Nórsko a jeho hospodárstvo Do oblasti severnej Európy patrí polostrovný a ostrovný štát Dánsko, vzdialený ostrov Island, štáty na Škandinávskom polostrove - Nórsko a Švédsko a k nim patriace ostrovy, na východ od nich Fínsko a najnovšie sa do nej zaradujú aj pobaltské štáty: Litva, Lotyšsko a Estónsko na východnom pobreží Baltského mora.Severná Európa sa niekedy nazýva aj Škandinávia a štáty, ktoré v nej ležia, škandinávske štáty. Toto pomenovanie sa však týka iba skupiny štyroch štátov - Dánsko, Nórsko, Švédsko a Fínsko.Práve Nórsko môžeme v súcasnosti zaradovat medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Táto krajina má nielen bohatú históriu, kultúru, ale je velmi vyspelá aj po hospodárskej stránke, co dokazuje aj nulové zadlženie tejto krajiny. Nórsko sa však môže pochválit aj inými dôležitými zaujímavostami a hlavne aj tým, že v tejto krajine vysoká stredná dlžka života, co iba dokazuje, že nórske obyvatelstvo ešte nepodlahlo typickému konzumnému životu ako mnohé iné vyspelé krajiny západnej Európy, ci
USA.
1.ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Názov štátu: Nórske královstvo (Kongeriket Norge)Ústavné zriadenie: konštitucná monarchiaRozloha: 386 958 km2, z toho Svalbard 62 700 km2 a ostrov Jan Mayen 380 km2Hlava štátu: král HARALD V. od 17.1. 1991. S královnou Sonjou má 2 deti: korunného princa Haakona Magnusa (1973) a princeznú Märthu Louisu (1971)Predseda parlamentu: Jürgen KOSMO (Strana pracujúcich – od 19. októbra 2001Predseda vlády: K. M. BONDEVIK (Krestanská ludová strana - od 19. októbra 2001Minister ZV: J. PETERSEN (Konzervatívna strana) - od októbra 2001Zákonodarný orgán: Storting (165 poslancov; 124 tvorí Odelsting, 41 Lagting)Úradný jazyk: nórcina - dva rovnocenné druhy nórciny: 1) bokmaal - hovorí nou 85% obyvatelstva, hlavne v Oslo a velkých mestách južného Nórska 2) nynorsk - staršia verzia nórciny, založená na západonórskych dialektoch; používa sa v západných a severných oblastiach NórskaMena: nórska koruna (NOK), 1 USD = 6,892 NOK (január 2003), 1 NOK = 5,757 Sk
2.VŠEOBECNÉ GEOGRAFICKÉ ÚDAJE
Nórsko leží v západnej casti Škandinávskeho polostrova, až jedna tretina jeho územia sa nachádza za Severnou polárnou kružnicou. Hlavnú cast povrchu Nórska tvorí Škandinávske pohorie, ktoré sa tahá v smere poludníkov. Tu sa nachádza aj najvyšší bod štátu (Glittertind 2470 m). Nórsko má vdaka velkému množstvu ostrovov a fjordov velmi clenité pobrežie..Jeho podnebie zmiernuje Golfský prúd, vdaka ktorému oceán nezamrza ani v prístave Bergen, ktorý leží za 60. rovnobežkou. Na pobreží je oceanické podnebie, vo vnútrozemí sa prejavujú rysy kontinentality. Typické leto je pomerne príjemné, na východe krajiny aj teplé a zima je mierna a vlhká, na východe výrazne chladnejšia. Na severe krajiny je zima dlhá a studená. V Oslo sa dlhodobo v januári priemerná teplota vzduchu drží na mínus 4,5 stupnoch Celzia a v júli na plus 17 stupnoch Celzia. Rocné zrážky v hlavnom meste dosahujú 740 mm, co v porovnaní so západným pobrežím s 1900 až 2000 mm je iba zlomok. V hospodárskom živote hrá najdôležitejšiu úlohu more a voda. Energia riek a zdroje mora sú najväcším bohatstvom krajiny. Nórsko je vedúcou krajinou Európy v rybolove, vylovené ryby spracovávajú plávajúce továrne priamo na mori. Vdaka tomu sú rybacie konzervy a mrazené ryby najdôležitejším vývozným artiklom. Disponuje velkou obchodnou flotilou a podla množstva prepraveného tovaru patrí medzi 10 námorných mocností. Okrem rýb má Nórsko v mori aj dalšie zdroje svojho bohatstva a tým sú náleziská ropy a zemného plynu na dne Severného mora. Táto tažba prináša polovicu príjmov krajiny. Cast ropy a zemného plynu spracováva chemický priemysel, zvyšok sa vyváža. Nórsko je aj velkým producentom elektrickej energie, vyrobí najviac elektrickej energie na jedného obyvatela, a to vo vodných elektrárnach postavených na riekach bohatých na vodu s velkým spádom. Na báze tejto lacnej elektrickej energie je postavené hutníctvo farebných kovov, chemický priemysel, získavanie horcíka z morskej vody. Významnú pozíciu v hospodárstve Nórska má aj strojárstvo a výroba technologických celkov pre petrochemický priemysel a výroba lodí. 3.VÝSKYT NERASTNÝCH SUROVÍN AKO PREDPOKLAD HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA Nórsko je bohaté na tradicné nerastné zdroje, medzi ktoré môžeme zaradit železnú rudu, ci rudy farebných kovov. Najbohatšie a najviac využívané ložiská železných rúd sú v okolí Kirkenesssu. Obsah kovu v rude je pomerne nízky a preto sa na mieste vyrába koncentrát, ktorý ide z velkej casti na export. Významné ložiská nachádzame v Dunderlande, v Fossdalene, Fausanne a na juhu krajiny v Nissedalu. Európsky význam majú bohaté ložiská pyritu, ktorý obsahuje i priemyselne využitelné zdroje farebných kovov. Najväcšie a najviac využívané je ložisko v Lokken v údolí rieky orkly na juh od Trondheimfjordu. Dalšie väcšie zdroje sú na ostrove Stordu u Bergena a Bjorkassenu u Narviku. Z hladiska produkcie medi sú najcennejšie ložiská pyritu u Sulitjelma a Roros. Hospodársky a strategicky významné majú ložiská rúd obsahujúce v tažitelnom množstve molybden a titan. Molybdenit sa vyskytuje na juhu krajiny pri okraji žulových masívov. Najbohatšie je ložisko Knaben.Z pocetných ložíska niklových rúd si udržali priemyselný význam zdroje v Erteli v Ringerike, Romsaas v Smaalenene a Raana v Narviku. Z morskej vody a dolomitov sa získava horcík. Nórsko je najväcším exportérom horcíka na svete. Menšie zásoby uhlia sú na Špicberkách.Pre hospodársky vývoj Nórska mali obrovský význam objavy ložísk ropy a zemného plynu v nórskom kontinentálnom šelfu v Severnom mori. Zhruba jedna polovica známych nálezísk ropy je situovaná v oblasti Ekofisk na juhu šelfu a dalšia polovica na severu v Statfjorde. Zemný plyn sa nachádza v oblasti Ekofisk a Cod a cast je rozdelená do nórskej casti Frigg a Heimdal a v Statfjode.
4.OBYVATELSTVO A SÍDLA
Pocet obyvatelov: 4 574 560Hustota zaludnenia: 14 obyv./km2Rocný prirodzený prírastok: 0,41 %Stredná dlžka života - muži: 75,87 rokov - ženy: 81,92 rokovHlavné mesto: Oslo (508,7 tis. obyvatelov)Dalšie významné mestá: Bergen (230,9 tis.), Trondheim (150,1), Stavanger (108,8), Kristiansand (73)Zloženie obyvatelstva:4 574 tis. obyvatelov - 94,5% Nóri, 0,5% Laponci, 5% pristahovalci (Dáni - 21 tis., Švédi - 20 tis., USA - 15 tis., Briti - 13 tis., Pakistanci - 12 tis., Vietnamci - 10 tis., býv. Juhoslávia
- 25 tis.)Náboženstvo:93,3% obyvatelstva sa hlási k štátnej evanjelickej cirkvi, 2,2% k
5.ODVETOVÁ ŠTRUKTÚRA HOSPODÁRSTVA ŠTÁTU
Nórsko je vyspelým priemyselným štátom s významnými priemyselnými odvetviami akými sú tažobný, metalurgický, chemický, textilný drevársky ci strojársky priemysel. Tento štát zaradujeme medzi najvyspelejšie krajiny sveta s vysokou životnou úrovnou a to i napriek tomu, že nie je clenom Európskej únie.
5.1. TAŽISKOVÉ PRIEMYSELNÉ ODVETVIA
5.1.1.Ropný priemysel Vznik ropného priemyslu je spojený s objavmi nálezísk v polovine 60. rokov nórskom kontinentálnom šelfu v Severnom mori, odkial sa ropa získava pomocou tažných plošín s vrtnými súpravami. Strediskom ropných operácií v Severnom mori je mesto Stavanger na juhozápadnom pobreží Nórska a na severe mesto Harstad. Asi 60 % vytaženej ropy vyváža Nórsko do Európy, 20 % do USA a zbytok sa spracováva v nórskych rafinériách. 5.1.2.Energetický priemysel Rozvoj energetického priemyslu sa opiera predovšetkým o bohatstvo vodných tokov a vhodné podmienky pre ich využitie ako zdroj energie. Vodné elektrárne boli vybudované pod náhornými jazerami alebo na riekach v velkým spádom. Najväcším spotrebitelom elektrickej energie je priemysel metalurgický a chemický, ktoré odoberajú zhruba polovicu vyrobenej elektrickej energie, ostatné priemyselné odvetvia približne 20 % a zbytok pripadá na dopravu, domácnosti a polnohospodárstvo.Výroba elektriny: 121.084 mil. kWhPodiel fosilních palív na výrobe elektriny: 0,63 %Podiel vodných elektrárni na výrobe elektriny: 99,11 %Podiel jadrových elektrární na výrobe elektriny: 0,00 %Podiel ostatných zdrojov na výrobe elektriny: 0,26 %Spotreba elektriny: 110.795 mil. kWhVývoz elektriny: 8.280 mil. kWhDovoz elektriny: 6.467 mil. kWh 5.1.3.Tažobný priemysel tažba ropyRtažba zemného plynuRruda (medená, železná, titánová, zinková)Rkamenné uhlieRmedRmagnéziumRnikelRcierne uhlieRzinok ´ 5.1.4.Metalurgický priemysel Nórsko má pre toto výrobné odvetvie vhodné podmienky, hlavne, co s týka dostatocných zdrojov elektrickej energie. Významné miesto tu zastáva hliník, pomerne vysoká je aj výroba železozliatin, horcíka, surového železa a surovej ocele. Medzi významné strediská metalurgického priemyslu zaradujeme mestá ako: Sulitjelma, Mo, Mosjoen, Sunndal, Alvik, Kristiansand a iné. 5.1.5.Strojárenský a elektrotechnický priemysel Najvýznamnejším odvetvím spracovatelského priemyslu je strojárenstvo. Prevažuje v nom stavba lodí, výroba lodného príslušenstva, dopravných zariadení, stavebných strojov, zariadení elektrárni, strojov pre spotrebný priemysel. Strojárenstvo sa opiera o kvalitné železo a ocele väcšinou domácej výroby. Znacný význam má aj výroba elektrických zariadení od generátorov a elektromotorov cez domáce spotrebice až k rozvodným zariadeniam (transformátory, káble, drôty a pod.). 5.1.6.Drevospracujúci a papierenský priemysel Bohaté zdroje dreva umožnili rozsiahly rozvoj priemyselných odvetví spracovávajúcich drevo, ktoré sa významnou mierou podielajú na tvorbe HDP a na exporte. Hlavné produkty sú: celulóza, papier a nábytok. 5.15.1.7.Textilný priemysel Textilný priemysel mal v minulosti relatívne znacný význam, ale jeho produkcia sa postupne znižuje. Najvýznamnejšia je výroba konfekcie, obuvnícky priemysel a výroba dámskeho prádla. 5.1.8.Chemický priemysel V spojitosti s tažbou ropy sa prudko rozvíjal najmä petrochemický priemysel. Boli vystavané rafinérie ropy v Oslo, Bergene a Stavagere, avšak najvýznamnejšie stredisko sa nachádza v Rafsnesu. Chemický priemysel sa opiera z casti o domáce zdroje, najmä o prírodnú celulózu a elektrickú energiu. Významná je výroba dusíkatých hnojív a iných chemikálií v elektrochemickom priemysle. Dôležitými výrobkami chemického priemyslu sú aj umelé hmoty rôzneho druhu.5.1.9.Potravinársky priemyselTento priemysel zahrnuje mnoho podnikov najrôznejšieho druhu, ako mliekárne, mlyny, pekárne, pivovary a rybí priemysel. Velký význam z hladiska vývozu má spracovanie jedlých tukov a olejov. Dôležitou surovinou je velrybí, rybí a tulení tuk.
5.2. POLNOHOSPODÁRSTVO
5.2.1.RastlinstvoZvláštnostou nórskeho polnohospodárstva je skutocnost, že je velmi casto spojený aj s obhospodarovaním lesa. Co sa týka rastlinstva, medzi najfrekventovanejšie plodiny zaradujeme obilie a zemiaky. Obilie sa pestuje predovšetkým na východe a juhozápade Nórska. Používa sa však najmä ako krmivo, len asi 4 % sú spracovávané potravinárskym priemyslom. Hlavnými obilnými plodinami sú jacmen a ovos. Pôda v Nórsku:Podiel ornej pôdy: 3,00 %Podiel pastvín: 0,00 %Podiel lesov: 27,00 %Ostatná pôda: 70,00 %Zavlažovaná pôda: 970 km2 5.2.2.Živocíšstvo V živocíšnej výrobe je Nórsko v podstate sebestacné. Rozšírený je chov oviec, ktorý je spojený s produkciou vlny a chov kožušinových zvierat. Hlavnými produktmi zo živocíšnej výroby sú vajcia, mlieko, hovädzie a bravcové mäso. 5.2.3.RybolovRybolov bol po stárocia popri klasickom polnohospodárstve hlavným zdrojom obživy u ludí a táto skutocnost ovplyvnovala nielen rybársku techniku, ale i charakter osídlenia krajiny. Nórsky rybolov však v súcasnosti ciní iba 2 % celosvetového rybolovu. V súvislosti s rybolovom vznikol v krajine rozvinutý priemysel spracovania rýb, ktorý je rozptýlený po celom pobreží a má prevažne charakter menších výrobných závodov. Znacná cast úlovku je spracovávaná vo forme zmrazeného rybieho mäsa, ale dôležitými vývoznými produktmi sú aj rybia múcka a rybí tuk.
5.3 DOPRAVA
Lodná doprava pozdlž pobrežia zostáv nadalej najdôležitejším spôsobom transportu. Najväcšie prístavy majú Oslo, Bergen, Tonsberg, Porsgrunn a Narvik. Viac než polovica železníc je elektrifikovaná. Železnicné spojenie so severom (Narvik) je však možné iba cez švédske územie. Železnice tvoria 4 012 km železnice.Dialnicná siet, hlavne na juhu dobre vybavená, doplnená nespocetnými trajektmi, má dlžku 91 180 km.V leteckej doprave sa využíva takmer 50 letísk. Medzinárodného charakteru sú v Oslo, Stavangeru a Bergenu.
6.ZAHRANICNÝ OBCHOD
6.1. TERITORIÁLNA ŠTRUKTÚRA
Partneri pre export : EU 73%Velká Británia 17%, Nemecko11%, Holandsko 10%, Švédsko 9% USA 5% (1999)Export: 59.200 mil. $Partneri pre import: EU 66% -Švédsko 15%, Nemecko 12%, Velká Británie 9%, Dánsko 7% USA 10%,Import: 35.200 mil. $6.2. KOMODITNÁ ŠTRUKTÚRA:Export: ropa, zemný plyn, petrochemické produkty, lode, stroje, hliník, ryby, kovy, chemikálieImport: stroje, automobily, elektrotechnické výrobky, chemikálie, kovy, potraviny 7.ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ UKAZOVATELEHDP (hrubý domáci produkt): 148.073 mil. $Hospodársky rast: 0,5%Inflácia: 2,90 %Rast HDP: 2,70 %Tvorba HDP: 73% služby 25% priemysel 2% polnohospodárstvoPráceschopné obyvatelstvo: 2.400.000Zamestnanost: 74% služby 22% priemysel 4% polnohospodárstvo Nezamestnanost: 4,5% Dlh (2002):