Pieniny Na území Pienin bol 17.8.1932 vyhlásený prvý Medzinárodný prírodný park v Európe a tvorili ho Pieninski Park Narodowy a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. Pieninský národný park (PIENAP) bol zriadený Nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady dna 16.1.1967 na rozlohe 2125 ha. Na polskej strane je to 2705 ha. Pieniny sú súcastou bradlového pásma, ktoré sa nachádza na rozhraní vnútorných a vonkajších Karpát. Vyznacujú sa mimoriadne komplikovanou geologickou stavbou, ktorá podmienila vznik atraktívneho reliéfu skalných stien, vežiciek a bradiel rozmanitého tvaru. Na geologickej stavbe územia sa podiela haligovská jednotka, bradlové pásmo, vnútrokarpatský paleogén a kvartér. Bradlové pásmo vytvára asi 1,3 - 4,7 km široký pás z mezozoických a paleogénnych súvrství. Krása Pienin, bohatstvo ich flóry a fauny sa priam núkali do pozornosti cloveka. Cervenokláštorskí mnísi tu zbierali liecivé rastliny, co dokazuje aj herbár, spájaný s menom mnícha Cypriána. Táto zaujímavá historická osobnost je známa aj pre svoje údajné pokusy na vlastnom podomácky skonštruovanom lietajúcom stroji. Plavba na goralských pltiach po Dunajci je hlavnou atrakciou Pienin a celého Zamaguria.. Pltnícky park pozostáva asi zo 40 súprav na Slovenskej strane a asi z 80 súprav na Polskej strane. Na jednej súprave, zviazanej z piatich lodiciek, ktoré vedú dvaja skúsení krojovaní pltníci, sa prevezie desat pasažierov. Plavby sa zacína v Cervenom kláštore Táto plavby je pomerne pokojná až do prvej zákruty medzi Troma korunami a Kláštornou Horou.. Po tom co sa hladina Dunajca konecne ustáli, sa plte vyberajú do najužšieho miesta rieky kde je široká len 10 metrov ale zato 12 metrov hlboká. Toto miesto sa nazýva Jánošíkov skok, pretože jedna povest hovorí o tom ako Jánošík na tomto skoku vyberal svojich druhov a jeho druhom mohol byt len niekto kto preskocil v tomto mieste Dunajec. Pocas splavovania Dunajca si môžu turisti vychutnat pohlad na nádhernú panorámu Pienin. Zadívat sa taktiež môžu na nádherné prírodné útvary ako sú skaly Siedmych mníchov, zalesnené svahy kláštornej hory alebo Veže pieniniek s Czerwonými skalami. Pri lesníckom potoku ale plte spomalia a návštevníci musia vystupovat po 9 kilometrov dlhej plavbe. V tejto casti Dunajca je zaujímavostou, že tu vyviera Storocný pramen a ten kto sa z neho napije bude vraj žit 100 rokov. Dominujúce postavenie v západnej skupine Czorsztynskych Pienin majú skalné veže Troch korún (982 m n.m.), ktoré sa nachádzajú na polskom území, na našej strane ku nim patrí zalesnený masív Kláštornej hory (657 m n .m.). K výraznejším bradlám na území národného parku patrí Holica (824 m), Rabštín (845 m), Kýcera (953 m), Vysoké skalky (1050 m), Vysoká (1014 m), Vrchriecky (966 m). Dominantnou riekou celého územia je rieka Dunajec, ktorá si pomedzi skalné steny vymodelovala malebný kanon a tvorí zároven severnú hranicu národného parku. Okrem Dunajca je územie pretkané sietou malých i väcších potokov a riecok, z ktorých najvýznamnejšie v národnom parku sú: Lipník a Lesnický potok a v ochrannom pásme: Rieka, Šoltýsa, Lesniansky, Osturniansky a Frankovský potok. Na území tohto národného parku sa nachádza množstvo prírodných klenotov. Napríklad Prielom Dunajca, Prielom lesníckeho potoka a Haligovské skaly, ktoré sú národné prírodné rezervácie nasleduje prírodná pamiatka jaskyna Aksamitka, národná rezervácia Kamienska tisina a napokon chránený areál Pieninské lipy. K Pieninám sa viaže mnoho povestí. Z toho usudzujeme, že Pieniny fascinovali už našich predkov a preto nic nestratíme ked sa tam vyberieme a pokocháme sa takou velkou krásou na našom malom Slovensku. _____________ _________
Zdroje: