Zem ako vesmírne teleso

1.Slnečná sústava - tvorí ju Slnko, planéty s družicami, kométy a meteorické telesá. je súčasťou vesmírneho celku - GALAXIE. 2.Zem - je jedna z planét(obežníc)slnečnej sústavy- stred tvorí hviezda Slnko.

Tvar a velkosť Zeme

a)vedecké dôkazy - o guľovitom tvare Zeme:

heliocentrická sústava Koperníka,Keplerove zákony o pohybe nebeských telies a Newtnou gravitačný zákon vedecky dokázali gulovitý tvar Zeme, jej obeh okolo Slnka a rotáciu okolo vlastnej osi.

b)tvar Zeme - nepravideľný geoid- pre matematické zjednodušenie sa používa sféroid-(rotačný elipsoid) c)dôsledok guľovitého tvaru Zeme- nerovnaké množstvo slnečného žiarenia,

najviac na rovníku, pásmovité usporiadanie geografických javov.

Pohyby Zeme

a)obeh okolo Slnka- po dráhe tvaru elipsy. čas obehu 365 dní,5 hodín,48 minút = Tropický rok.

Zemská os nie je kolmá na rovinu svojho obehu, ale zviera s ňou uhol 66 30´. Tento sklon spôsobuje:-zmenu výšky Slnka nad obzorom, zmenu dlžky dňa a noci rozčlenenie na astronomické obdobia( jar,leto,jeseň,zima).

a)rotácia Zeme okolo Slnka-čas-23 hodín,56 minút,4 sekundy= Hviezdny deň. čas na Zemi sa riadi podľa slnečného dňa=24 hodín.

Miestny čas= je čas, ktorý majú miesto v jednom okamžiku na rovnakom poludníku.

Pásmový čas=koncom 19.stor.Zem je rozdelená na 24 časových pásiem po 15.U nás sa používa stredoeuropsky čas. V lete sezonny čas, u nás východoeuropsky čas.

Slapové javy

sú pravidelné,deformácie tvaru Zeme vplyvom pritažlivej sily Mesiaca a Slnka.Najviac sa prejavujú na vodnej hladine Svetového oceánu ako príliv a odliv.

Mesiac je jediná prirodzená obežnica,doba otočenia okolo vlastnej osi je taká istá ako doba okolo Zeme.Preto vidíme len privrátenú /tú istú/ stranu Mesiaca.Mesiac nemá atmosféru.Odráža slnečné žiarenie.

Zo Zeme vidíme 4 fázy Mesiaca: prvá štvrť, spln, posledná štvrť, nov. Doba obehu je 27 dní,7 hodín,43 minút. Geografické dôsledky-budovanie prílivových hydroelektrární.Pri vysokom prílive sa môžu zaoceánske lode vplávať do prístavu.

Zemský povrch a mapa

1.Kartografia:

ja veda,ktorá rieši problém ako zobraziť guľovitý tvar Zeme do rovnej plochy-pomocou geografických a matematických metod.

2.Kartografické zobrazenie:

sú to spôsoby,ktorými zobrazujeme zemský povrch do roviny.

rozoznávame:

priame zobrazenie do roviny- Azimutálne nepriame zobrazenie do roviny- Kuželové a Valcové

Na mape vzniká vždy skreslenie.Okrem dľžok sa skresľujú aj plochy a uhly.Používeme zobrazenia spravidla neskresľujú aspoň jeden z týchto prvkov.Sú to dľžky volajú sa rovnako- dľžkové.

Ak sa zachovávajú uhly- rovnako- uhlové. Ak si zachovávajú plochu- rovnoplošné zobrazenie. Súbor poludníkov a rovnobežiek na mape sa nazývajú Geografická sieť.

Mierka mapy

Mapa poskytuje názorný zmenšený a skreslený obraz povrchu Zeme. Mierka mapy vyjadruje pomer zmenšenia k skutočnosti-1:50 000 =1cm =0,5Km v skutočnosti. Mierka je číselná a grafická.

mapy podla mierky:

Mapy velkých mierok- 1:10 000 až 1:200 000 Mapy stredných mierok- 1:200 000 do 1:1 000 000 Mapy malých mierok- nad 1:1 000 000 Mapy menšej mierky ako 1:10 000 nepresahuje 200Km2 =Plány.

Obsah mapy

tvoria všetky predmety zobrazené na mape mapovými značkami a symbolmi. a)Fotografický obsah- jeho zložkami je výškopis a polohopis

Výškopis- znázorňuje vertikálnu členitosť Vrstevnice- sú čiary spájajuce body s kladnou nadmorskou výškou. Hľbnice- čiary spájajúce body zo zápornou nadmorskou výškou. Polohopis- tvorí súbor značiek a čiar,ktoré majú charakter budovy,čiarový alebo plošný charakter. Polohopis a výškopis tvoria obsah všeobecno geografických máp.

Tie sa delia na fyzické mapy a politicko-administratívne mapy.

b)Tématický obsah tvoria dohovorené značky pre tématicky vyčlenenú oblasť. delia sa : fyzicko-geografické

socio-ekonomické mapy životného prostredia

Generalizácia mapy:

zjednodušenie,výber prvkov a predmetov,ktoré sú dôležité a podstatné.