Nitra
NITRA
Nitriansky kraj sa rozkladá na 6343 km2 a osídluje ho 717 624 obyvatelov. Na 1 km2 pripadá v Nitrianskom kraji 113 ludí. Nitra samostatná má rozlohu 108 km2 a 87 357 obyvatelov. V Nitre žije priemerne na jednom km2 187 ludí. Geologické a klimatické pomery mesta Nitry: Nitra leží na území rozprestierajúcom sa medzi masívom Zobora (588 m) a vrchmi (Kalvária 215 m a Šibenicný vrch 218,5 m), ktoré možno považovat za cast Tríbecského pohoria oddeleného riekou Nitrou od hlavného masívu. Kataster Nitry meria 4083 ha, z toho zastavaná plocha má 194 ha. Najnižšia nadmorská výška sa pohybuje okolo 138m.n.m a najvyššia do 588 metrov nad morom. Šírka mesta je daná krajnými súradnicami od 48° 17´18´´ severnej zemepisnej šírky (Cermán) až po 48° 20´15´´ severnej zemepisnej šírky (Zobor) a dlžka od 18° 04´00´´ východnej zemepisnej dlžky (Mlynárce) po 18° 06´30´´ východnej zemepisnej dlžky (mesto Nitra). Národnostné zloženie Nitry pozostáva zo 68,17 % Slovákov, 30,24 % Madarov, 0,74 % Cechov, 0,55 % Rómov a 0,06 % Moravanov. Nie je mnoho miest, ktoré by príroda obdarovala takým krásnym prostredím a výhodnou polohou ako Nitru. Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím), založená na siedmich pahorkoch - na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Cermáni, Borine, na Vršku a Martinskom vrchu. S jej menom sú spojené pociatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda, i zmienka o prvom krestanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma. Pociatky jej osídlenia siahajú však až do praveku, ako to dokumentujú pocetné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých rolníckych obyvatelov boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi. V 4. storocí pred našim letopoctom sa na našom území na dlhší cas usídlili Kelti, zrucní hutníci a kováci, ktorých chaty a dielne sa našli pod Martinským vrchom. Stopy tu zanechali aj Dákovia. Slovenská história Nitry sa zacína koncom 5. storocia, kedy na jej územie prichádzajú prví Slovania. Už v 1. polovici 7. storocia sa západné pramene zmienujú o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši. Samova ríša bola akýmsi predchodcom dalšieho štátneho útvaru - Velkej Moravy, ktorej jedno z centier bolo práve v Nitre. Práve v casoch Velkomoravskej ríše sa položili základy ospevovanej slávy starobylej krestanskej Nitry, doložené mimoriadne vzácnymi listinnými pamiatkami z 9. storocia. O stave osídlenia a význame Nitry v tomto období výrecne hovoria mohutné slovanské hradiská na Vršku, na Martinskom vrchu pod Zoborom, na Borine a na Lupke. Na niektorom z týchto hradísk mohol pobývat knieža Pribina, v case ktorého bola Nitra dôležitým politickým, vojenským i hospodárskym centrom. Pribina preukázal velkú štátnickú múdrost a znalost európskej politiky, ked v rokoch 829-833, sám pohan, dal vysvätit v Nitre krestanský kostol. Vysvätil ho solnohradský (Salzburg) arcibiskup Adalram. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom krestanstva u Slovanov na Slovensku. O tejto udalosti sa zmienuje spisok Conversione Bagoariorum et Carantanorum z roku 870-71. Žial polohu tejto svätyne sa zatial nepodarilo presne urcit, dá sa však predpokladat, že súcasný hlbkový výskum na hrade vnesie svetlo do tejto problematiky. V dalšom vývoji bolo Nitrianske kniežatstvo, násilne pripojené Mojmírom ku kniežatstvu moravskému (okolo r.833) a bol vytvorený štátny celok, v pramenoch spomínaný ako Velká Morava. Po zosadení Mojmíra z kniežacieho stolca sa vládcom Velkej Moravy stal Rastislav. Na vrchole svojej slávy bola Nitra v case vlády krála Svätopluka. V jednom z najcennejších písomných dokumentov pre slovenské dejiny, liste Jána 8. pre Svätopluka z roku 880 je Svätopluk titulovaný ako král a pápež mu oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa. Nitra mala vtedy už pravdepodobne mestský charakter a pozostávala z piatich opevnených hradísk a vyše dvadsiatich sídlisk s rozvinutými remeslami. Nitra ostala sídelným mestom pohranicného kniežatstva formujúceho sa Uhorského královstva, a to až do zaciatku
- 14. storocia. Aj pocas stredoveku bola dejiskom významných dejinných udalostí, casto