Pieniny Pieniny sú súcastou bradlového pásma, ktoré sa nachádza na rozhraní vnútorných a vonkajších Karpát. Vyznacujú sa mimoriadne komplikovanou geologickou stavbou, ktorá podmienila vznik atraktívneho reliéfu skalných stien, vežiciek a bradiel rozmanitého tvaru, ktoré spolu s prielomom Dunajca vytvárajú výrazné krajinné dominanty.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
VYHLÁSENÝ: 16. Januára 1967 VÝMERA: 3 750 ha, ochranné pásmo 22 300 ha PRVORADÁ FUNKCIA: prírodno-ochranná DRUHORADÉ FUNKCIE: turistická a športová STREDISKÁ TURISTIKY, ŠPORTU A CESTOVNÉHO RUCHU: Cervený Kláštor, Lesnica
RASTLINSTVO
vyše 900 druhov vyšších rastlín 120 druhov machorastov 300 druhov húb 80 druhov lišajníkov 16 západokarpatských endemitov
ŽIVOCÍŠSTVO
840 druhov motýlov 900 druhov chrobákov 98 druhov mäkkýšov 200 druhov stavovcov
POLOHA
- prevažná cast Pienin sa rozkladá na území Polska, menšia – južná cast– na severnom
- Pieniny môžeme rozdelit na štyri casti:
1. Spišské Pieniny
2. Czorsztynské Pieniny
3. Pieniny
4. Malé Pieniny
- najzaujímavejšia jaskyna na slovenskej strane je Aksamitka v masíve Haligovských
- najkrajšie lesy sú na Kláštornej hore
- v Pieninách je velké množstvo endemických druhov fauny
- starostlivost o prírodu na celom území Pienin sa neustále zvyšuje
- v Pieninách sa nachádzajú tri chránené územia:
1. Rezervácia Pieniny – prielom Dunajca
2. Haligovské skaly
- 3. prírodný výtvor – prielom lesníckeho potoka
- ochranné pásmo zaberá plochu viac ako 30 obcí
- sú tu dalšie tri chránené územia:
1. Jezerské jazero pri Jezerskom
2. Jarabinský prielom pri Jarabinej
travertínové jazero Kráter pri Vyšných Ružbachoch Národný park Pieniny Vyhlásený: 1.1.1967 Výmera: 3750 ha (ochranné pásmo 22 444 ha) Geomorfologický celok: Pieniny, Spišská Magura Okresy: Kežmarok, Stará Lubovna Pieninský národný park je hornaté územie v bradlovom pásme Pienin. Jeho pestrá horninová skladba, ktorá sa odrazila tiež do osobitého geomorfologického vývoja, podmienila vznik ojedinelého reliéfu bradiel, skalných stien a vežiciek. Oblast je približne v strede prerezaná hranicnou riekou Dunajec s hlbokou prielomovou dolinou. Krasový reliéf sa viaže na vápence Haligovských skál. Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyna Aksamitka - najväcší a najvýznamnejší predstavitel jaskýn v štruktúre krasu bradlového pásma. Územie je lesnaté so zachovalými jedlovo - bukovými porastami a pôvodnými borinami na skalách. V druhovo bohatej flóre sa uplatnujú teplomilné i vysokohorské prvky s výskytom endemitov. K pieninským endemitom patrí králik Zawadského, nevädza Triumfettova pieninská, kuricka štetinatá pieninská. Známy je výskyt vzácneho glaciálneho reliktu pieninskej flóry, borievky netatovej. Pre Pieniny je zo zoogeografického hladiska zaujímavý stret areálov druhov chladnomilných a teplomilných, ako aj alpskokarpatských a západokarpatských s východokarpatskými. Z obdobia postglaciálnej klímy sa ako relikty z vtákov zachovali pôtik kapcavý a tesár cierny. Z dalších vzácnejších druhov tu hniezdi vcelár obycajný, výr skalný, kuvicok vrabcí, jariabok hôrny, skaliar pestrý a iné. Stabilnou je populácia rysa, macky divej a vydry. Pieninský národný park nadväzuje na polský Pieninski Park Narodowy. PIENAP sa rozprestiera v tieni Tatier uprostred Magurských lesov. Na jeho ploche sa nachádza niekolko vápencových vrchov, hlbokých tiesnav a dravý tok rieky Dunajec. Najvyšším vrcholom Pienin je Holica /824m/. Najvyšším vrchom parku je Repisko /1259m/. Za svoj jedinecný a výzorovo prítažlivý reliéf s bohatou a pestrou faunou i flórou Pieniny vdacia rôznym klimatickým procesom, hlavne eróznej cinnosti vody. Za stárocia tu vznikla hustá siet dolín, chrbtov a krasových javov. Dravý tok rieky Dunajec sa hlboko zarezal do vápencových skál a vytvoril malebnú tiesnavu. Na území sa nachádzajú minerálne pramene s liecivými úcinkami, vdaka ktorým vznikli na území pocetné kúpele. _____________ _________
Zdroje: