súcasnosti už velmi nerozvíjajú, nakolko ležia mimo hlavných dopravných ta-hov; Partizánske, známe obuvníckym priemyslom, ktorý tu umiestnila firma Bata r. 1938; Zlaté Moravce, mesto s bohatou minulostou a kultúrnymi tradíciami, niekdajšie sídlo Tekovskej župy, dnes preslávené výrobou chladniciek; Levice, bohaté na kultúrno-historické pamiatky, priaznivo poznacené výstavbou jadrovej elektrárne v nedalekých Mochovciach. V. - 3. Iné mestá - Modra, Sered, Leopoldov, Vrbové, Vráble, Štúrovo, Pohronský Rus-kov, Želiezovce, Tlmace a Šahy. VI. Hospodárstvo VI. - 1. Priemysel - a) Strojársky a elektrotechnický - priemysel reprezentujú závody: TAZ Sipox, a.s. (výroba úžitkových automobilov) v Trnave; Nový CALEX, a.s. (výroba chladniciek) v Zlatých Moravciach; SES Tlmace (energetické zariadenia); Topolcianske strojárne, a.s. v Tovarníkoch. VI. - 1. b) Chemický a farmaceutický - je zastúpený závodmi: Plastika, a.s. (obalové materiály, drenažné rúry) v Nitre; Novochema Levice, a.s.; Chemolak Smolenice, a.s. (farby, laky); Slovakofarma Hlohovec, a.s. (lieky a liecivá). VI. - 1. c) Textilný a obuvnícky - predstavujú podniky: Trikota Vrbové, š.p. (úplety a výrobky z nich); Zorena, s.r.o. (bielizen a košele); Cebo holding Slovakia, a.s. a Cobra-Nico, s.r.o. (obuv) v Partizánskom. VI. - 1. d) Potravinársky - rozvíjajú: pivovary Karšay (Corgon) v Nitre a Topvar v Topolcanoch, cukrovary v Trnave a Pohronskom Ruskove, Považské mlyny a cestovinárne, a.s. v Senci, Malokarpatský vinársky podnik, a.s. (víno a destiláty) v Pezinku. VI. - 2. - Energetika - Do tejto oblasti patria obidve naše jadrové elektrárne - Jaslovské Bohunice a Mochovce, ale aj vodná elektráren Madunice na Váhu. VI. - 3. Polnohospodárstvo - Podunajská pahorkatina patrí k našim polnohospodársky najproduktívnejším obilninársko-repárskym oblastiam s rozvinutým ovocinárstvom a vinárstvom. Rovnako sa tu darí živocíšnej výrobe - chovu hovädzieho dobytka, ošípa-ných i hydiny. _____________ _________
Zdroje: