Petržalka (história) Hovorí sa, že kto nemá pamät, nemá budúcnost. Našou pamätou sú staropetržalcania, ktorí nás ucia milovat toto územie a jeho históriu. Našou pamätou sú historické záznamy, ktoré hovoria o tom, že už v dávnoveku tu existoval brod medzinárodného významu, že zaciatky osídlenia tohto územia siahajú do 13. storocia. Podla zatial najstaršieho opisu chotára dnešnej Petržalky tu vznikol majer Flezyndorf. Toto isté územie spomína listina Ladislava Kuzmánskeho z roku 1278, ktorou panovník daroval bratislavskej kapitule túto zem, vyludnenú akiste následkom tatárskeho vpádu a stálych pohranicných nepokojov. Práve táto udalost nás inšpirovala k založeniu tradície

  • osláv Dna Petržalky - osláv pamäte, prítomnosti a verme, že aj budúcnosti.
Územie, na ktorom sa nachádza Petržalka, má za sebou bohatú históriu, poznacili ho casy rozkvetu i úpadku. K roku 1672 sa viaže prvá doteraz známa správa o miestnej sakrálnej stavbe na vyvýšenom brehu pecenského ramena Dunaja. Základy na úpravy miestneho terénu položila Mária Terézia svojim nariadením postavit hrádze proti záplavám. Za novou pobrežnou hrádzou vznikol v roku 1773 petržalský park, nazývaný aj Sternallee. V case napoleonských vojen pocítila Petržalka nicivost vojenského obliehania, ktoré znamenalo pre jej obyvatelov tažkú skúšku. V mierových casoch sa stávala Petržalka coraz viac miestom oddychu bratislavských obyvatelov, v tomto období postavili na petržalskej strane Dunaja v susedstve bývalej stanice propeleru štýlovú kaviaren Au-caffé a letné divadlo - amfiteáter Aréna. V roku 1866 mala Petržalka 594 obyvatelov a 103 domov. Velké škody narobili v Petržalke požiare, ktorých následky tažko dolahli na všetkých obyvatelov obce, preto sa rozhodli založit dobrovolný požiarny zbor. Petržalku spojil natrvalo s Bratislavou prvý železnicný most, postavený v roku 1891. Predchádzajúce mosty boli drevené a casto ich nicili lady alebo povoden. Napriek tomu, že Petržalka bola v dvadsiatych rokoch 20. storocia najväcšou obcou v Ceskoslovenskej republike, mala len jednu ludovú školu. Postupne sa tu však v dalších rokoch budovali štátne ludové školy, meštianska i evanjelická ludová škola. Rozvoj kapitalizmu neobišiel ani Petržalku, vzniklo tu niekolko väcších i menších priemyselných podnikov, cím sa Petržalka stávala aj dôležitou dopravnou križovatkou. Podstatná cast obyvatelov obce žila v tom case v znacnej biede, co podnietilo usporiadanie niekolkých dobrocinných akcií. Rozpínavost fašizmu a tragické udalosti, ktoré postihli Ceskoslovenskú republiku v dôsledku Mníchova, drasticky zasiahli aj do vývoja Petržalky. V roku 1938 bola obec pripojená k fašistickému Nemecku. Roky fašistickej poroby predstavovali pre Petržalku najtemnejšie obdobie v jej histórii, boli to roky biedy, odriekania, udavacšstva a perzekúcií. Po oslobodení Sovietskou armádou Petržalka pripadla znova k Ceskoslovensku. Krátko po oslobodení odkryli pri severozápadnom múre miestneho cintorína 5 masových hrobov so 460-timi obetami nacistickej beštiality. Obyvatelia obce vybudovali spolocný pamätník s menami 53 indentifiovaných osôb ako trvalý dokument zverstiev fašistov na väznoch koncentracného tábora v Petržalke. Súcastou Velkej Bratislavy sa Petržalka stala v roku 1946. Od roku 1973, kedy padlo rozhodnutie o likvidácii starej Petržalky, sa kryštalizovala súcasná podoba tohto sídliska. Došlo k obrovskému nárastu domov, bytov i poctu obyvatelov, co ovplyvnilo výzor ale aj charakter Petržalky. Pre skvalitnenie a spríjemnenie života sa v minulých rokoch urobilo mnoho, výsledky sú však viditelné už dnes. Vybudovanie dalších mostov, ktoré umožnujú cestovat do všetkých kútov Bratislavy, prvej petržalskej nemocnice, ale aj obnova budov a priestorov, ktoré v minulosti mali velký význam, to všetko smeruje k stále krajšej Petržalke a k návratu k našim tradíciám.