Nemecko Obsah

  • 1. strana : obsah
  • 2. strana : politická mapa Nemecka
  • 3. strana : história štátu, vznik a jeho povrch
  • 4. strana: najvyššie štíty Nemecka
  • 5. strana: podnebie, rastlinstvo a živocíšstvo, nerastné zdroje, priemysel
  • 6. strana: doprava, polnohospodárstvo, obyvatelstvo
  • 7. strana: sídla, sociálna starostlivost a školstvo, ekonomika
  • 8. strana: inštitúcie, administratívne clenenie
  • 9. strana: slávne osobnosti Nemecka a obrázková príloha
  • 10. obrázková príloha, erby jednotlivých spolkových krajín
História Vznik nemeckého štátu bol procesom trvajúcim celé stárocia. Slovo „deutsch“, sa po prvý raz vyskytlo zrejme až v 8. storocí, pôvodne ako oznacenie jazyka, ktorým sa hovorilo vo východnej casti Franskej ríše. Ako rok, v ktorom sa Východofranská ríša zmenila na Nemeckú ríšu sa obvykle udáva letopocet 911, ked sa prvým nemeckým králom stal Konrad I. K ustáleniu západnej hranice došlo pomerne rýchlo, kým podoba východnej hranice bola do 14. storocia nestála. Krála volila vysoká šlachta. Stredoveká ríša nemala hlavné mesto, král mal niekolko sídel. Cisárstvo vzniklo, ked sa Oto I. nechal korunovat v roku 962 pápežom v Ríme, cím založil tradíciu. Obdobie univerzálneho cisárstva sa skoncilo po vymretí Štaufskej dynastie v roku 1268. Vnútorné rozpory zmarili vytvorenie národného štátu. Na základe Zlatej buly Karola IV. z roku 1356 získali právo volit krála siedmi kurfirsti. Od roku 1438 sa nemecká koruna stala dedicná pre Habsburgovcov. Maximilián I. ako prvý cisársky titul získal bez toho, aby ho korunoval pápež. Vdaka rozvoju remesiel mestá v stredoveku postupne preberali funkciu mocenských centier. Narastajúca nespokojnost s cirkvou vyústila do vystúpenia Martina Luthera v roku 1517. V roku 1555 vyhlásili rovnoprávnost protestantského vyznania. V tom case bolo Nemecko zo štyroch pätín protestantské. Následkom tridsatrocnej vojny bola velká cast krajiny spustošená, ale na základe Westfálskeho mieru z roku 1648 zo Spolkového zväzu vystúpilo Nizozemsko a Švajciarsko. V období absolutizmu vzrástla moc niektorých spolkových krajín, najmä Bavorska, Saska a Hannoverska a najmä Brandenburská – neskoršieho Pruska, ktoré sa stalo vojenskou mocnostou za Fridricha Velkého (1740 – 1786). Po porážke Napoleona sa na kongrese vo Weimare v roku 1814 – 1815 rozbitý nemecký štát neobnovil. Nemecký zväz bol formáciou nezávislých štátov, ktorý fungoval len vdaka súhlasu Pruska a Rakúska. Nemecký zväz vystriedal v roku 1860 Severonemecký zväz, ktorý viedol pruský ministerský predseda Otto von Bismarck. Oživenie Nemecka umožnil hospodársky rozmach podmienený najmä vznikom jednotného vnútorného trhu v roku 1834. V roku 1871 bol pruský král Viliam I. korunovaný za nemeckého cisára. V prvej svetovej vojne Nemecko bojovalo na strane Rakúska proti Francúzsku, Rusku a Anglicku. Porážka Nemecka viedla k abdikácií cisára a vzniku Weimarskej republiky. Jej úpadok sa zacal hospodárskou krízou v roku 1929. Národno-socialistická strana sa od roku 1932 stala najsilnejšou stranou a Adolf Hitler sa v nasledujúcom roku stal ríšskym kancelárom a po Hindenburgovej smrti aj prezidentom. Po útoku na Polsko 1. septembra 1939 sa zacala 2. svetová vojna. Po bezpodmienecnej kapitulácií Nemecka

  • 8. – 9. mája 1945 vyhlásili na území bývalej britskej, americkej a francúzskej zóny
Spolkovú republiku Nemecko 23. mája 1949. 7. októbra 1949 vznikla Nemecká demokratická republika. Podla Parížskej dohody sa 5. mája 1954 sa stala Spolková republika Nemecko plne nezávislým štátom. Rozdelenie Nemecka umocnilo postavenie berlínskeho múru v roku 1961. Západnú a východnú cast krajiny zjednotili 3. októbra 1990. Tri západné a sovietska okupacná mocnost sa formálne zriekli svojich práv 15. marca 1991. V januári 1999 pristúpilo Nemecko k spolocnej európskej mene. Povrch Nemecko leží v strede Európy pri Baltskom mori medzi Polskom a Francúzskom, na východe hranicí s CR, na juhu s Rakúskom a Švajciarskom, na západe s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom a na severe s Dánskom. Clenité severné pobrežie obmývajú vody Severného a Baltského mora. Pri pobreží Baltského mora sú Východofrisské a Severofrisské ostrovy a vzdialenejší ostrov Helgoland. Pri Baltskom mori sa rozkladá rozsiahla Severonemecká nížina – nepatrne zvlnená rovina s nízkymi kopcami a plochými panvami. Nížina k juhu mierne stúpa k severnému úpätiu Stredonemeckej vysociny a ku Krušným horám. Pre Severonemeckú nížinu sú typické široké riecne údolia. Pri Baltskom pobreží sú i piesocné presypy. Na západe zacína Porýnsko s Bridlicovou vrchovinou s rozsiahlymi náhornými plošinami. Jednou z nich preteká rieka Rýn. Od tejto vrchoviny sa na východ rozkladá Stredonemecká vysocina. Vysocina je zarastaná ihlicnatými lesmi. Na juhozápade pozdlž francúzskych hraníc sa tiahne pohorie Cierny les s najvyššou horou Franský Jura, lemujúci severný breh Dunaja a tiahnúci sa až k ceským hraniciam. Pozdlž ceských hraníc sú spolocné pohranicné pohoria – Ceský les a Šumava s najvyššou horou Velký Javor. Na juhu štátu je pohorie Alp a na rakúskych a švajciarskych hraniciach najvyššie horské pásmo Nemecka – západné Algavské Alpy s horskými lúkami a pastvinami a Severotirolské Alpy s najvyššou horou Nemecka – Zugspitze( 2963 m ). Najsevernejšou castou Severonemeckej nížiny je Maklenburská jazerná plošina, rozprestierajúca sa medzi riekou Labe a Odrou s niekolkými stovkami jazier a jazierok. Pramenia tu niektoré menšie rieky tecúce do Baltského mora. Táto plošina je neúrodná, piesocnatá a štrkovitá zarastená väcšinou borovicovým lesom. Južná a hlavne juhozápadná cast Nemecka je vyplnená Stredonemeckou vysocinou s pohorím Harz. Hlavná cast vysociny je skupina Sasko-durýnskych pohorí, ku ktorým náleží Durýnsky les, ktorý spolocne s Franským lesom tvorí prechod ku Smrecinám a Halstrovským horám. Na východe na ne naväzujú Krušné hory s najvyššou horou Fichtelberg. Dalej na východ pokracuje Labské pieskovcové pohorie, rozdelené hlbokým údolím, ktorým vyteká Labe z Ceskej republiky. Z CR na sever vychádza nevysoká Žitavská a Lužická vrchovina zvolna sa sklánajúca k severu. Všetky ostrovy – najväcší z nich je Rugen (Rujana) – sú obklúcené castami pevniny. · Rozloha: 357 021 km2

Najvyššie štíty Nemecka:

Názov vrchu Výška v metroch Zugspitze 2962 Watzmann 2713 Feldberg 1493 Großer Arber 1456 Fichteberg 1214 Brocken 1142 Vodstvo Vodstvo Nemecka patrí do povodia Severného, Baltského a Cierneho mora. V Nemecku kralujú dve velké rieky: Rýn a Labe. Rýn tvorí miestami prirodzenú hranicu s Švajciarskom a Francúzskom. Do mora sa vlieva na území Holandska. Patrí k najväcším riekam Európy a so svojimi hlavnými prítokmi Moselou (Mosel) a Mohanom (Mein) tvorí dôležitú vodnú cestu. V deltách týchto riek sú úrodné údolia. Druhou velkou riekou je Labe (Elbe) s celkovou dlžkou 1122 km prameniaca v ceských Krkonošiach. Labe preteká Severonemeckou nížinou a pri Hamburgu sa vlieva do Severného mora. Prítoky na nemeckom území sú: zlava Modla (Mudle) a Sala (Saale), z prava Cierny Halstrov (Schwarze Elster) a Havola (Havel) s prítokom Sprévou (Spree). Južnou castou štátu preteká Dunaj (Donau) s vodnatými prítokmi z Alp (Lech, Isar a Inn) Dalšou velkou (prevažne hranicnou) riekou je Odra, ktorá ústí do Baltského mora na území Polska. Z nemeckej strany nemá velké prítoky. Rieky tecúce prevažne v rovine majú priaznivé podmienky pre plavbu a sú prepojené sústavou prieplavov. V Nemecku je pomerne dost malebných jazier, najmä v Maklenburskej náhornej plošine a v okolí Berlína. Sú väcšinou bahnité s nízkymi alebo trávnatými alebo zalesnenými brehmi a využívajú sa k rekreácií. Rieky pretekajúceúzemím Nemecka Dlžka v km. Ostrovy Rozloha v km Rhein (Rýn) 865 Rügen 926 Elbe 700 Usedom (nem. cast) 354 Main 524 Fehmarn 185 Weser 440 Sylt 99 Spree 382 Podnebie Nemecko leží v oblasti západoeurópskeho mierneho a vlhkého podnebia s prejavujúcimi sa vplyvmi kontinentálneho podnebia následkom väcšej vzdialenosti východných castí od oceánu. Jar je tu krátka, leto teplé, pri pobreží je v lete relatívne chladnejšie ako vo vnútrozemí. Zima je dlhá s castými vetrami. Je tu dostatok zrážok (okrem oblastí medzi Lipskom a Magdeburgom). Sneh padá hlavne na východe a juhu štátu. Rastlinstvo a živocíšstvo Lesy tvoria štvrtinu z celkovej plochy štátu. Darí sa tu vysádzat i na piesocnatých pôdach. Na západe prevládajú lesy zmiešané, na východe zmiešané, hlavne borovicové. Z listnatých stromov sa hojne vyskytuje buk a dub. Pri tokoch riek sú plochy lúk a pastvín. Na vegetáciu skromné sú vresovištia a rašeliniská v Severonemeckej nížine. V rezerváciách sa z pôvodného živocíšstva zachovali: zubor, medved, rys a vlk, volne žije lovná zver: zajace, králiky, vysoká zver atd. Nerastné zdroje Výskyt úžitkových nerastov je zameraný jedným smerom a náleziská sú velmi intenzívne využívané. Sú tu mohutné ložiská kamenného uhlia (Porúrie a Sársko) – najväcšie zásoby v západnej Európe a hnedého uhlia (Durýnsko), Sársky revír taží najviac hnedého uhlia na svete. Menšie ložiská sú aj inde. Dalej má Nemecko zásoby draselných solí (v okolí Strassfurtu a Helberstadtu); tunajšia tažba je základom priemyslu, hlavne výroby draselných hnojív. Dalej sú tu zásoby medenej rudy (Mansfeld), urán (pohorie Krušných hôr), ropa (Hannover), v menšej miere sa vyskytujú rudy olova, zinku a striebra. Blízko Miesne sa taží kaolín – základ pre výrobu svetoznámeho porcelánu. Vyskytuje sa tu dostatocné množstvo stavebného kamena, tehlárskych hlín, na ostrove Rujana sú ložiská kriedy. Rašelina sa taží v Severonemeckej nížine. Priemysel Nemecko je vysokorozvinutý priemyselný štát s vyspelým polnohospodárstvom. Hodnotovou výrobou zaujíma 3. miesto na svete. Základom hospodárstva je bohatstvo hnedého a cierneho uhlia a železnej rudy, ktorá sa vyskytuje nedaleko nálezísk cierneho uhlia v Porúrií. Tažba však pre rozvinutý priemysel nestací, preto sa musí cast železnej rudy dovážat. Pre priemysel je dôležitá výroba elektrickej energie, ktorá sa ciastocne získava z vodných zdrojov v alpských oblastiach. V Nemecku sú zastúpené všetky odvetvia priemyslu. Najväcšou priemyselnou oblastou je Porúrie (povodie rieky Ruhr) a Porýnie. Najdôležitejšie je hutníctvo a strojárstvo (Mohuc a Kolín nad Rýnom), dalej elektronika, tažobný a chemický priemysel a celá rada dalších výrobných odvetví. Výroba spotrebného a potravinárskeho tovaru je rozšírená po celom štáte. · elektrická energia: výroba 52,5356 bil. kWh, z toho 29,06% z jadrových elektrární Doprava Mohutne rozvinutému priemyslu zodpovedá aj moderné riešenie dopravy. Hustá železnicná siet je doplnená hustou sietou ciest a dialnic, spolu s velkým množstvom splavných riek prepojených prieplavmi tvoria taktiež dôležité dopravné cesty hlavne Rýn s velkým vnútrozemským prístavom Duisburgom v priemyselnej oblasti. Splavné casti riek merajú viac ako 6 000 km. Baltský prieplav spája Severné more s Baltským a môžu ním prechádzat aj velké námorné lode. Najväcší námorné prístavy ležia pri Severnom mori: Hamburg, Brémy (Bremen), pri Baltskom mori Rostock, Kiel a Lubeck. Letecká doprava je na vysokej úrovni. Vo Frankfurte nad Mohanom leží jedno z najväcších európskych letísk s medzinárodnou prevádzkou. Polnohospodárstvo Polnohospodárstvo je velmi vyspelé s maximálnym využitím mechanizacných prostriedkov. Produkcia kryje vlastnú spotrebu a prebytky sú vyvážané. Orná pôda zaberá 47 % z celkovej plochy, lesy pokrývajú 27 % a lúky a pastviny 12 % z celkovej rozlohy. Najúrodnejšie sú oblasti pri rieke Rýn a Dunaj a Magdeburská oblast. Pestuje sa tu obilie a ovos, menej pšenica a jacmen. Z okopanín sú to hlavne zemiaky a cukrová repa. V Bavorsku aj chmel a lan. V údolí rieky Rýn a Mosel sa darí vínnej réve a tabaku. Obyvatelstvo Obyvatelia sú Nemci, ale žijú tu aj národnostné menšiny: napr. Lužickí Srbi, Turci.. Pri pobreží na ostrovoch Severného mora žije menšina Friskov s vlastným jazykom. Väcšina obyvatelstva je zamestnaná v priemysle a v obchode · pocet obyvatelov: 82 797 408 · hustota zaludnenia: 222 obyv./km štvorcových · v mestách 85,3%, · priemerná dlžka života: priemerný vek 77,44; muži 74 rokov, ženy 81 rokov · Rasové a národnostné zlozenie: Nemci (90 %), Dáni (1%), Frízi (1%), Lužickí Srbi (0,5% )iné (7,5 %): Turci, Chorváti, Srbi, Taliani atd. · náboženstvo: protestantské (42 %), rímsko-katolícke (43 %), moslimské (3 %), · pôrodnost: 9,35 0/00 ; úmrtnost: 10,49 0/00 · dojcenská úmrtnost 6 0/00 · migrácia: 4,01 0/00 · náboženstvo: protestanti 38%, rímski katolíci 34%, moslimovia 1,4% Sídla Hlavným a najväcším mestom je Berlín. Je dôležitým, politickým, hospodárskym a kultúrnym strediskom štátu. Sídli tu Humboldtova univerzita. Je tu jeden z najväcších európskych vnútroštátnych prístavov. Priemyselný Berlín je dôležitou železnicnou a leteckou križovatkou Európy. Toto moderne velkomesto bolo vybudované po druhej svetovej vojne, v ktorej bolo pôvodne mesto znicené. Pôvodným hlavným mestom NSR bolo univerzitne mesto Bonn ležiace na rieke Rýn. Druhým najväcším mestom Nemecka je Hamburg ─ pristav pri ústí Labe do Severného mora. Je to štvrtý najväcší pristav Európy, živé velkomesto s významom pre svetový obchod. Tretím velkým mestom je Mníchov ─ hlavne mesto Bavorska. Nachádzajú sa tu umelecké zbierky. Z priemyslu je to potravinársky priemysel ale i odevný a strojársky. Kolín nad Rýnom je velkým priemyselným mestom Porýnia. Nachádza sa tu najväcší goticky chrám v Nemecku. Dalším velkým mestom je Lipsko ─ priemyselne a obchodne stredisko so svetovo významnými jarnými a jesennými veltrhmi. Nachádza sa tu tiež univerzita, velká vedecká knižnica a tlaciarne. Mesto je tiež športovým strediskom. Blízko ceských hraníc leží na rieke Labe mesto Dráždany ─ známe kultúrnymi pamiatkami a umeleckými zbierkami. Žije tu viac ako 500 000 obyvatelov. Severne od Dráždan leží mesto Mišen (Meissen) s výrobou známeho porcelánu. Velkými priemyselnými centrami sú mestá: Düsseldorf, Frankfurt nad Mohanom, Dortmund, Stuttgart, prístav Brémy, Hannover, Rostock, Norimberg, Chemnitz, Frankfurt nad Odrou (s chemickým a strojárenským priemyslom) a mesto Halle. Zaujímavou stavbou je aj zámok Neuschweinstein, ktorý patrí medzi divy sveta. · urbanizácia: 86,6% Sociálna starostlivost a školstvo Úroven zdravotníctva a liecebnej starostlivosti sú v Nemecku velmi dobré. Sociálny systém je vynikajúci v oboch castiach štátu a poskytuje rozsiahle výhody. Vo východnej casti, kde bol tento systém úzko spojený so zamestnaním a poskytoval výhody ako napríklad bezplatnú starostlivost o predškolské deti. Vysoká nezamestnanost na východe je velkou zátažou pre štátny rozpocet. Školská dochádzka je aj na druhom stupni bezplatná a povinná. Úroven vzdelania je všeobecne vysoká. Nemecké univerzity majú výbornú úroven a tradíciu. Najznámejšie sú v Heidelbergu a v Tübingene, Markburg ma najstaršiu protestantskú univerzitu založenú v roku 1527. · úradný jazyk: nemcina, regionálne: dáncina, frízšcina, srbcina · analfabeti: menej ako 1% Ekonomika Nemecko je tretou hospodársky a technologicky najvyspelejšou krajinou na svete. V rámci integrácie východnej a západnej casti Nemecka sa každorocne uskutocnuje transfer financných prostriedkov vo výške cca. 100 miliárd USD. Rast nemeckého hospodárstva sa v roku 1999 spomalil na 1,5 %. · mena: euro · nezamestnanost: 10,5 % · pracovná sila:40,5 mld.: polnohospodárstvo 2,7%, priemysel 33,7%, služby 63,6% · HDP: 28 870 USD/obyv · inflácia: 0,8 % · rozpocet: príjmy 996 mld., výdavky 1,036 bil. · export: 610 mld. USD · import: 587 mld. USD · hlavné trhy: EÚ 53,7%, (Francúzsko, 11,1%, Holandsko 7,7%, Taliansko 7,8%, Velká Británia 6,8%, Benelux 5,6%); USA 8,3%, Japonsko 5,0% Inštitúcie Parlament: dvojkomorový systém; skladá sa z Federálneho zhromaždenia Bundestagu (656 kresiel), volený ludovým hlasovacím systémom, ktorý je kombináciou priameho a proporcného zastúpenia. Strana na zastúpenie v parlamente musí získat 5 % alebo tri priame mandáty. Druhou komorou je Federálna rada alebo Bundesrat (69 hlasov, krajinské vlády sú priamo zastúpené hlasmi, každá spolková krajina disponuje 3 – 6 hlasmi v závislosti od jej velkosti a pri hlasovaní vystupujú jednotne). Volby do Bundestagu sa uskutocnili na jesen roku 2002. Poslanci Bundesratu nie sú volení, zloženie sa mení podla volieb v 16 spolkových krajinách. · štátny sviatok: Den zjednotenia Nemecka Administratívne clenenie Spolková republika Nemecko (SRN) sa skladá zo 16 spolkových krajín: Názov spolk. krajiny Rozloha Pocet obyv. Hlavné mesto Badensko – Württenbersko: 35 751 km2 9,6 mil. Stuttgart Bavorsko 74 554 km2 11,2 mil. Mníchov Berlín 883 km2 3,6 mil. Brandenbursko: 29 060 km2 2,6 mil. Potsdam Bremen 400 km2 665 000 Hamburg 775 km2 1,6 mil. Hessensko: 21 114 km2 5,7 mil. Wiesbaden Mecklenburg - Predné Pomoransko: 23 835 km2 1,9 mil. Schwerin Dolné Sasko: 47 349 km2 7,3 mil. Hannover Severné Porýnie -Westfálsko: 34 068 km2 17,3 mil. Düsseldorf Porýnie – Falcko: 19 848 km2 3,7 mil Mainz Saarsko: 2 600 km2 1,1 mil. Saarbrücken Sasko: 18 300 km2 4,9 mil. Dráždany Sasko – Anhaltsko: 20 045 km2 2,9 mil. Magdeburg Schleswigsko – Holsteinsko: 15 727 km2 2,6 mil Kiel Durýnsko: 16 251 km2 2,6 mil Erfurt Berlín, Brémy a Hamburg sú mestskými štátmi Nemecko sa tradicne skladá z krajín. 11 západných spolkových krajín západnej casti vzniklo v dnešnej podobe po roku 1945, vytvorenie piatich nových štátov bolo schválené 18. marca 1990 po prvých slobodných volbách vo východnej casti krajiny. Podoba krajín v podstate pochádza z obdobia pred rokom 1952. Zaclenenie Nemeckej demokratickej republiky a teda aj východných krajín do Spolkovej republiky Nemecko sa uskutocnilo 3. októbra 1990, kedy sa zároven zlúcil západný a východný Berlín. Slávne osobnosti Nemecka Hudobní skladatelia: Ludwig van Beethoven, Franz Schubert, Robert Schumann Spisovatelia a básnici: Johann Wolfgang Goethe, Heinrich Heine, Thomas Mann Filozofovia: Georg W. F. Hegel, Friedrich Engels, Karl Marx, Friedrich Nietze Vedci: Johannes Kepler, Albert Einstein, Alexander von Humboldt, Vilhelm Röntgen, Heindrich Herz a Heinrich Schliemann Štátnici a politici: Otto von Bismarck, Paul von Hindenburg, Adolf Hitler, Konrad Adenauer, Ludwig Erhad, Helmut Kohl, Roman Herzog a Rudolf Scharpin Podnikatelia: Friedrich Krupp, Ferdinand Porsche, Carl Benz, Gottlieb W. Daimler Športovci: Max Schmelling, Franz Beckenbauer, Steffi Graffová, Boris Becker, Michael Schumacher, Oliver Kahn Stará bankovka Nemecka ß bývalý kancelár Spolkovej republiky Nemecko ß mesto Berlín ß mesto Berlín ß bývalý kancelár Spolkovej republiky Nemecko ß. _____________ _________

Zdroje: