Pôdne typy Európy a Slovenska Cernozeme vznikli v strednej Európe prevažne na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach. Cernozeme na Slovensku sú menej humózne ako pravé stepné, lebo sú vo vlhšom podnebí. Hnedozeme lemujú cernozeme z vlhšej strany. Vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch. Prebieha v nich mierny posun ílových castíc presakujúcou vodou z hornej casti do spodnej, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Hnedozeme prechádzajú do ilimerizovaných pôd na vlhších územiach. Vznikli hlavne na okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách väcšinou na sprašiach a sprašových hlinách, obycajne pod dubovo- hrabovými lesmi. Tak sa vytvoril výrazne ochudobnený horizont A. Pseudogleje sú v najvlhších castiach nížin a kotlín tam, kde presakujúca zrážkova voda narazí v hlbke niekolko decimetrov pod povrchom na málo priepustný horizont alebo vrstvu. Sú to málo úrodné pôdy. V pohoriach strednej Európy a aj na Slovensku prevládajú hnedé lesné pôdy. Vznikli v lesnej zóne na zvetralinách nekarbonátových hornín. Podstatná cast týchto pôd je zalesnená. Spravidla sú to velmi dobré pôdy pre lesné hospodárstvo. Rendziny sú tiež prevažne horské pôdy vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín. Prebieha v nich hromadenie kvalitného humusu. Sú casto silne skeletnaté, udržia málo vlahy, s jednostranným obsahom živín. Pozdlž riek a potokov na riecnych nivách s usadeninami sa vytvorili rôzne široké pásy nivných pôd. V rôznej hlbke je poriecna pórová voda s kolísavou hladinou pocas roka. Lužné pôdy- ciernice sú väcšinou na širokých nivách ci rovinách dalej od vodných tokov. Majú tmavosivý humusový horizont, cím pripomínajú cernozeme. Podzemná voda je v hlbke 1-3 m a kapilárnym zdvihom pôsobí na vrchnú cast pôdy. Preto väcšina ciernic je úrodnejšia ako cernozeme. Horizont - humusový A

  • obohatený B
  • materská hornina C
  • podzemná voda G
Cernozeme vznikli v strednej Európe prevažne na sprašiach v najsuchších a najteplejších územiach. Cernozeme na Slovensku sú menej humózne ako pravé stepné, lebo sú vo vlhšom podnebí. Hnedozeme lemujú cernozeme z vlhšej strany. Vznikli prevažne na sprašiach v nížinných dubových lesoch. Prebieha v nich mierny posun ílových castíc presakujúcou vodou z hornej casti do spodnej, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Hnedozeme prechádzajú do ilimerizovaných pôd na vlhších územiach. Vznikli hlavne na okraji nížin a v mnohých karpatských kotlinách väcšinou na sprašiach a sprašových hlinách, obycajne pod dubovo- hrabovými lesmi. Tak sa vytvoril výrazne ochudobnený horizont A. Pseudogleje sú v najvlhších castiach nížin a kotlín tam, kde presakujúca zrážkova voda narazí v hlbke niekolko decimetrov pod povrchom na málo priepustný horizont alebo vrstvu. Sú to málo úrodné pôdy. V pohoriach strednej Európy a aj na Slovensku prevládajú hnedé lesné pôdy. Vznikli v lesnej zóne na zvetralinách nekarbonátových hornín. Podstatná cast týchto pôd je zalesnená. Spravidla sú to velmi dobré pôdy pre lesné hospodárstvo. Rendziny sú tiež prevažne horské pôdy vytvorené na zvetralinách karbonátových hornín. Prebieha v nich hromadenie kvalitného humusu. Sú casto silne skeletnaté, udržia málo vlahy, s jednostranným obsahom živín. Pozdlž riek a potokov na riecnych nivách s usadeninami sa vytvorili rôzne široké pásy nivných pôd. V rôznej hlbke je poriecna pórová voda s kolísavou hladinou pocas roka. Lužné pôdy- ciernice sú väcšinou na širokých nivách ci rovinách dalej od vodných tokov. Majú tmavosivý humusový horizont, cím pripomínajú cernozeme. Podzemná voda je v hlbke 1-3 m a kapilárnym zdvihom pôsobí na vrchnú cast pôdy. Preto väcšina ciernic je úrodnejšia ako cernozeme. Horizont - humusový A

  • obohatený B
  • materská hornina C
  • podzemná voda G