Obyvatelstvo Severnej a Južnej Ameriky Severná Amerika. Pôvodní obyvatelia, indiáni, prišli do Ameriky asi pred 20-30 tisícmi rokmi zo severovýchodnej Ázie cez Beringov prieliv. V USA sa vytvorili tri hlavné koncetrácie obyvatelstva-na atlantickom pobreží, v jazernej oblasti a na tichomorskom pobreží. Významný podiel na vzraste poctu severoamerických obyvatelov má migrácia-rocne pribúda viac ako 500 000 pristahovalcov, najmä z Južnej Ameriky, Ázie a Európy. Základné regióny. Kanada. Clen Commonwealthu, je rozvinutou priemyselno-polnohospodárskou krajinou. Asi 40% kanadskej populácie tvoria Anglokanadania, 30% Frankokanadania, ktorí žijú najmä v provincii Quebec. Medzi významné národnostné menšiny patria aj pristahovalci z CSFR. Spojené štáty. Tri štvrtiny obyvatelov USA sú európskeho pôvodu, 12% obyvatelstva tvoria cernosi, 8% pochádza z Južnej Ameriky a asi 3% z Ázie. Pôvodní obyvatelia krajiny-Indiáni a Eskimáci (Inuitovia)-tvoria len 0,5% populácie. Po Mexiku, Španielsku, Argentíne a Kolumbii žije na území USA najviac španielsky hovoriacich obyvatelov. Populácia Spojených štátov celkove starne, obyvatelia starší ako 65 rokov tvoria 23,3%. Významná je vnútorná migrácia obyvatelstva. Najrýchlejšie sa zvyšuje hustota zaludnenia v štátoch Juhu (Florida, oblasž Mexického zálivu, juhovýchod USA) a Západu, predovšetkým v Kalifornii, najludnatejšom štáte USA. Južná Amerika. Južná Amerika je najmladším regiónom na svete, lebo 45% všetkých obyvatelov tvorí mládež vo veku do 15 rokov. Pôvodní obyvatelia-indiánske národy a plemená-sa hojne zmiešali s pristahovalcami. Asi 30% obyvatelov ja belošského pôvodu a len desatina populácie pripadá na pôvodné obyvatelstvo. Silné premiešanie rás, spolocná kultúra a náboženstvo spôsobili, e rasová neznášanlivost je nižšia ako v iných castiach sveta. Základné regióny. Latinskoamerické štáty delíme z geografického hladiska na pät skupín. Stredoamerické štáty. Najväcším štátom Strednej Ameriky je Mexiko (Ciudad de Mexiko). Hospodárstvo štátu sa zakladá na tažbe nerastných surovín, polnohospodárskej produkcii a rozvíjajúcom sa spracovatelskom priemysle. Pre zahranicný obchod je významné priame susedstvo s rozsiahlym trhom USA. Štáty karibskej oblasti. Tu zaradujeme Kolumbiu(Bogota), Venezuelu(Caracas), Guyanu(Georgetown), Surinam(Paramaribo),...s dôležitou tažbou nerastných surovín a prevažujúcou polnohospodárskou produkciou. Brazília. Priemyselno-polnohospodársky štát, je jednou z najvyspelejších krajín Južnej Ameriky. Hlavnou polnohospodárskou oblastou je územie na juhu krajiny, štáty Sao Paulo a Parana. V chove dobytka je Brazília na druhom mieste na svete. Laplatské štáty. Tri štáty: Argentína(Buenos Aires), Uruguaj(Montevideo), Paraguaj(Asuncion). Argentína je objemom priemyselnej výroby na obyvatela najvyspelejšou latinskoamerickou krajinou. Argentína je sebestacná v produkcii potravín a v tažbe ropy. Andské štáty. Okrem Chille(Santiago de Chille), kde prevládajú belosi, sú Ekvádor(Quitto), Peru(Lima) a Bolívia(Sucre, La Paz) osídlené prevažne Indiánmi a miešancami. Sever Chille vyplnajú púšte, stredná cast krajiny je vhodná pre polnohospodárstvo.