Okres Malacky
1. Úvod - charakteristika územia okresu Malacky
Okres Malacky bol zriadený zákonom NR SR c.221/1996 Zb. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol úcinnost dna 24.7.1996. Katastrálne územie okresu Malacky tvoria dve mestá Malacky a Stupava a 24 obcí : Borinka, Gajary, Jablonové, Jakubov, Kostolište, Kuchyna, Láb, Lozomo, Malé Leváre, Mariánka, Pernek, Plavecké Podhradie, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Rohožník, Sološnica, Studienka, Suchohrad, Velké Leváre, Vysoká pri Morave, Záhorská Ves, Závod, Zohor, Vojenský obvod Záhorie. Okres Malacky sa nachádza v západnej casti Slovenka cca 26 km od Bratislavy. Západnú hranicu okresu tvorí rieka Morava, ktorá zároven vytvára prirodzenú štátnu hranicu s Rakúskom. Na severe hranicí okres Malacky s okresom Senica, na juhovýchode susedí s okresom Pezinok a prirodzenou hranicou je pohorie Malých Karpát. Južná cast okresu je ohranicená územím hlavného mesta SR Bratislavou. Väcšiu cast územia okresu zaberá Záhorská nížina, ktorá je súcastou Viedenskej tektonickej depresie Viedenskej kotliny. Na základe geologického vývoja je možné rozdelit Záhorskú nížinu na Borskú nížinu a Chvojnícku pahorkatinu, pricom okres Malacky sa rozprestiera na Borskej nížine. Borská nížina vznikla medzi Alpami a Karpatami poklesom zemskej kôri v neogéne a kvarteri. Jej výpln tvoria neogénne sedimenty, ktoré vystupujú na povrch len ostrovkovite. Najväcšiu cast povrchu pokrývajú viate piesky. Východne~od Záhorskej nížiny leží pohorie Malých Karpát, ktoré je tvorené kryštalickými horninami / kryštalickými brydlicami prikrytými druhohornými vápencami a kremencami /. Na záhorskej strane Malých Karpát sa nachádza Borinský a Plavecký Kras s jaskynami, vyvierackami a kanonovitými údohami / Zbojnícka jaskyna, Prepadlé, Deravá skala/. Celková rozloha okresu je 98 157,70 ha. Clenenie pôdneho fondu je nasledovné : polnohospodárska pôda 34 246,2 orná pôda 24 978,9 vinice 341,3 záhrady a ovocné sady 1 580,1 lúky a pasienky 5 544,7 lesná pôda 48 207,1 rybníky a vodné plochy 1 998,5 ostatné plochy 5 215,7 zastavané plochy 3 168,8 Územie okresu je rovinaté, mierne zvlnené so stúpajúcou nadmorskou výškou k pohoriu Malých Karpát. V minulosti územie prešlo zložitým geologickým vývojom. Na geologickej stavbe Záhorskej nížiny sa podielajú hlavne sedimenty z obdobia holocenu - nivné sedimenty a splachy / piescitohlinité sedimenty / a z obdobia plaistocénu - reprezentované eolickými formami / viate piesky a pieskové duny / , riecnymi formami / fluviálno-štrkovopieskové terasy bližšie nešpecifikovaného veku /. Z obdobia neogénu sú zastúpené hlavne íly, sliene, piesky, podradné štrky, vápence. Tieto tretohorné a štvrtohorné útvary môžeme rozclenit ešte na niekolko castí a to : a/ viate piesky - z obdobia wurm a holocénu, v území južne od Malaciek b/ fluviálne sedimenty - z obdobia risského glaciátu, tvorené zo štrkov a piescitých štrkov. Vyskytujú sa v okolí Malaciek, Gajár, Malých a Velkých Levár, Studienky, Plaveckého Štvrtku, Lábu, Zohoru, medzi Suchohradom a Vysokou pri Morave. c/ fluviálno-mokrad'ové sedimenty - z obdobia holocénu. Zaberajú súvislé plochy južne od Kostolišta, pozdlž potoka Malina, až po ústie rieky Moravy. d/ fluviálno-nivné sedimenty - z obdobia holocénu. Zastúpené piescitohlinitými sedimentami. Zaberajú územie pozdlž rieky Moravy menšie úseky pozdlž potoka Malina. e/ proluviálne sedimenty - nachádzajú sa na úpätí pohoria Malé Karpaty. Sú tvorené najmä hlinami a piescitými štrkmi. Tvoria súvislú na úpätí Malých Karpát. Geologická skladba Malých Karpát - patriacich do tzv. Vysokotatranského oblúka - je zložená prevažne zo žuly, so žilami aplitov a pegmatitov. Nepatrný význam majú kryštalické brydlice a sedimentárne série. Druhohorné série sú zastúpené kremencami a vápencami. Z hladiska hydrologického patrí Záhorská nížina a západné svahy Malých Karpát do povodia rieky Moravy, ktorá sa pri Devíne vlieva do Dunaja. Medzi najvýznamnejšie toky povodia Moravy patrí Malina, Rudava a Záhorský kanál. Hustota siete vodných tokov je malá, ovplyvnená rozsiahlymi územiami viatych pieskov a silne poznacená zásahom cloveka / úpravy tokov a hydromeliorácie /. Významným hydrogeologickým cinitelom je množstvo otvorených vodných plôch, vodných nádrží / Kuchyna-Vývrat, Vodná nádrž Kuchyna, Vodná nádrž Lozorno a Lintavy, Vodná nádrž Tomky l. a Vodná nádrž Tomky ll., Vodná nádrž Rohožník na potoku Vývrat, rybníkov vo Velkých Levároch, Jakubove, Malackách, Stupave, ktoré sa využívajú na chov rýb. Z hladiska prírodných podmienok prevažná cast územia okresu patrí do teplej a mieme suchej oblasti. Na území okresu sa nachádzajú dve chránené krajinné oblasti CHKO Malé Karpaty a CHKO Záhorie , 8 štátných prírodných rezervácií, 1 chránená študijná plocha a 2 chránené prírodné výtvory. Súcastou okresu je Vojenský útvar Záhorie. Z ložísk nerastných surovín sú najvýznamnejšie ložiská zemného plynu, ropy a gazolínu v lokalitách Gajary, Jakubov, Suchohrad, Vysoká pri Morave, Studienka a Závod, ktoré sprevádzajú aj termálne vody. Znacný význam pre stavebníctvo tiež majú ložiská štrkopieskov v lokalitách Vysoká pri Morave a Malé Leváre. V katastri obce Rohožník, Pernek a Borinka sa nachádzajú kvalitné ložiská vápenca, ktoré sa využívajú na výrobu stavebných hmôt, hlavne v obci Rohožník / Hirocem a.s. Rohožník /. Tažba stavebného kamena sa realizuje v lomoch v Sološnici a v Plaveckom Petri. Viate piesky / zlievarenské piesky / v lokalitách Plavecký Štvnok a Lozorno sa doposial' priemyselne nevyužívajú. V záujmových územiach obcí Láb a Gajary sú vybudované vo vytažených ropoplanových ložiskách podzemné zásobníky dovážaného zemného plynu, ktoré vyrovnávajú nerovnosti v spotrebe zemného plynu pocas celého roka. Uvedený spôsob uskladnenia zemného plynu sa javí ako najvýhodnejší pri využití vhodných geologických pomerov vytažených starých ložísk.
VODA
Hydrogeologické pomery:
Kvartérne piesky a štrky nivných území a štrkopiesky význacnejších terás a náplavových kuželov sa vyznacujú pórovou priepustnostou dobrou až velmi dobrou. Pre d'alšie pokryvné štvrtohorné útvary - viate piesky a duny je charakteristické taktiež priepustnost pórová a to slabá až dobrá. Mladšie neogénne súvrstvie ílov, slienov a pieskov, prekryté sprašou sa vyznacujú pórovou priepustnostou dobrou až slabou. Na tieto sedimenty sú viazané i artézske vody s negatívnou hladinou/okolie Malaciek/. Pre staršie neogénne súvrstvie - íly, sliene, piesky a pieskovce je charakteristická priepustnost pórová a puklinová/slabá/.Hladina podzemmej vody a štvrtohorných pokryvných útvarov/piescité štrky zväcša s hlinitým pokryvom/ sa pohybujú od 0-2-5 m p. t., sedimenty sú málo zvodnené. Hlbka hladiny podzemnej vody vo viatych pieskoch, ktoré sú stredne zvodnené, kolíše od 0-5 m p. t. Hydrologické pomery sú dané najmä hydrologickými a klimatickými podmienkami. Malacký okres patrí do povodia rieky Moravy. Morava má v priebehu roka znacne nevyrovnané prietoky. Priemerný rocný prietok v profile nad Malinou je 1 16 m3/s. Prítoky na území sú Rudava a Malina. Prietoky týchto tokov sú v priebehu roka nevyrovnané a v dlhšom casovom rozpoložení v roku úzke. Dalšími vodnými tokmi sú Záhorský potok, Mociarka, Tancibok, Pernecký potok, Rudavka, Kuchynská Ma1ina, Rohožnícky potok, Sološnícky potok, Jab1otíovský potok, Stupavský potok a d'alšie drobné vodné toky. Vodné nádrže : Kuchyna, Vývrat, VN Lozorno - Hrubé Lintavy Rybníky : Jakubovské rybníky, Stupavské rybuky, Malacké rybníky Kvalita vody odráža krajinný priestor, v ktorom sa nachádza. Silne hospodársky využívané povodie spôsobuje znecistenie rieky Moravy. 6 Kvalita vody v tokoch je výrazne ovplyvnovaná priamym vypúštaním odpadových vôd a nepriamo geologickými a pedologickými parametrami spojenými s eróznou cinnostou, únikmi látok škodiacich vodám z polnohospodárskych a priemyselných objektov, ako aj z neodkanalizovaných sídiel. Vody používané pre pitné úcely si vyžadujú nárocnú až dvojstupnovú úpravu. Najnárocnejšia je úprava vody náplavov Moravy v dôsledku vysokého obsahu železa, mangánu a sírovodíka /vodný zdroj Vampil/.Nie je ojedinelý ani výskyt metánu.Podzemné vody v oblasti Malých Karpát sú svojou kvalitou väcšinou vhodné pre pitné úcely. Z 28 geotermálnych oblastí a štruktúr na Slovensku zasahuje do okresu Lábsko - Malacká elevácia. V Lábsko - Malackej elevácii sa nachádza 6 vrtov, ktoré sa z dôvodu nízkej výdatnosti, alebo vysokej mineralizácie nevyužívajú.
OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY
Udržanie prírodnej rovnováhy na území okresu Malacky napomáhajú dve chránené
územia a to :
- chránená krajinná oblast Malé Karpaty / rozloha 65 504 ha/
- chránená krajinná oblast Záhorie / rozloha 27 522 ha /
Vyhlásené prírodné rezervácie :
Bezedné - k.ú. Plavecký Štvrtok Bogdalicky vrch - k.ú. Suchohrad Pod Pajštúnom - k.ú. Borinka Strmina - k.ú. Borinka Šmolzie - k.ú. Suchohrad Vysoká - k.ú. Rohožník, Kuchyna Na území okresu volne žije : 269 druhov vtákov 13 druhov cicavcov 4 4 druhy plazov 13 druhov obojživelníkov 26 druhov rýb Je nevyhnutné aktualizovanie, zdokonalenie a vypracovanie ÚSES, najmä v súvislosti so zmenou spôsobu hospodárenie v lesných a nelesných podmienkách. V okrese Malacky bolo doteraz známych okolo cca 2000 druhov rastlín. Z nich je v kategórii ohrozených, miznúcich a vzácnych okolo 200 druhov rastlín. Uzemie Malých Karpát urcujú lesy, ktoré zaberajú 80 % celkovej plochy pohoria. V okrajových partiách sú to prevažne lúky, pasienky a trávnaté porasty a mokrade, hlavne v blízkosti vodných tokov. Lesné spolocenstvá sú tvorené porastami jelší a to hlavne v údoliach. Napriek zásahom do pôvodného zloženia vegetácie Borskej nížiny patrí toto územie medzi najzachovalejšie na Slovensku. Je to zásluhou jej lesnatosti - lužné lesy, borovicovo-dubové porasty, mociarne jelšiny a kroviny. V inundacnom území Moravy sú rozšírené vrbovo-topolové lužné lesy, ktorých zloženie závisí hlavne od pôdných pomerov a stavu podzemnej vody. Do územia okresu Malacky zasahuje CHKO Malé Karpaty o rozlohe 65 504 ha /1,36 %/ a CHKO Záhorie o rozlohe 27 522 ha /0,56 %/. Na území chránenej krajinnej oblasti platí Il stupen ochrany. Na území prírodnej rezervácie platí v zmysle zák. NR SR c.287/ 1994 Z.z. V. stupen ochrany. 10 Prírodná rezervácia predstavuje nadregionálne biocentrum, ktoré predstavuje pôvodné alebo len málo pozmenené ekosystémy a biocentrá. Na území prírodnej pamiatky platí V. stupen ochrany. Je to územie o výmere do 50 ha. Je potrebné prísnejšie posudzovat hlavne v chránených územiach výsadbu nepôvodných rastlín, holorubnú tažbu v lesoch, terénne úpravy a zmeny využitia pozemkov, taktiež chov zveri a rýb, výkon práva polovníctva, aplikáciu chemických látok , zber rastlín a nerastov. Zabezpecit ochranu zaplavovaného územia rieky Moravy
- nadregionálne biocentrum.