Pedosféra Základné poznatky o pedosfére Pôdotvorné cinitele: materská hornina, teploty a zrážky, živé organizmy, georeliéf, podzemné a podpovrchové vody a vplyv cloveka, cas. Pôda sa skladá z neživej a živej zložky. Pedológia, Pedogeografia Pedológia: zaoberá sa štúdiom pôd. Pedogeografia: rozšírenie pôd, vztah pôd a ostatných zložiek krajiny, úlohu pôd v krajine. Živá : živé organizmy- edafón Neživá: anorganická a organická cast. Anorganická: Pevný -minerálne a horninové casti Kvapalný -pôdna voda, Plynový -pôdny vzduch. Organická: Humus( rozložené casti org.) Pôdna voda a pôdny vzduch vo volných priestoroch- pôdnych póroch. Vlastnosti pôdy: fyzikálne( zrnitost a štruktúra) chemické( reakcia pôdy- zásaditá, kyslá, neutrálna a sorbcný komplex) biologické( úrodnost- prirodzená a kultúrna) zrnitost- velkost minerálnych a horninových castíc Castice väcšie ako 2mm tvoria skelet a jemnozem, menšie ako 2mm íl, prachový piesok, piesok. Podla zrnitosti urcujeme pôdne druhy. Pôdny druh je skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú zrnitost( textúru). Základné pôdne druhy: pôdy lahké(piesocnaté) pôdy stredne tažké(hlinité) pôdy tažké(ílovité) V horských oblastiach tvorí významnú zložku skelet. Dôležitá je aj pôdna štruktúraschopnost pôdnych castíc zhlukovat sa alebo rozpadávat sa na štruktúrne agregáty. Od nej závisí úrodnost pôdy. Najvhodnejšia je drobnohrudková štruktúra. Najdôležitejšia vlastnost pôdy je úrodnost- schopnost pôdy poskytovat rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojit ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch pocas celého vegetacného obdobia. Vznik a vývin pôdy Základná schéma pôdotvorné cinitele + pôdotvorný proces + pôdne horizonty + pôdny profil + pôdny tip Pôdotvorné cinitele podmienujú pôdotvorný proces. Pôdotvorný proces je súhrn fyzikálnych, chemických a biologických javov, ktoré prebiehajú v pedosfére. Pôdne horizonty- zákonite usporiadané vrstvy, odlišujú sa farbou a vlastnostami a možno ich pozorovat na pôdnom profile. Pôdny tip- základná jednotka delenia pôd. Urcitý pôdny tip je velká skupina pôd, ktoré vznikli pôsobením približne rovnakej kombinácie pôdotvorných cinitelov. Zákonitosti rozšírenia pôd na Zemi Pôdne typy Zeme sa menia s geografickou šírkou od rovníka k pólu a s nadmorskou výškou od úpätí k vrcholom. Geografické zonálnosti: horizontálna a vertikálna Výnimku tvoria zóny nivné, ktoré sa vyskytujú pozdlž vodných tokov vo všetkých pásmach- sú azonálne. Pôdotvorné procesy a pôdne typy Zeme  zóna cerveno-žltých pôd stále vlhkých ekvatoriálnych a tropických lesov -nachádza sa v rovníkových oblastiach V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces- feralizácia, pri ktorom sa pôdna hmota obohacuje o volné Fe2O3 a volné Al.  zóna cervených pôd saván -najväcšie plochy v Afrike a J. Amerike Dalej od rovníka v suchom tropickom podnebí- proces oželeznenia- feritizácie, bližšie k rovníku feralizácie .  púštové pôdy tropického, subtropického a mierneho pásma Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%). Púšte: piesocnaté, kamenisté, hlinité, štrkovité  žltozeme a cervenozeme vlhkých subtropických lesov -juhovýchod USA, stredná a juhovýchodná Cína, južné Japonsko Pri chem. zvetrávaní sa pôdy obohacujú o oxidy Fe- oželeznenie.  gaštanové pôdy -suché nízkotrávnaté stepi Sú plytšie a obsahujú menej humusu, sú suchšie a casto bývajú i zasolené.  cernozeme -vlhšie vysokotrávnaté stepi a lesostepi mierneho pásma Cernozemný proces- hromadením kvalitného humusu z korenov stepných tráv a bylín sa vytvoril hlboký (60-100cm) tmavosivý až sivocierny humusový horizont.  hnedozeme -spraše v nížinných dubových lesoch mierneho pásma Proces ilimerizácie- presakujúca voda premiestnuje ílové castice z hornej do spodnej casti, kde sa hromadia. Pod humusovým horizontom, ktorý väcšinou nepresahuje 30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont obohatený o íl.  hnedé lesné pôdy -listnaté lesy kontinentálneho pásma na silikátových horninách Proces zaílenia- sialitizácie. Väcšinu pokrývajú lesy.  podzolové pôdy -chladné podnebie s vysokými zrážkami, Európa, Euroázia, Kanada Podzolizacný proces- chemický rozklad minerálov (okrem SiO2) silnými org. kyselinami.  tundrové pôdy -polárne krajiny s riedkou vegetáciou Nízka teplota redukuje biotické i chemické procesy. Org. hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu, ktorý sa hromadí na tvrdej nerozloženej hornine alebo na dlhodobo zamrznutej vrstve (permafroste). Clenenie pedosféry na malom území -ovplyvnujú zákonitosti podmienené miestnymi hydrologickými a geomorfologickými cinitelmi Na malých územiach aj pri rovnakej makroklíme sa pôdny pokryv zákonite mení podla miestnych rozdielov hydrologicko-geologicko-geomorfologickýc h podmienok. Pôda patrí k nenahraditelným prírodným zdrojom. Pre cloveka má mimoriadny význam najmä v polnohospodárstve. Správnym spôsobom hospodárenia sa môžu dobré vlastnosti pôdy, ktoré vznikali a vyvíjali sa po tisícrocia, udržovat a zlepšovat. Neuváženými zásahmi ich môže clovek lahko poškodit alebo znicit.