Niektoré štáty Európy II.

Niektoré štáty Európy II. Španielsko zaberá asi 5/6 Pyrenejského polostrova. Centrálnu cast krajiny vyplna suchá náhorná plošina - Mezeta, dosahujúca výšku 600-800 m. Horské retaze Kastílskeho predelového pohoria, ktoré cnejú do výšky nad 2000 m ju delia na dve casti. Medzi Mezetu a ju obklopujúce pohoria (Kantábrijské vrchy, Pyreneje, Betické vrchy) sa vklinujú nížiny a panvy (Andalúzska panva a panva rieky Ebro). Najvyšším bodom polostrova je štít Mulhacén (3478 m), nachádzajúci sa v pohorí Sierra Nevada. Okrem Kanárskych ostrovov patria k Španielsku aj Baleáry. V období velkých zemepisných objavov patrila Španielsku obrovská koloniálna ríša, avšak obrovské príjmy a výhody plynúce z kolónií nedokázalo dobre využit. Z nerastných surovín sa v Španielsku vo väcšom množstve tažia rudy farebných kovov, uránová ruda, železná ruda a ortut.Výroba elektrickej energie je postavená na báze domáceho cierneho uhlia, ale významný podiel majú aj atómové a vodné elektrárne. Najviac sa rozvinul sparcovatelský priemysel domácich nerastných surovín (hutníctvo železa, tažké strojárenstvo, chemický priemysel). Coraz väcší význam v hospodárstve krajiny získavajú aj odvetvia, nárocné na množstvo pracovnej sily (textilný priemysel, výroba automobilov, elektronický priemysel a farmaceutický priemysel). Španielsko má výraznú mieru nezamestnanosti, zaznamenáva sa velká migrácia pracovných síl najmä do Francúzska a Nemecka. Nemalý význam v hospodárstve krajiny má aj polnohospodárska výroba. Jej rozvoj však na mnohých miestach brzdia velkostatky, nedostatok polnohospodárskej mechanizácie a chýbajúce závlahy. Na nezavlažovaných plochách (campo secanón) sa extenzívne pestuje pšenica, jacmen a strukoviny. Na zavlažovaných poliach (campo regadio) prebieha intenzívne pestovanie cytrusových plodov, obilia, vinica, olív a zeleniny. Španielsko je významným vývozcom olív a vína. Chov hospodárskych zvierat je na nízkej úrovni (ovce, ošípané, býky). Významný je rybolov. Dôležitým zdrojom príjmov štátneho rozpoctu je cestovný ruch. Španielkso pritahuje návštevníkov nízkymi cenami, krásnymi prírodnými scenériami, zaujímavými mestami a krásnym stredomorským pobrežím. Rocne navštívi Španielsko až 62 miliónov turistov. Portugalsko Severná a východná cast krajiny je tvorená zníženými plošinami Mezety a z nich vystupujúcich pohorí. Južnej a západnej casti kralujú najmä nížiny, z ktorých vystupujú nízke pahorkatiny. Na pevnine je najvyšším bodom vrch Estrela (1991 m) v pohorí Sierra da Estrela. K Portugalsku patrí aj Madeira a Azorské ostrovy, na ktorých lezí najvyšší bod štátu (Pico, 2320 m). Tento štát, rozprestierajúci sa v západnej casti Pyrenejského polostrova disponoval od 16. storocí obrovskou koloniálnou ríšou (Brazília, Angola, Mozambik, Macao a pod..), ale nedokázal využit túto skutocnost vo svoj prospech. Hospodárske vztahy medzi zámorskými kolóniami a materskou krajinou neboli v skutocnosti nikdy príliš pevné (tvorili 20 %podiel zahranicného obchodu). Po definitívnom rozpade koloniálnej ríše (1970) a po pripojení k Európskej únii (1986) sa tempo hospodárskeho rozvoja zrýchlilo. V malých množstvách tažia mnohé druhy rúd (napr. wolfrám, urán, medené rudy), ktoré exportujú bez akéhokolvek spracovania. Priemysel stavia na lacnej pracovnej sile a na tých odvetviach, ktoré tu majú tradíciu (textil, konfekcia, obuv, montáž automobilov). Hospodársky významné strediská sú na morskom pobreží, pretože takmer celý zahranicný obchod sa realizuje námornou cestou. Polnohospodárstvo je na nízkej úrovni, na ornej pôde pestujú pšenicu, kukuricu a ryžu, v južných mediteránnych oblastiach sú olivové plantáže, vinohrady a plantáže cytrusového ovocia. Portugalské vína sú svetoznáme (porto, madeira). V horských oblastiach prebieha extenzívny chov hospodárskych zvierat (kozy, ovce). V Portugalsku sa vyprodukuje 50% svetovej produkcie korku. Významným a tradicným odvetvím je rybárstvo a ryby spracujúci priemysel. Vyvážajú sa aj spracované polnohospodárske produkty. Dôležitým a významným zdrojom príjmov je aj cestovný ruch (Madeira, Azorské ostrovy). Taliansko sa rozkladá na Apeninskom polostrove. Severným okrajom sa v tvare polkruhu tiahnu alpské chrbty. Tu sa týci najvyšší bod Talianska, Monte Bianco (4807 m). Pohoria sa postupne znižujú smerom na juh a prechádzajú do Pádskej nížiny. Na juhu ju ohranicujú Apeniny, ktoré sú bocnou vetvou vychádzajúcou zo Západných Álp a pokracujúcou cez celý polostrov. Zo západnej i východnej strany sa na Apeniny pripájajú viaceré pohoria a probrežné nížiny. Prirodzeným pokracovaním polostrova je ostrov Sicília (25 426 km2), na jeho východnej strane cnie najvyššia sopka Európy, Etna (3340 m). Žulovými horninami tvorený povcrh dalšieho ostrova, Sardínie (23 813 km2) je súcastou Tyrrhenského masívu. V blízkosti tuniských brehov ležia Pelagické ostrovy a ostrovy Pantelleira. Apeninský polostrov sprevádzajú viaceré skupiny ostrovov (Toskánske ostrovy, Tremitské ostrovy a i.), z ktorých sú najnavštevovanejšie sopecné Liparské ostrovy. Taliansko je chudobné na nerastné suroviny. Nachádzajú sa tu nevelké ložiská ortute, pyritové, zinocnaté a olovnaté rudy, zemný plyn. Je tu dostatok vodnej energie. V Carrare sa taží svetoznámy mramor. Po 2. svetovej vojne sa Taliansko zacalo rozvíjat ako priemyselný štát, avšak zároven sa prehlbili rozdiely medzi Priemyselným severom a zaostalým juhom. V južných oblastiach prevažuje polnohospodárska výroba, registruje sa tu obrovská nezamestnanost a emigrácia obyvatelstva, na ktorú nemalo výraznejší vplyv ani postupné spriemyselnovanie a pozemková reforma. Vzhladom na nedostatok surovín sa v Taliansku rozvinuli najmä odvetvia s vysokými nárokmi na kvalifikovanú pracovnú silu (výroba automobilov, gumárenský priemysel, výroba prístrojovej techniky, jemná mechanika a textilný priemysel). V prístavoch na báze dovážanej ropy vznikol významný chemický priemysel a na báze koksu a železnej rudy významné železiarske a oceliarske kombináty. Väcšina priemyselnej výroby sa realizuje v trojuholníku, ktorý vytvárajú mestá Miláno-Janov-Turín. Významnú pozíciu majú aj umelecko-remeselné výrobky s dlhou tradíciou (benátske sklo, textil, hodváb a florentské výrobky z kože). Najvyspelejšia a intenzívna polnohospodárska výroba je charakteristická pre Pádsku nížinu. Na zavlažovaných pôdach sa pestuje obilie, kukurica, cukrová repa a ryža. Dôležitý je aj chov hovädzieho dobytka na mlieko, ošípaných a hydiny. V južnej, suchej mediteránnej casti územia sa pestujú predovšetkým citrusové plody, zelenina, hrozno a olivy, ktoré sú aj vývozným artiklom. Na chudobných pasienkoch pasú kozy a ovce. Okrem nepriaznivých klimatických podmienok sú na juhu brzdou rozvoja aj vlastnícke vztahy k pôde. Dôležitým zdrojom príjmov je cestovný ruch. Grécko leží v južnej casti Balkánskeho polostrova a znacnú cast jeho povrchu zaberá pohorie Pindos. Hlavnú cast územia štátu tvoria dva polostrovy: Attika a Korintským prielivom oddelený Peloponéz. Medzi horské hrebene sa vklinujú úrodné kotliny (Macedónia, Trákia, Tessália). Pobrežie je mimoriadne clenité s viacerými zálivmi (Korintský, Patraský a i.), pricom jeho dlžka prevyšuje 15 000 km. Grécko obklopujú Trácke, Egejské, Iónske a Krétske more. Najväcším ostrovom je Kréta, pri západnom pobreží ležia Iónske ostrovy, na východe Sporady, Kiklady a Dodekanisos, ktoré sa tiahnu až k tureckým brehom. Patrí medzi najmenej rozvinuté štáty Európskej únie. Má nedostatocné zdroje energetických surovín, a to aj napriek tomu, že v Egejskom mori má velké zásoby ropy. Avšak pre neustále konflikty s Tureckom sú zatial nevyužitelné a tak je odkázané na dovoz. Má bohaté ložiská magnezitu, azbestu a niklových rúd, rovnako aj z celosvetového hladiska je tu významná tažba bauxitu. Cast bauxitu sa vyváža, cast spracovávajú domáce hlinikárne, pre ktoré elektrickú energiu vyrábajú vodné elektrárne. Svetový zvuk má grécky mramor. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú potravinársky a lahký priemysel. Hlavným strediskom rozvíjajúceho sa priemyslu je hlavné mesto. Výroba sa realizuje hlavne v menších podnikoch, ešte stále je významná aj domácka výroba. Až 70% plochy územia zaberá polnohospodársky využitelná pôda, ale len na jednej tretine z nej prebieha intenzívne hospodárenie. Polnohospodárstvo je pomerne na nízkej úrovni, nepriaznivo pôsobia aj vlastnícke vztahy (príliš velké a príliš malé plochy). Na ornej pôde sa pestuje predovšetkým pšenica , kukurica, jacmen, ryža a strukoviny. Vo vnútrozemských kotlinách sa pestuje bavlna a tabak, na mediteránnych pobrežiach zelenina, citrusové plody, hrozno a olivy. Deficit zahranicného obchodu sa Grécko snaží vyrovnat príjmami z cestovného ruchu a z cinnosti obchodného lodstva. Albánsko leží v juhozápadnej casti Balkánskeho polostrova, na pobreží Jadranského mora, pri vyústení Otrantského prielivu. Až dve tretiny povrchu zaberajú pohoria, len pri pobreží sa tiahne rovinatý pás o šírke 20-30 km. Albánci sami seba nazývajú „obyvatelmi skál„ (skipetári) a svoj štát „Štát orlov„ (Shqiperia). Je najzaostalejším štátom Európy. Príciny chudoby a zaostalosti siahajú do minulosti. V štáte, ktorý bol vždy uprostred skál odrezaný od sveta, po 2. svetovej vojne uchopili moc komunisti, ktorí krajinu v období od r. 1960 až do r. 1991 udržiavali v úplnej hospodárskej a politickej izolácii. Pre krajinu bola charakteristická bieda, vysoká miera nezamestnanosti a masové vystahovalectvo. Albánske pohoria sú bohaté na ložiská chrómu, medi a železnej rudy, rieky sú vhodné na výrobu elektrickej energie. Hlavným odvetvím polnohospodárstva, ktoré v súcasnosti zamestnáva viac ako polovicu obyvatelstva, je rastlinná výroba (pšenica, kukurica, zelenina, tabak, bavlna). Na pobrežnej nížine s mediteránnym podnebím je typické pestovanie ovocia (figy, cytrusy, hrozno). Živocíšna výroba má menší význam (ovce, kozy menej hovädzieho dobytka). Vedúcu pozíciu v priemysle má potravinársky a lahký priemysel. Väcšinu elektrickej energie vyrábajú vodné elektrárne a vzhladom na malú vnútornú potrebu, cast energie sa exportuje. Rozvoj priemyslu brzdí nedostatok odborníkov, technológií a kapitálu. Macedónsko bývalá zväzová republika Juhoslávie, získalo samostatnost v roku 1991. Slovania obývajúci toto územie, uzákonili v druhej polovici 19. storocia svoj spisovný jazyk a zacali sa nazývat Macedóncami. Povrchu územia kralujú pohoria, roviny sú len v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahlbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje). Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeluje ho na východnú a západnú cast. Hospodárstvo je pomerne zaostalé. Vytažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V clenitých pohoriach sa pasú ovce a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža, tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva polnohospodárske produkty (potravinársky, textilný a tabakový). Juhoslávia ako zväzový štát dvoch republík: Srbska a Ciernej Hory vznikol po rozpade Juhoslovanskej federatívnej republiky v rokoch 1991-92. leží na rozhraní Balkánskeho polostrova a Strednej Európy.Jej severná rovinatá cast patrí k Velkej uhorskej nížine. Západne od Moravy sa tiahnu hrebene Dinárov až k pobrežiu Jadranského mora. Na východ od Moravy sa tiahne podhorie Balkánskeho pohoria a Srbské rudohorie. Najvýznamnejšími nerastnými surovinami sú zinocnaté, olovnaté a medené rudy, ktoré spracovávajú huty v mieste tažby (Bor) a bauxit, ktorý sa spracováva v Ciernej Hore.Medzi významnejšie priemyselné odvetvia patria: výroba automobilov, strojárenstvo a chemický priemysel. V roku 1999 podniklo NATO rozsiahle bombardovanie Juhoslávie ako odpoved na genocídu kosovských Albáncov, pri ktorom sa znicila znacná cast priemyselných komplexov a infraštruktúry. Potravinovou zásobárnou krajiny je Vojvodina, kde sa pestuje najmä cukrová repa, pšenica, kukurica, slnecnica, repka olejná, konope a chmel. Rozvinul sa aj spracovatelský priemysel (mlyny, cukrovary, mäsokombináty). V údoliach riek sa pestuje vinic. Na území Vojvodiny je intenzívny chov hovädzieho dobytka a ošípaných, kým v Kosove a Ciernej Hore je charakteristické extenzívne horské pasenie oviec, kôz a hovädzieho dobytka. Kedysi prekvitajúci cestovný ruch v dôsledku vojen takmer zanikol. Bosna a Hercegovina Väcšiu cast územia tohto štátu, ktorý získal nezávislost v roku 1992, zaberajú horské chrbty Dinárov. Nížiny sú len na severe propri rieke Sáve a jej väcších prítokoch a na juhu v údolí Neretvy. S jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás v Neretvianskej zátoke. Pre Bosnu a Hercegovinu je charakteristické rozmanité národnostné a náboženské zloženie (na území štátu sa stretávajú východné a západné krestanstvo s islamom), co spôsobovalo a dodne s aj spôsobuje mnohé miestne konflikty. Má rozsiahle lesné i nerastné bohatstvo (železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná sol). Hlavným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa, strojárenstvo (najmä vojenská výroba) a chemický priemysel. Štruktúra priemyslu je jednostranná, zastaralá a málo konkurencieschopná. Velké tradície má tkanie kobercov, ktoré sa vyvinulo z domáckej výroby. Na báze obrovských lesov sa rozvinul drevospracujúci priemysel. Cast obyvatelov sa zaoberá chovom oviec a pestovaním tabaku. Chorvátsko Štát ležiaci na rozhraní Strednej Európy a Balkánskeho polostrova. Na severe a východe krajiny sa rozkladajú nížiny medzi riekami Drávou a Sávou a medzi Sávou a Kupou. Tieto sú rozclenené drobnejšími pohoriami (Papuk, Psunj), pripájajú sa k Velkej uhorskej nížine.V západnej a južnej casti Chorvátska v severozápadno-juhovýchodnom smere tiahnu skrasovatelé hrebene Dinárov. Castami tohto pohoria sú aj ostrovy, ktoré lemujú pobrežie (Krk, Cres, Brac, Hvar a i.). Najvýznamnejšou nerastnou surovinou krajiny je bauxit na Istrijskom polostrove, na báze ktorého vyrástli hlinikárne. Pre chorvátsky priemysel sú v prvom rade charakteristické odvetvia s velkými nárokmi na množstvo pracovných síl (elektronika, spracovanie kovov), ale najmä na pobreží a v prístavoch zohráva v hospodárskom živote krajiny významnú úlohu spracovanie ropy a výstavba lodí. Na pobreží s mediteránnym podnebím pestujú olivy, hrozno, figy, mandle a cytrusové ovocie. V Slavónii (územie medzi riekami Dráva a Sáva), kde prevláda kontinentálne podnebie sa pestuje pšenica, cukrová repa, kukurica, slnecnica a krmoviny. Je tu aj významný chov najmä hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Chorvátsko má znacne rozvinutý cestovný ruch, najmä vdaka starobylým mestám s neopakovatelnou atmosférou (Dubrovnik, Zadar, Split), jadranským prímorským strediskám a liecivým strediskám. Mestá majú vela spolocného aj s našou históriou: Pula bola vojenským prístavom Rakúsko-uhorskej monarchie, Opatija bola najluxusnejším a najoblúbenejším letoviskom Monarchie. Vojna, ktorá sprevádzala rozdelenie Juhoslávie, spôsobila krajine nedozierne škody a na istý cas utlmila aj rozvoj cestovného ruchu. Slovinsko Na území štátu, ktorý leží na okraji Strednej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov. Na severe kralujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami vymodelovanými vysokohorskými ladovcami a strmými skalnými stenami. V západnej a južnej casti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie krasové územie na Zemi s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej casti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej casti v povodí Krky a Sávy a v severnej casti Istrijského polostrova. Slovinsko, ktoré získalo samostatnost v roku 1991 má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinocnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú tepelné elektrárne (cierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce velký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebice) a textilný priemysel. Vdaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v polnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka. Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné hospodárstvo a tažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov pritahujú aj krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani). Rumunsko leží na rozhraní Strednej a Východnej Európy. Na jej území kralujú rozsiahle hrebene a kotliny Východných a Južných Karpát. Vnútro karpatského oblúka zaberá Transylvánska kotlina. Smerom na západ Karpaty postupne prechádzajú do nížiny Banátu, ktorý je súcastou Velkej uhorskej nížiny. Na východe strieda Karpaty pahorkatina Multánska. Na juhu sa rozprestiera najväcšia - Rumunská nížina, ktorá prilieha k Dunaju. Medzi Dunajom a Ciernym morom sa rozkladá pahorkatina Dobrudža. Krajina má bohaté zdroje nerastných surovín (kamenná a draselná sol, železná ruda, mangán, bauxit, striebro, zlato). Najzákladnejšou základnou surovinou chemického priemyslu a zároven energetiky je ropa a zemný plyn. Na báze domácich i dovezených železných rúd a cierneho uhlia pracuje hutníctvo železa. Strojárenstvo vyrába zariadenia pre chemický priemysel (rafinérie ropy), ale významná je aj výroba dopravných prostriedkov a polnohospodárskych strojov. Obrovské lesy predznamenali vznik drevospracujúceho a papierenského priemyslu. Velké zásoby trstiny v delte Dunaja sú základom pre výrobu celulózy. Priemysel je vdaka megalomanskej socialistickej industrializácii predimenzovaný, snaha o sebestacnost vo všetkých smerochn sa prejavila ako brzda zahranicného obchodu. Hlavnou riekou Rumunska je Dunaj, ktorý zohráva dôležitú úlohu v medzinárodnej vodnej doprave, i ked vojna v Juhoslávii a embargo spôsobilo tažké straty a krízu vodnej dopravy. V kotlinách s kontinentálnym podnebím a na nížinách prevláda rastlinná výroba (kukurica, pšenica, cukrová repa, slnecnica a konope). Významnú úlohu však zohráva aj chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ovce, hydina, kone, priadka morušová). Po rozbití socialistických velkopodnikov, zacínajú pracovat menšie rodinné farmy. Bulharsko leží v severovýchodnej casti Balkánskeho polostrova. Jeho územie je pomerne hornaté, nachádza sa tu viacero vysokých pohorí, napr. aj pohorie, ktoré dalo meno polostrovu, i pohorie Rila, v ktorom sa nachádza najvyšší bod štátu i Balkánskeho polostrova. Medzi pohoria sa vtesnali kotliny a údolia riek, Hornotrácka nížina popri rieke Marica a Bulharská tabula pri Dunaji. V polnohospodárstve prevažuje rastlinná výroba, ktorá sa v jednotlivých regiónoch dost výrazne líši. Na sprašovej Bulharskej tabuli sa pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa, na Hornotráckej nížine, ktorá má mediteránne podnebie sa pestuje zelenina (rajciny, papriky, uhorky) a ovocie (jablká, broskyne a hrozno). Významný je aj potravinársky priemysel (Plovdiv). V oblasti Kazanlaku a Karlova v Starej planine sú svetoznáme ružové záhony, z ktorých sa získava ružový olej, ktorý sa používa ako základná surovina francúzskych vonaviek. Na svahoch pohorí sa chovajú ovce a kozy. Bulharsko má bohaté ložiská rúd farebných kovov (med, olovo, zinok), ale energetické suroviny musí dovážat. Bulharský priemysel vznikol až po 2. svetovej vojne. Významné je najmä hutníctvo a strojárenstvo (pracovné a polnohospodárske stroje, výroba lodí). Na báze dovezenej ropy vznikol chemický priemysel (Burgas). Moldavsko ktoré získalo nezávislost v roku 1991, leží v juhozápadnej casti Východoeurópskej nížiny. Nemá žiadne nerastné bohatstvo, preto sa obyvatelstvo zameriava najmä na polnohospodárstvo. Územie medzi riekami Dnester a Prut, kedysi nazývané aj Besarábiou, je pokryté hrubou vrstvou spraší, do ktorej rieky vrezali hlboké a strmé doliny. Rovina má výborné pôdne podmienky, pestuje sa najmä obilie, ovocie, zelenina a hrozno. Má rozvinutý potravinársky priemysel. V hlavnom meste je sústredená strojárenská výroba, ktorá vyrába stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel. V Moldavsku sú dve autonómne oblasti, na východe je to Podnesterská republika, v ktorej prevažujú Rusi a Ukrajinci a na juhu v okolí mesta Comrat Gagauzská republika obývaná tureckými Gagauzcanmi. Bielorusko leží vo Východnej Európe. Územie celej krajiny tvorí Východoeurópska nížina, ktorej povrch formoval pevninský ladovec a následne cinnost riek. Striedajú sa tu morény, ktoré zanechal ladovec, s mocaristými zníženinami a jazerami (4000 jazier). Krajina je chudobná na nerastné suroviny, môže sa opierat jedine o velké zásoby rašeliny a obrovské lesy. Popri riekach vyrástli drevospracujúce a celulózové podniky. V podmienkach kontinentálneho podnebia sa pestuje lan, na báze ktorého sa rozvinula výroba kobercov, ktorej produkty sú žiadané v celej Európe. Vzhladom na nedostatok surovín sa zacínajú rozvíjat priemyselné odvetvia, ktoré majú nízke nároky na surovinové vstupy a energiu (elektronické zariadenia, nástroje). Na polnohospodárskej pôde sa pestuje predovšetkým raž, zemiaky a cukrová repa. Následkom havárie Cernobylskej atómovej elektrárne a rádioaktívneho zamorenia sa cast územia na juhu stala neobývanou. Ukrajina ležiaca vo Východnej Európe, vznikla v roku 1991, po rozpade Sovietskeho zväzu. Prevažná cast územia štátu patrí k Východoeurópskej nížine, pre ktorú su charakteristické jednotvárne roviny (Dneperská nížina), z ktorých vystupujú nízke pahorkatiny (Donecká pahorkatina, Volynsko-podolská vrchovina). Na juhu sa Krymský polostrov vklinuje medzi Cirne a Azovské more. V západnej casti územia sa tiahnu Východné Karpaty. Znížené predpolie Východných Karpát tvorí okrajové casti Velkej uhorskej nížiny. Krajina má velké zásoby nerastných surovín (železná ruda, mangán, kamenné uhlie, ropa, zemný plyn). V blízkosti baní vyrástli významné strediská tažkého priemyslu (Donecká panva). Dôležitými odvetviami sú výroba dopravných prostriedkov, výroba banských a hutníckych zariadení, lokomotív a polnohospodárskych strojov. Výroba nástrojov, elektronických súciastok a chemický priemysel sa opierajú o kvalifikovanú pracovnú silu. Úroven priemyselných produktov (napr. automobily) zaostáva za svetovou úrovnou, v záujme konkurencieschopnosti na svetových trhoch by bola potrebná rozsiahla modernizácia. Jej najväcším morským prístavom je Odesa. Má výborné pôdy, na ktorých sa v podmienkach kontinentálneho podnebia pestuje najmä obilie, kukurica, cukrová repa, slnecnica a zelenina. Rozšírený je aj chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Ukrajina sa borí s tažkostami pri obchodovaní so svojimi polnohospodárskymi produktmi, pretože tažko sa presadzuje na trhoch Európskej únie a bývalý sovietsky trh je insolventný. Rusko Najrozlahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väcšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku cast zaberá Východoeurópska nížina rozclenená pahorkatinami. Na juhu ju ohranicuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeluje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riecnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddelujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamcatka so svojimi cinnými sopkami už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týci v Kaukaze. Rusko je najrozlahlejším nástupníckym štátom rozpadnutého ZSSR. Na jeho území sa nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska, Cecenská, Cuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská, Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karacajsko-cerkeská, Karelská, Komijská, Marijská, Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna oblast (Židovská autonómna oblast), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky, Cukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský, Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Ustordský buriatsky). Krajina má temer všetky dôležité nerastné a energetické suroviny, ale v z mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné podmienky netaží. Elektrickú energiu vyrábajú najmä tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární. Velké závody, vystavané pocas sovietskej vlády, sa tažko prispôsobujú súcasnému trhovému systému, preto ich priemyselná produkcia znacne poklesla, narástla inflácia a nezamestnanost. Významnejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo železa, hliníka, farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a drevovýroba. Na väcšine územia nie sú vhodné klimatické podmienky na rastlinnú výrobu, preto sa polnohospodárstvo sústreduje predovšetkým v európskej casti. Pestujú sa predovšetkým pšenica, jacmen, raž, zemiaky, cukrová repa, kukurica, ryža, proso, sója, ovocie a i. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, soby, kone, hydina, kožušinové zvieratá. Krajina je odkázaná na znacný dovoz potravín.