Orava

Orava Orava leží v severozápadnej casti Slovenska pri štátnej hranici s Polskom. Hranicný bod v katastrálnom území, obec Oravská Polhora je najsevernejším bodom Slovenska. Územie Oravy s rozlohou 1661 km2 patrí administratívne do Žilinského kraja a tvoria ho okresy Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín. Zo severu a z východu ho ohranicuje štátna hranica, na juhovýchode hreben Západných Tatier a na juhu hreben Chocských vrchov. Juhozápadnú hranicu Oravy tvorí najsevernejší výbežok Velkej Fatry s vrcholom Šíp. Západná hranica vedie cez Velký a Malý Rozsutec v Malej Fatre, pokracuje cez Púpový vrch v Kysuckej vrchovine a koncí sa na styku Kysuckých a Oravských Beskýd na slovensko-polskej štátnej hranici. Malebný kraj severného Slovenska je prítažlivý pre každého návštevníka. Uspokojí tak milovníkov historických a stavebných pamiatok, ako aj milovníkov prírodných krás a turistiky. Opisovaná oblast sa vyznacuje pestrou paletou možností pešej i lyžiarskej turistiky. Nárocnost terénu z hladiska fyzickej zdatnosti je rôznorodá. Najnárocnejší terén je v severnej casti Oravy – hreben Oravských Beskýd na pohranicí s Polskom. V tejto oblasti sa nachádzajú aj dva najvyššie vrchy opisovanej oblasti – Babia hora 1 725 m a Pilsko 1 557 m, ktorých spolocným znakom je dostatok vody. V podhorskej lesnatej casti spôsobuje nepriepustnost podložia vysokú hladinu spodnej vody, a tým znacné zamokrenie terénu. S mocariskami sa stretneme aj v nižšie položených castiach hlavného hrebena Oravských Beskýd. Oravské Beskydy sú síce velmi lesnatou castou Oravy, ale na ich hrebeni sa nachádzajú aj charakteristické hole (západne od Pilska). Culejší turistický ruch je z polskej strany, a tak na hranicnom hrebeni môžeme stretnút castejšie polsky hovoriacich turistov. Ovela prístupnejšia a navštevovanejšia je Oravská Magura, ktorej hreben rozdeluje Oravu na dve casti. Južná cast sa oznacuje ako dolná Orava, severná a juhovýchodná cast ako horná Orava. Pešie túry v tejto casti opisovanej oblasti sú menej nárocné na telesnú zdatnost, kedže sa Oravská Magura vyznacuje nie velmi velkou nadmorskou výškou – najvyšší vrch – Mincol dosahuje 1 396 m. n. m. a další – Kubínska hola 1 346 m. n. m. Hrebene Oravskej Magury majú typický hôlny reliéf, porastený trávou a v hojnej miere cucoriedím. Zvláštnym úkazom sú pramene aj na hrebienku (zníženina v hrebienku na Kubínskej Hole). Svojrázny charakter má krajina medzi Oravskou Lesnou a Zázrivou. Obe dediny oddeluje výrazný, vo velkej miere zalesnený hreben, ktorý v oblúku zo severnej strany a východnej strany vytvára kotlinu, orientovanú na juh a západ. V kotline na svahoch leží rázovitá obec Zázrivá s lazmi roztratenými po strmých grúnoch. Grúne sú extrémne strmé a napriek malej nadmorskej výške dodávajú okolitému kraju takmer vysokohorský ráz. Súvislý les na nich už nenájdeme, bol vytlacený do vyšších castí hrebena. Severná cast územia, zvažujúceho sa zo spomínaného hrebena k Oravskej Lesnej, je napriek tažbe dreva ešte stále velmi lesnatá. Lesy skreslujú morfológiu terénu, takže pri letmom pohlade na krajinu sa nepostrehnú menšie rokliny a brázdy. Bocné, málo výrazné rázsochy hrebenov sú zdobené malebnými holami. Oravská Magura má krátke a nie príliš hlboké doliny, ktorými vedie málo turistických chodníkov. Chodníky vedú zväcša cez z údolia Oravy na hrebene cez pahorkatinu. Zariadenia cestovného ruchu sú sústredené väcšinou v doline rieky Oravy. Priamo v masíve horstva sa nachádza iba chata na Kubínskej holi, ktorá leží asi 800 – 1000 m pod hrebenom Kubínskej hole na jej južnom svahu. Charakterom podobné Oravskej Magure sú Skorušinské vrchy. Tvorí ich vlastne jeden súvislý hreben, dlhý asi 25 km, ktorý najväcšiu nadmorskú výšku dosahuje na vrchu Skorušina 1314m. Hreben takmer súvisle stúpa od západu na východ ku Skorušine, z ktorej klesá do údolia Oravice. Svahy hrebena hlavne v nižších castiach sú zbrázdené korytami jarkov a potôcikov. Pekné smrekové lesy pokrývajú znacnú cast pohoria, avšak na hrebeni sa striedajú s peknými malebnými holami. Hlavný hreben možno pohodlne prejst za jeden den. Sprístupnený je zo severnej a južnej strany niekolkými turistickými chodníkmi. Dôležitými turistickými centrami gravitujúcimi ku Skorušinským vrchom sú Oravice, Trstená a Tvrdošín. Oravská vrchovina, ktorú od Skorušinských vrchov oddeluje Studená dolina, dosahuje nadmorskú výšku okolo 100 m. Zbrázdení je množstvom dolín, ktoré oddelujú nízke hrebene – ciastocne zalesnené alebo pokryté lúkami a pasienkami. Táto cast Oravy je velmi prekrásna. Z väcšej casti sa však pre svoju malú nadmorskú výšku využíva na intenzívne polnohospodárstvo. Zvlášt prítažlivá je malá náhorná plošina Svorad na rozhraní chotárov Velkého Borového a Malatinej. Nepriepustné podložie tu spôsobuje miestami zamokrenie. Veniec susedných zalesnených Chocských vrchov a vycnievajúcich štítov Rohácov dodávajú tomuto kraju osobitý pôvab. Na plošine sa nachádzajú aj krasové javy. Nad obcou Vyšný Kubín sa vypínajú dva mohutné skalné útvary – Tupá a Ostrá skala, chránený prírodný výtvor, z ktorých vrcholov je krásny výhlad na celú dolnú Oravu, ba i daleko za jej hranice. Pre Oravu je charakteristický vysoký úhrn zrážok, ktorý spolu s malým výparom a geologickým podložím môže spôsobit aj na turistických chodníkoch rozbahnenie terénu. Týka sa to hlavne Oravských Beskýd. Aj ked nadmorské výšky hrebenov a vrchov opisovanej oblasti nie sú velké, predsa výhlady z nich potešia i tých najnárocnejších. Pilsko s Babou Horou svojou polohu umožnujú nahliadnut do hornatej krajiny južného Polska, posiatej roztratenými domami a samotami, ale i do takmer celej Hornej Oravy so svojimi dolinami, lesmi a polami. Z otvoreného hrebena Kubínskej hole vidiet ako na dlani cast Oravskej kotliny, dolnú Oravu a samozrejme nepreberné množstvo vrchov Malej a Velkej Fatry, Chocských vrchov, Rohácov i Nízkych Tatier. Skorušinské vrchy poskytujú detailnejší pohlad na Roháce s celým podhorím a v dialke na Oravské Beskydy s Polskom a kopcovitý okraj Oravy. Rekreacnému kúpaniu v letných mesiacoch sa možno oddávat na celom toku rieky Oravy, pretože v súcastnosti je jednou z najcistejších riek na Slovensku. V zimných mesiacoch si Oravu nemožno predstavit bez lyžiarov. Po celom území Oravy je množstvo lyžiarskych vlekov. Tí, ktorých viac pritahuje bežecké lyžovanie, môžu využit okrem prírodných terénov aj bežecké dráhy, prístupné verejnosti, v Dolnom Kubíne. Cielom záujemcov o umeleckohistorické a stavebné pamiatky v opisovanej oblasti je v prvom rade Oravský hrad, cnejúci sa na 112 m vysokom skalisku nad riekou Oravou v Oravskom Podzámku. Pozornost si zaslúžia i kaštiele a kúrie vo Vyšnom Kubíne, Leštinách, Jasenovej, Medvedí, dalej drevené kostolíky v Istebnom, Leštinách a Tvrdošíne, ako i kamenný kostolík na vršku nad Vyšným Kubínom. Vo Hviezdoslavovom múzeu v Dolnom Kubíne sú sústredené okrem literárnych pamiatok P. O. Hviezdoslava aj jeho osobné predmety. V tej istej budove sídli i Caplovicova knižnica. Mnohé kultúrne pamiatky sú vystavené v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne i v Oravskom vlastivednom múzeu na Oravskom hrade. Návštevníci Oravy by nemali obíst ani ostrov umenia vo vodnej nádrži Orava a pri potulkách pod Babou horou Hviezdoslavovu horáren na Rovniach., ktorá je dejiskom básnikovho diela Hájnikova žena. Vdaka starostlivosti štátnej pamiatkovej správy a okresnej správy cestovného ruchu sa zachoval celý súbor pôvodných objektov ludovej drevenej architektúry, hlavne v Podbieli a Srnacom. Dnes tieto objekty slúžia ako originálne ubytovacie zariadenia. Pôvodné drevenice sa nachádzajú i v Zuberci, Habovke, Hladovke, Suchej Hore, Oravskej Lesnej, Zázrivej a dalších oravských dedinách. Zachované objekty ludovej architektúry možno zhliadnut aj v Brestovej, kde oravská galéria zriadila múzeum oravskej dediny. Tu sa každoricne usporadúvajú Podrohácske folklórne slávnosti. V Orave žije približne 120613 obyvatelov. Dopravu na Orave zabezpecujú železnica a autobusové spojenie SAD, ktoré v miestach, kde je potrebné, plynule nadväzujú na železnicnú dopravu.Do Zázrivej, východiská do Oravskej Magury, vedenie autobusová doprava z Dolného Kubína cez párnicu (kde je žel. stanica). Na okraji Zázrivej zastavuje aj dialkový autobus Námestovo-Žilina. Dolným Kubínom prechádza železnica a hlavný cestný tah v údolí Oravy, križujúci sa v Dolnom Kubíne s medzinárodným cestným tahom spájajúcim Baltické a Jadranské more. Cestné i autobusové spojenie je aj s Vyšným Kubínom a Malatinou (východisko do Oravskej vrchoviny, Prosieckej doliny V Chocských vrchoch), Oravským Podzámkom, Námestovom, Trstenou, Oravskou Lesnou. S autokempingom Tília na Geceli (asi 3 km od Dolného Kubína) jestvuje cestné spojenie, ale autobus tadeto v súcasnosti nepremáva. Do Srnacieho, mestskej casti Dolného Kubína s ubytovacími kapacitami, vedie úzka asfaltová cesta, po nej but pešo, alebo dopravou. Chatu na Kubínskej holi spája s Dolným Kubínom úzka horská asfaltová cesta. Strediská a objekty cestovného ruchu pri vodnej nádrži Orava ležia vedla štátnej cesty Námestovo -Tvrdošín a majú husté autobusové spojenia. Jediné významnejšie turistické centrum v oblasti Babej hory - chatu Slaná voda - spája 5 Oravskou Polhorou asfaltová cesta udržiavaná i v zime.Všeobecne možno povedat, že cesty na Orave vedú do každej, i odlahlejšej dediny. Všetky majú tvrdý povrch, i mnohé lesné cesty, tie sú však pre verejnú dopravu uzavreté. Horská cesta spájajúca Oravskú Lesnú a Zázrivú má len štrkový povrch. V r. 1982-1983 ju rozsiahle zosuvy pôdy znacne poškodili, takže na niektorých úsekoch nebola zjazdná pre motorové vozidlá. Dnes je už zrekonštruovaná. Zemepisná poloha a nadmorská výška spôsobujú, že opisované územie leží zväcšej casti v chladnej oblasti. Iba dolina rieky Orava má o nieco teplejšie podnebie a patrí do mierne teplej oblasti. Najchladnejším mesiacom roka, ako všade na Slovensku je v dlhodobom priemere január a jeho priemerné teploty kolíšu od -4 °C do –7 °C n. m. Hoci výškové rozpätie je velké, v teplotách vzduchu zimných mesiacov nie sú zvlášt velké rozdiely. Tento jav je charakteristický pre celé Slovensko a súvisí práve s velkou clenitostou reliéfu, ktorá umožnuje v zime vznik teplotných zvratov-inverzií. Tažší studený vzduch vyplna casto i niekolko dni kotliny a doliny a podmienuje vznik hmlistého mrazivého pocasia, zatial co vo vyšších polohách môže byt jasné a teplejšie pocasie. Väcšiu závislost teploty od nadmorskej výšky možno pozorovat v najteplejšom mesiaci roka -júli. V Oravskej Lesnej sa priemerná júIová teplota pohybuje okolo 15 °C ale na Babej hore okolo 10 °C. Priemerná rocná teplota vzduchu v závislosti od výšky klesá; 5 až 6 °C dosahuje v doline Oravy a Oravskej kotline, 4-5 °C v Oravskej Magure, 3-5 °C v Skorušinských vrchoch i Oravských Beskydách. O celkove chladnom podnebí opisovaného územia svedcí aj vysoký výskyt tzv. mrazových dni (s minimálnou dennou teplotou pod