Nikaragua Hlavné mesto: Managua Penažná jednotka: cordoba ( = 100 centavo ) Úradný jazyk: Španielcina Náboženstvo: Katolicizmus Rozloha: 148 000 km2 Obyvatelstvo: 3 900 000 Hustota obyvatelstva: 26 obyv/km2 Nikaragua je štát v Strednej Amerike. Na severe hranicí s Hondurasom, na juhu s Kostarikou. Západnú hranicu tvoria brehy Tichého oceánu, východnú brehy Karibského mora. V Karibskom mori patria Nikarague viaceré ostrovy (Miskito, Perlas, King a i.) a korálové útesy. Ostrovy Corn si od Nikaraguy prenajali USA. Nikaragua je zo sredoamerických krajín najväcšia, ale najredšia osídlená. Jej povrch pozostáva z troch rozdielnych oblastí : na východe sa rozprestiera plochá nížina, stred a sever vyplnajú Kordillery a juhozápad pestré územie tektonických priekop a sopiek. Väcšina povrchu je utvorená na sopecných horninách tretohorného a na západe aj štvrtohorného pôvodu. Na severe pri hranici s Hondurasom vystupujú na povrch staré metamorfované bridlice a vyvreté horniny, okolo ktorých sú uložené druhohorné usadeniny. Rozsiahle vrstvy usadených hornín rôzneho veku (od kriedy do konca tretohôr) sa vyskytujú v antiklinalách v južnej casti štátu. Mladé usadeniny pokrývajú nížiny pri západnom aj východnom pobreží. Stred a sever Nikaraguy zaberá centrálne horská oblast, tvorená pásmi Kordiller, na juhu prechádzajúcich do plošín s nadmorskou výškou 600-700 m. Horské pásmo sa skladá z pätice hlavných retazí smerujúcich od západu na východ a severovýchod. Sú to Montanas de Colón (na hraniciach s Hondurasom), Cordillera Isabelia, Cordillera Dariense, Cordillera de Huapi a Cordillera de Yolania. Ich úpätia sa zacínajú v nadmorských výškach okolo 200 m, vrcholové casti siahujú do výšky 700 –1800 m. Najvyššie pohorie (2438 m) je Cordillera Isabelia s dlžkou 150 km. Táto hornatá krajina je vo vyšších polohách zalesnená, východné casti sú ešte velmi slabo hospodársky využívané a riedko osídlené. Na západe sa medzi pohoria zarezávajú široké a hlboké doliny, oddelené vrchovinami a plošinami na tretohorných vyvrelinách. Na východe sa centrálne horská oblast postupuje znižuje a prechádza do nížiny pretkanej dolinami riek. Nížina na východe Nikaraguy leží v nadmorskej výške pod 200 m. Väcšinou je plochá, len niekde rozclenená eróziou. Predstavuje 50 % všetkých rovín krajiny. Väcšinou povrchu nížiny pokrýva hlina, štrk a piesok, iba pri pobreží miestami vystupujú na povrch staršie sopecné horniny na viacerých miestach je zamokrená, preto sa jej pobrežný pás volá Moskytie povrežie. Pobrežie Karibského mora je ploché, vlhké, nezdravé, má málo vhodných prístavíšt. Ohrobujú ho viaceré lagúny, z ktorých najväcšia je Laguna Las Perlas. Na západe sa centrálna horská oblast dost strmo znižuje do dlhej preliaciny, tahajúc sa paralelne s tichooceánskym pobrežím od severozápúadu na juhovýchod. Je to tektonická priekopa vinúca sa od zálivu Fonseca po hranice s Kostarikou. Vznikla na páse zlomov zemskej kôry, ktorý sa vyznacuje vysokou sopecnou a seizmickou aktivitou. V preliacine leží velké Nikaragujské a Managujské jazero. Sopky sa vyskytujú väcšinou v dlhom páse medzi preliacinou a úzkym pruhom tichooceánkej pobrežnej nížiny. Podnebie Nikaraguy je tropické pasátové a na väcšine územia mimoriadne vlhké. Najviac naprší na východe. Toto územie patrí do klimatickej oblasti Karibského mora a má zrážky rozdelené rrovnomerne vo všetkých rocných obdobiach. Priemerné rocné teploty dosahujú 25-28 °C. V pohoriach prevažuje horské podnebie s podstatne nižšími teplotami, pohybujúcim sa okolo 16 °C. Západná cast Nicaraguy leží na záveternej strane pohorí so subrovníkovým podnebím a teplotami podobnými ako na východe, ale s ovela nižšími zrážkami, rocný chod zrážok je nerovnomerný. Najviac ich spadne pocas obdobia daždov od mája do októbra, prerušeného v júli krátkym medziobdobím sucha. Tieto casti krajiny majú na odidlenie najvhodnejšie podnebie. Povrchové vodstvo tvorí hustú siet riek a jazier. Najdlhšie rieky stekajú z Kordiller na východ do Karibského mora. Najväcšie z nich sú pohranicné rieky San Juan, Coco, dalej Rio Grande, Siguia. Krátke rieky na západe štátu ustia do Tichého oceánu, alebo jazier. Pôvodné rastlinstvo sa najlepšie zachovalo vo východnej casti Kordiller a na Moskytom pobreží. V pohoriach výrazne prevažujú borovicové lesy las segovias. Casté sú rastlinné formácie zložené z borovíc, dubov a tráv. Východné nížiny pokrývajú najmä mociarsdké lesy, dubové lesy a savany, ktoré vznikli na miestach´, kde bol les vypálený alebo vyklcovaný. Pôvodné rastlinstvoje tu znacne zmenené cinnostou cloveka, najmä v dôsledkku zakladania plantáží. V živocíšstve patriacom k neutropickej zoogeografickej oblasti sú typickými druhmi opica, tapíre, pekári, mravenciare. Vyskytuje sa vela druhov hlodavcov, netopierov, vtákov a plazov. Z prírodných zdrojov má prvoradý význam vzácne drevo z lesov, pokrývajúcich asi polovicu územia štátu. Nerastné bohatstvo tvoria najmä ložiská rúd farebných kovov (med, olovo, zinok, cín, nikel, antinóm, ortut), železa, mangánu, uránu, striebra, zlata, bauxitu, sadry, síry a drahokamov. Väcšina územia je zatial nedostatocne geologicky preskúmaná. V dôsledku velmi vysokého prirodzeného prirastku sa pocet obyvatelov zacal od r. 1930 rýchlo zvyšivat. V súcasnosti rocný prírastok dosahuje 2,5 až 2,8 %. Osídlenie je velmi nerovnomerné. Takmer 80 % obyvatelstva sa sústreduje v západnej casti Nikaraguy, v oblasti tektonickej prepadliny a tichooceánskej pobrežie nížiny. V nej ležia aj najväcšie mestá, rozložené na západných brehoch jazier, alebo na podhorí sopecného pásu. Viaceré malé mestá vyrástli aj v dolinách, na západné Kordiller, kde sú vhodné podmienky pre polnohospodárstvo. Na pobrežiach Tichého oceánu a Karibské mora vzniklo iba niekolko malých prístavných mesteciek. Celkovo žije v mestách takmer polovica obyvatelstva štátu. Z hladiska hospodárstva je Nikaragua málo rozvinutá agrárna krajina. Prícinou jej zaostávania aj v porovnaní s inými štátmi Strednej Ameriky bolo riedke osídlenie, nízky stupen využívania surových zdrojov a najmä dlhorocná nadvláda cudzieho kapitálu nad plantážami i spracovatelským priemyslom. Z ekonomicky aktívne obyvatelstva najviac pracuje v polnohospodárstve (46 %), priemysle (13 %) a obchode (10 %), pricom asi 30 % obyvatelstva nemá trvalé zamestnanie. Priemerná hodnota národného dôchodku na 1 obyvatela je velmi nízka , co podmienuje nízku životnú úroven obyvatelstva a slabú sociálnu starostlivost. Vláda národnej obnovy prijala do svojho programu aj opatrenia na vyriešenie tejto otázky. Pre polnohospodárstvo sa využíva len 14 % rozlohy štátu, z toho asi polovica pripadá na ornú pôdu. Tretinu obrábaných plôch zaberajú kávovníkové a bavlníkové plantáže, ktoré poskytujú hlavné exportné produkty. Káva sa pestuje najmä na sopecných pôdach na plošinách na juh od Managuy, ako aj v niektorých dolinách na západe Kordiller.Roku 1977 sa dopestovalo 59 000 ton kávy, 138 000 ton bavlny a 266 000 ton bavlníkových semien. Bavlník sa pestuje väcšinou v okolí jazier a pri tichooceánkom pobreží v okolí Leónu. Exportný význam majú aj dalšie plodiny, najmä cukrová trstina , kakao, tabak, banány, sezam, fazula, ryža. Na vlastnú spotrebu sa pestuje kukurica a dalšie obilniny, zelenina, maniok, henequén, strukoviny. Na rozdiel od iných stredoamerických štátov export banánov nemá velký význam. Nikarague však medzi nimi patrí popredné miesto v chove dobytka, napriek tomu, že významom znacne ustupuje rastlinnej výrobe. Rozšírený je pastiersky typ chovu v horských oblastiach. Chová sa najmä hovädzí dobytok (2,3 mil. kusov) a ošípané (0,6 mil. kusov). Mrazené mäso sa exportuje, a to predovšetkým do USA. Miestny význam má lov rýb a kreviet. Extenzívne sa využívajú lesy v horskej oblasti a na nížine pri Karibskom mori. Tažia sa niektoré vzácné druhy dreva (mahagón, palisander, céder, ružové drevo, dub), získavajú sa liecivé prostrieky a živice (ipekakuana, guajka, peruánsky balzam), kaucukové látky (napr. chiclé na výrobu žuvacky) a taží sa aj stavebné drevo. Velká cast pralesov je neprípustná doprave a nedá sa hospodárdky využívat. Priemysel je slabo rozvinutý. Zo známych zásob nerastných surovín sa najviac využívajú ložiská zlata, striebra, a medi. Bane vznikli najmä vo východných výbežkoch Cordillery Isabelia a v dolinách na západe horskej oblasti. Zacalo sa aj s tažbou soli, olova, zinku, hladajú sa ložiská ropy. Približne polovica hodnoty výriby spracovatelského pryemislu zabezbecuje potravinársky priemysel, zameraný na spracovanie domácich polnohospodárskych produktov. Tvoria ho závody na cistenie a spracovanie kávy, bavlny a dalších exportných plodín ( tabak ), bitúnky a mraziarne mäsa, kožiarské závody, cukrovary, výrobne oleja, pivovary a i. Ostatné odvetvia pracujú zväcšina na báze dovážaných surovín alebo polotovarov a sú rozmiestnené najmä v blízkosti tichooceánskeho pobrežia.patrí k nim napr. chemický priemysel, kovospracujúci závod v Tipitape, textilný a odevný priemysel. Okrem toho je zastúpená výroba stavebných hmôt, papierenský a drevársky priemysel. Doprava je v dôsledku riedkej komunacnej siete na ízkej úrovni. Dlžka železníc dosahuje 403 km spájajú Managuu s Granadou. Leónom a prístavom Corinto. Celková dlžka ciest presahuje 13 100 km, z toho je spevnených 5 400 km. hlavnou dopravnou osou je úsek panamerickej autostrády. Velké medzinárodné letisko Cesar Augusto Sandino leží pri Manague. Vnútroštátnu leteckú dopravu zabezpecuje spolocnost LANICA. Jazerá Managua a Nikaragua slúžia vodnej doprave. Splavné sú aj niektoré rieky. Námornú dopravu zabezpecujú cudzie lodné spolocnosti. Hlavným prístavom je Corinto, cez ktorý prechádza 60 % zahranicného obchodu. Z tichooceánskych prístavov má, najmä pre export kávy, velký význam San Juan del Sur. Na karibskom pobreží sú väcšie prístavy len v Bluefields a Puerto Gabezas. V zahranicnom obchode tvorí hlavný exportný artikel bavlna a bavlnené semeno (45 %), mäso(17 %), káva (15 %), cukor (6 %), drevo, zlato, krevety, ovocie a iné suroviny alebo polotovary. Dovážajú sa najmä priemyselné zariadenia a stroje, ropa a jej produkty, spotrebný tovar, niektoré potraviny a dopravné prostriedky. Hlavnými obchodnými partnermi sú USA, Japonsko a NSR, no ich vedúce postavenie v zahranicnom obchode Nikaraguy sa coraz viac presúva na socialistické krajiny. Nikaragua je clenom organizácie Stredoamerického spolocného trhu. _____________ _________
Zdroje: