Pedosféra Pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášta pôsobením pôdotvorných cinitelov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf, podzemné a podpovrchové vody a vplyv cloveka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pedológia. Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická cast. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón.. Pôdna voda a vzduch sú vo volných priestoroch medzi pevnými casticami pôdy t.j. v pôdnych póroch. Úrodná pôda sa vyznacuje priaznivým pomerom medzi pevným, tekutým a plynným podielom. Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitost a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické (úrodnost – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnostou pôdy je zrnitost, t.j. velkost horninových a minerálnych castíc. Castice väcšie ako 2mm tvoria skelet a castice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitost (textúru). Základné pôdne druhy: pôdy lahké – piesocnaté : pôdy stredne tažké – hlinité : pôdy tažké – ílovité Pôdna štruktúra je schopnost pôdnych castíc zhlukovat sa alebo rozpadávat sa na štruktúrne agregáty. Najdôležitejšia vlastnost pôdy je úrodnost – schopnost pôdy poskytovat rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojit ich požiadávky na vodu, živiny a pôdny vzduch pocas celého vegetacného obdobia. Pôdotvorné cinitele: Pôdotvorný proces pôdne horizonty pôdny profil pôdny typ Pôdotvorné cinitele podmienujú pôdotvorný proces. Pôdny typ je základná jednotka triedenia pôd. Urcitý pôdny typ je velká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných cinitelov. Rozšírenie pôd na zemi sa riadi zákonitostami geografickej zonálnosti: horizontálna zonálnost ( šírkovej pásmovitosti) a vertikálna zonálnost (výškovej stupnovitosti). Výnimku tvoria pôdy nivné – azonálne. V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces feralitizácia, pri ktorom sa pôdna hmota obohacuje o volne a volne oxidy. Zóna cervených pôd saván: Zaberá najväcšie plochy v Afrike a južnej Amerike. Dalej od rovníka v suchom tropickom podnebí prebieha proces oželeznenia, bližšie k rovníku prebieha feralitizácia. Využívajú sa prevažne ako pasienky. Púštové pôdy tropického, subtropického mierneho pásma: Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%). Žltozeme a cervenozeme vlhkých subtropických lesov: Vyskytujú sa najmä na juhovýchode USA, v strenej a juhovýchodnej Cíne, južnom Japonsku. Pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy obohacujú o volne oxidy Fe – oželeznenia. S použitím hnojív sa na nich pestujú citrusy, bavlna, tabak, sója, cajovník. Gaštanové pôdy: Vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach. Obsahujú menej humusu, sú suchšie a casto bývajú i zasolené. Využívajú sa ako pasienky. Cernozeme: Vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a lesostepiach mierneho pásma cernozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z korenov stepných tráv a bylín sa utvoril hlboký (60 – 100cm) tmavosivý až sivocierny humusovitý horizont. Cernozem má kvalitný humus, vela živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete (svetové obilnice). Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma. Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestnuje ílové castice z hornej do spodnej casti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod humusovým horizontom A, ktorý väcšinou nepresahuje 30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl. Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väcšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy. Podzolové pôdy: Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské plochy Euroázie a Kanady. Prebieha tu podzolizacný proces – chemický rozklad minerálov (okrem SiO ), silnými organickými kyselinami. Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnost. Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota ovplyvnuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú zamrznuté a v lete rozmocené. Pedosféra Pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášta pôsobením pôdotvorných cinitelov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf, podzemné a podpovrchové vody a vplyv cloveka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pedológia. Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická cast. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón.. Pôdna voda a vzduch sú vo volných priestoroch medzi pevnými casticami pôdy t.j. v pôdnych póroch. Úrodná pôda sa vyznacuje priaznivým pomerom medzi pevným, tekutým a plynným podielom. Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitost a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické (úrodnost – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnostou pôdy je zrnitost, t.j. velkost horninových a minerálnych castíc. Castice väcšie ako 2mm tvoria skelet a castice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitost (textúru). Základné pôdne druhy: pôdy lahké – piesocnaté : pôdy stredne tažké – hlinité : pôdy tažké – ílovité Pôdna štruktúra je schopnost pôdnych castíc zhlukovat sa alebo rozpadávat sa na štruktúrne agregáty. Najdôležitejšia vlastnost pôdy je úrodnost – schopnost pôdy poskytovat rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojit ich požiadávky na vodu, živiny a pôdny vzduch pocas celého vegetacného obdobia. Pôdotvorné cinitele: Pôdotvorný proces pôdne horizonty pôdny profil pôdny typ Pôdotvorné cinitele podmienujú pôdotvorný proces. Pôdny typ je základná jednotka triedenia pôd. Urcitý pôdny typ je velká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných cinitelov. Rozšírenie pôd na zemi sa riadi zákonitostami geografickej zonálnosti: horizontálna zonálnost ( šírkovej pásmovitosti) a vertikálna zonálnost (výškovej stupnovitosti). Výnimku tvoria pôdy nivné – azonálne. V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces feralitizácia, pri ktorom sa pôdna hmota obohacuje o volne a volne oxidy. Zóna cervených pôd saván: Zaberá najväcšie plochy v Afrike a južnej Amerike. Dalej od rovníka v suchom tropickom podnebí prebieha proces oželeznenia, bližšie k rovníku prebieha feralitizácia. Využívajú sa prevažne ako pasienky. Púštové pôdy tropického, subtropického mierneho pásma: Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%). Žltozeme a cervenozeme vlhkých subtropických lesov: Vyskytujú sa najmä na juhovýchode USA, v strenej a juhovýchodnej Cíne, južnom Japonsku. Pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy obohacujú o volne oxidy Fe – oželeznenia. S použitím hnojív sa na nich pestujú citrusy, bavlna, tabak, sója, cajovník. Gaštanové pôdy: Vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach. Obsahujú menej humusu, sú suchšie a casto bývajú i zasolené. Využívajú sa ako pasienky. Cernozeme: Vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a lesostepiach mierneho pásma cernozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z korenov stepných tráv a bylín sa utvoril hlboký (60 – 100cm) tmavosivý až sivocierny humusovitý horizont. Cernozem má kvalitný humus, vela živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete (svetové obilnice). Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma. Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestnuje ílové castice z hornej do spodnej casti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod humusovým horizontom A, ktorý väcšinou nepresahuje 30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl. Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väcšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy. Podzolové pôdy: Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské plochy Euroázie a Kanady. Prebieha tu podzolizacný proces – chemický rozklad minerálov (okrem SiO ), silnými organickými kyselinami. Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnost. Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota ovplyvnuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú zamrznuté a v lete rozmocené. Pedosféra Pôda je živý prírodný útvar, ktorý vznikol zo zvetralinového plášta pôsobením pôdotvorných cinitelov: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf, podzemné a podpovrchové vody a vplyv cloveka. Štúdiom pôd sa zaoberá samostatná veda – pedológia. Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Neživú zložku tvorí anorganická a organická cast. Živú zložku tvoria živé organizmy – edafón.. Pôdna voda a vzduch sú vo volných priestoroch medzi pevnými casticami pôdy t.j. v pôdnych póroch. Úrodná pôda sa vyznacuje priaznivým pomerom medzi pevným, tekutým a plynným podielom. Vlastnosti pôdy sú fyzikálne (zrnitost a štruktúra), chemické (reakcia pôdy) a biologické (úrodnost – prirodzená a kultúrna). Najdôležitejšou fyzikálnou vlastnostou pôdy je zrnitost, t.j. velkost horninových a minerálnych castíc. Castice väcšie ako 2mm tvoria skelet a castice menšie ako 2mm tvoria jemnozem. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitost (textúru). Základné pôdne druhy: pôdy lahké – piesocnaté : pôdy stredne tažké – hlinité : pôdy tažké – ílovité Pôdna štruktúra je schopnost pôdnych castíc zhlukovat sa alebo rozpadávat sa na štruktúrne agregáty. Najdôležitejšia vlastnost pôdy je úrodnost – schopnost pôdy poskytovat rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojit ich požiadávky na vodu, živiny a pôdny vzduch pocas celého vegetacného obdobia. Pôdotvorné cinitele: Pôdotvorný proces pôdne horizonty pôdny profil pôdny typ Pôdotvorné cinitele podmienujú pôdotvorný proces. Pôdny typ je základná jednotka triedenia pôd. Urcitý pôdny typ je velká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných cinitelov. Rozšírenie pôd na zemi sa riadi zákonitostami geografickej zonálnosti: horizontálna zonálnost ( šírkovej pásmovitosti) a vertikálna zonálnost (výškovej stupnovitosti). Výnimku tvoria pôdy nivné – azonálne. V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces feralitizácia, pri ktorom sa pôdna hmota obohacuje o volne a volne oxidy. Zóna cervených pôd saván: Zaberá najväcšie plochy v Afrike a južnej Amerike. Dalej od rovníka v suchom tropickom podnebí prebieha proces oželeznenia, bližšie k rovníku prebieha feralitizácia. Využívajú sa prevažne ako pasienky. Púštové pôdy tropického, subtropického mierneho pásma: Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%). Žltozeme a cervenozeme vlhkých subtropických lesov: Vyskytujú sa najmä na juhovýchode USA, v strenej a juhovýchodnej Cíne, južnom Japonsku. Pri intenzívnom chemickom zvetrávaní sa pôdy obohacujú o volne oxidy Fe – oželeznenia. S použitím hnojív sa na nich pestujú citrusy, bavlna, tabak, sója, cajovník. Gaštanové pôdy: Vznikajú na suchých nízkotrávnatých stepiach. Obsahujú menej humusu, sú suchšie a casto bývajú i zasolené. Využívajú sa ako pasienky. Cernozeme: Vznikli vo vlhších vysokotrávnych stepiach a lesostepiach mierneho pásma cernozemným procesom – hromadením kvalitného humusu z korenov stepných tráv a bylín sa utvoril hlboký (60 – 100cm) tmavosivý až sivocierny humusovitý horizont. Cernozem má kvalitný humus, vela živín, preto patrí k najúrodnejšim pôdam na svete (svetové obilnice). Hnedozeme: Vznikli prevažne na sprašiach v nížinách dubových lesov mierneho pásma. Prebieha v nich proces ilimerizácie. Presakujúca voda mechanicky premiestnuje ílové castice z hornej do spodnej casti, kde sa hromadia. Tým vzniká horizont B. Pod humusovým horizontom A, ktorý väcšinou nepresahuje 30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont B obohatený o íl. Hnedé lesné pôdy: Vznikli v listnatých lesoch kontinentálneho pásma na silikátových horninách. Prevláda proces zaílenia – sialitizácia. Väcšinu týchto pôd pokrývajú lesy. Sú typické pre pohoria strednej, západnej a juhovýchodnej Európy. Podzolové pôdy: Vznikajú v chladnom podnebí s vysokými zrážkami. Zaberajú obrovské plochy Euroázie a Kanady. Prebieha tu podzolizacný proces – chemický rozklad minerálov (okrem SiO ), silnými organickými kyselinami. Podzolové pôdy majú malú prirodzenú úrodnost. Tundrové pôdy: Sú typické pre polárne krajiny s riedkou vegetáciou. Nízka teplota ovplyvnuje pôdotvorný proces, redukuje biotické i chemické procesy. Organická hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu. V zime sú zamrznuté a v lete rozmocené.
🌍