Námorná Doprava a námorné Prístavy
1) Doprava nákladov po mori
Pod 150 rôznymi vlajkami križuje dnes svetovými oceány 65tisíc nákladných lodí (nad 100BRT). Hospodárnost naftového motoru, pohotovost k provozu a jednoduchá obsluha spôsobili, že naftový pohon ovládol všetky menšie a stredne velké nákladné lode, ich koncepcia sa od dvadsiatych rokov moc nezmenila. Až do druhej svetovej vojny prevládali lode pre kusový tovar, vybavené záložníkmi a žeriavy pre vlastné vykladanie. Po vojne sa rozšírili americké lode typu Liberty, ktorých bolo vyrobených okolo 3000. Nákladné lode najskôr slúžili od prístavu k prístavu podla potreby. V posledných desatrociach však prevládajú linkové lode, ktoré plávajú podla presného cestovného poriadku na pravidelných linkách. Zaciatocnými aj konecnými stanicami sú prístavy blízko priemyselných centier alebo dôležité prekládky tovarov pre vnútrozemie. Po hlavných líniách (podobne ako po dialniciach) jazdia lode najrôznejších druhov a nosností a prepravujú cez den aj v noci suroviny, tekuté náklady (prevažne ropa),obilie, rudy a najrôznejšie sypké materiály. Z priemyslovo vyspelých krajín vyvážajú stroje a výrobky, ktoré boli z dovezených surovín vyrobené. Na týchto líniách zacali plávat stále väcšie lode špecializované na urcitý druh nákladu. Oddelila sa doprava kusového tovaru od sypkých nákladov a od dopravy tekutín. Kusoví tovar a drahšie výrobky sa najlepšie prepravujú v kontejneroch na velkých a pomerne rýchlych lodiach. a) Líniová doprava Prevádzkovatelom líniovej námornej dopravy sú spolocnosti, ktoré prevádzkujú námornú prepravu na urcitej relácií, konkrétne medzi dvomi prístavmi. Kvalita takto poskytovanej služby je posudzovaná podla pravidelnosti, rýchlosti, technického vybavenia lodí a spolahlivosti v dodržovaní plavebného poriadku. Líniovú námornú
dopravu delíme na:
• konvencnú dopravu pre kusoví tovar balený a nebalený (kartóny, palety, vrecia, sudy aj.). Podla relácie, vzdialenosti a velkosti tonáže sa konvencná líniová doprava uskutocnuje lodami spravidla s medzipalubým; dajú sa prepravovat aj volne uložené náklady, • kontajnerovou líniovou dopravu lodami, postavenými špeciálne pre prepravu kontajnerov. Tato doprava má nad konvencnou dopravou navrch, hlavne v multimodálnej preprave z domu do domu. Prevádzkovanie námornej dopravy je spojené s vysokými investicnými nákladmi a aj v tejto oblasti dopravy je pomerne rozsiahla konkurencia. Tieto skutocnosti mali za následok, že sa prevádzkovatelia líniovej námornej dopravy zacali združovat. Vznikli tzv. líniové konferencie a taktiež prvé monopoly. Líniovú námornú dopravu je možno
podla tohto hladiska dalej clenit na:
• konferencnú líniovú námornú dopravu • nekonferencnú líniovú námornú dopravu, prevádzkovanú tzv. outsidermi. V súcasnej dobe majú rozhodujúci vplyv na trhu s námornou dopravou velké spolocnosti, ich cielom je maximálne obmedzit konkurenciu a zaistit si dominantné postavenie na trhu. Za najznámejšie združenie prevádzkovatelov námornej líniovej dopravy sa v súcasnej dobe považuje: Gentlemant`s Agreement. Jedná sa o neformálne združenie prevádzkovatelov, ktorí sa dohodli na dodržovaní napr. rovnakých sadzieb, rabatov, odjazdov z urcitých prístavov, poskytovanie zliav. Úcastníci tejto dohody prevádzkujú dopravu pod svojim menom a na vlastný úcet, nie sú právne viazaný, takže nedodržaním dohody nevzniká právny nárok. Námorné konferencie Jedná sa o urcitý druh kartelu líniových spolocností prevádzkujúcich pravidelnú dopravu v urcitej relácií, tj. do vopred stanovených prístavov alebo urcitej oblasti s cielom zaistit pre danú konfederáciu monopolné postavenie. V rámci konferencie dochádza niekedy k užšej spolupráci clenských liniek, ktoré za úcelom zefektívnenia poskytovanej služby vytvárajú tzv. joint service. V rámci takejto spolupráce dochádza k spolocnému prevádzkovaniu niekolkých liniek, tím k zlepšeniu ponuky odjazdov z urcitých prístavov, co má za ciel rozsiahlejšie podchytenie ponuky nákladov. Pool predstavuje najužšiu formu združenia prevádzkovatelov námornej dopravy. Na rozdiel od dvoch predchádzajúcich foriem, kde jednotliví prevádzkovatelia podnikajú pod svojim menom a na svoj úcet, v poole podnikajú na spolocný úcet. Konzorcium je forma spolocného podnikania, ktorá sa uplatnuje v poslednej dobe predovšetkým v kontajnerovej doprave. Na základe dohody týkajúcej sa spolupráce na trhu, spolocného servisu, spolocné agentské siete uzatvorené medzi jednotlivými prevádzkovatelmi, dochádza k nadväzujúcim dohodám s ostatnými úcastníkmi podielajúcimi sa na manipulácií, dovozu a rozvozu kontajnerov. V snahe zlepšovat servis na princípe obsluhy “ z domu do domu” dochádza k tesnejšej spolupráci medzi námornými a suchozemskými dopravcami. Vyskytujú sa prípady spolocného vlastníctva terminálov, kontajnerového parku, kontajnerových tahacov i lodí. Námorné líniové lode, spolocnosti, konferencie, informujú o svojom servise v tlaci, odborných casopisoch, prístavných bulletinoch, prostredníctvom svojich agentov, predovšetkým ale vydávaním cestovných/plavebných poriadkov.
Plavebné poriadky obsahujú:
• meno a typ lode, jej vybavenie (tanky, chladiarenské, nosnost žeriavov atd.) • cas odplávania z jednotlivých prístavov s vyznacením casu, do kedy najneskôr musí byt náklad dodaný k nakladaniu • prístavy, do ktorých je prijímaní tovar • opcné prístavy. b) Trampova doprava Ako už bolo povedané, charakteristickou vlastnostou trampovej dopravy je, že je prevádzkovaná bez vymedzenie prepravnej oblasti, bez vopred stanoveného programu ci cestovného poriadku a že cestovné nie je stanovené tarifou, ale je zjednané prípad od prípadu. Trampový trh je jednou z oblastí, ktorá velmi citlivo reaguje na momentálny stav ponuky a dopytu, jeho úroven je ovplyvnovaná radou okolností, napr. situáciou v prístavoch, vojenskými nebo vojnovými udalostami, živelnými pohromami, prognózami týkajúcimi sa neúrody, výstavby rozsiahlych projektov atd. V oblasti trampovej dopravy nie je združovanie prevádzkovatelov tak obvyklé ako u líniovej námornej dopravy, napriek tomu sa aj tu vytvorili prevádzkovatelia na ochranu svojich záujmov organizáciu: Baltická konferencia. Zjednávanie obchodov v námornej trampovej doprave prebieha bud priamo medzi prevádzkovatelmi a záujemcami alebo castejšie, zapojením prostredníkov, vystupujúcich bud ako agenti nebo makléri. Významným cinitelom ulahcujúcim obchodovanie tohto druhu sú námorné burzy. Nejde o burzy v pravom slova zmysle, tak ako sú napr. organizované burzy plodinové, alebo cenných papierov, ale o miesta, v ktorých sú pravidelne organizované stretnutia záujemcov a v ktorých sú vytvárané podmienky pre dokumentáciu, zdroj informácií, popr. poradenstvo. Medzi najznámejšie a taktiež najstaršie burzy patrí londýnska námorná burza, dalej v centrách ako New York, Hong Kong, Hamburg, Singapore a Rotterdam. S rozvojom telekomunikacnej techniky však význam týchto búrz znacne poklesol a v súcasnej dobe už zdaleka tažisko obchodu v týchto miestach neprebieha, ale priamym stykom medzi záujemcami.
Podla spôsobu prevádzkovania lode rozoznávame:
• trampy na jednu cestu, okružná plavba, nebo dve a viac konsekutivných ciest • trampy na cas (time - charter - T/C)
2) Prístavy
Idylické doby prístavov 18.storocia slúžiacich k vyzbrojovaniu plachtových lodí a k nakladaniu a vykladaniu tovaru vzali za svoje s nástupom paroplavby a rýchle sa rozvíjajúcim zámorským obchodom. Prístavné vody prirodzených prístavov v morských zálivoch a zátokách, chránených pred búrlivým pocasím, sa museli pracne prehlbit. Ked sa budovali prístavy daleko od ústia velkých riek v obchodných a priemyslových mestách, muselo sa prehlbit riecište, aby mohli aj väcšie lode zakotvit u prístavného nábrežia. Podla podmienok daných morom, zázemím a východzími bodmi nových obchodných ciest sa zacali stavat prístavy nové, kde sa už zretelne oddelili bazény pre vykladanie a nakladanie tovaru. Rozdielnost týchto podmienok bola tak velká, že sa takmer ani jeden prístav nepodobá druhému. Prístav, v ktorom sa zretelne prejavuje príliv a odliv (co stažuje vykladanie a nakladanie tovaru) sa oznacuje ako Tidehafen (napr. Hamburk, Roterdam). Opakom sú prístavy dokové, ktorých bazény sú oddelené od mora zdymadly (napr. Londýn, Amsterodam, Brémy). Dlho prevládal systém prekladania v prúde, ktorý spocíval v tom, že lod zakotvila pozdlžne vedla prístavného nábrežia a po jej boku zakotvili pobrežné alebo riecne clny, pobrežné žeriavy prepravili svojimi výložníkmi tovar z námorných lodí na lod riecny alebo na breh a opacne. Hned po druhej svetovej vojne sa však ukázalo, že tento systém nestací, a postupne zacali prevládat prekladacie práce medzi lodami a železnicou. Kusoví tovar sa zacal dopravovat na normalizovaných podložkách, tzv. paletách. Prístavy sa rýchle rozrástli do okruhu stoviek plošných kilometrov. Lode dnes musia pri vjazde do prístavu cakat až niekolko dní, až sa v doprovode lodivoda, obvykle vo vleku prístavných remorkérov, dostanú k urcenému prekladisku. Zvyšovanie velkosti obchodných lodí ,rozvoj tankerov, bulkcarrierov a rýchlych kontajnerových lodí si vynútil stavbu špecializovaných prístavov, situovaných do väcšej hlbky a co najbližšie k pobrežiu. Na riekach vo vnútrozemí zostali staré prístavy, u ich ústia do mora vyrastajú moderne vybavené vstupné prístavy, špecializované na rôzne typy nákladov. Prístavy pre prekladanie obilia:(napr. Antverpy, Buenos Aires) majú vežovité sila, ktoré sa plnia sacími potrubiami: pružné savice sa spúštajú do podpalubných nákladových priestorov lodí. Prístavy pre prekladanie rudy, uhlia alebo iných sypkých hmôt: sú vybavené obrovskými portálovými žeriavmi s drapákmi alebo kolieskovými vykladacmi, ktorých ramena dosahujú po otvorení krytov na horných palubách až do podpalubí lodi. Do obrovských rozmerov sa rozrástli Kontajnerové termináli. Tažké typy mostových žeriavov tu obstarávajú nakladanie a vykladanie kontajnerov. Ukladajú ich bud priamo na železnicné vagóny ci návesy kontajnerových automobilov alebo ich podávajú rôznym vidlicovým pojazdným nakladacom, ktoré ich odvážajú na rozsiahle betónové priestranstvá a ukladajú ich do radov v niekolkých vrstvách. Pokial sa nedá tak velký priestor získat v zázemí prístavu, budujú dnes niektoré krajiny prístavy i na umelých ostrovoch, nahromadených pred vlastním vjazdom do hlavného prístavu. Z bezpecnostných a hygienických dôvodov sú od ostatných zvlášt oddelené prístaviská pre tankeri ,ktoré sa už na dialku poznajú podla hliníkových lesklých valcovitých zásobníkov na ropu, benzín, asfalt a podobne. Lode tu obvykle zastavujú pri mostoch vybiehajúcich daleko do mora. Na konci mostu je pripravené klbové alebo pružné potrubie, ktoré sa napojí na vyprázdnovacie hrdlo trupu spojené cez výkonné cerpadlá s jednotlivými lodnými tankermi. Precerpanie väcšieho tankeru trvá asi 24 hodín. Moderný prístav poskytuje lodiam všetky služby, od zásobovania palivom, vodou a potravinami až po menšie opravy. Lodná posádka tu nájde miesto pre odpocinok aj zábavu, je postarané aj o zdravotnícke ošetrenie apod. Aby v súhre nakladania a vykladania lodí s nadväzujúcou kolajovou alebo cestnou dopravou nevznikal chaos, riadi chod prístavu dispecerská služba. Využíva sa rádiového spojenia prekladísk a uzlov aj spojenia zo službou na jednotlivých lodiach. Dôležité prekladacie body sú pod stálou kontrolou kamier. Dispecing je zároven schopný organizovat aj záchranu poškodených lodí, lokalizovat požiar apod. Moderné lode sú stále rýchlejšie ,a preto sú stále castejšie požadované tzv. rýchle prístavy. V nich sa má lod co najrýchlejšie dostat do bazénu, kde ju moderné mechanizacné prostriedky dokážu co najrýchlejšie vyložit a naložit. Odborníci sa domnievajú, že rýchle prístavy blízkej budúcnosti sa budú nápadne podobat šestuholníkovým budovám letiskových satelitov. Šestuholník bude vysunutý ako predprístav a tím sa zabráni zdlhavému putovaniu lodí do starších clenitých bazénov. Ku každej hrane šestuholníku (dlhej asi 250m),bude pristavená jedna lod a nakladanie a vykladanie budú riadit pocítace. Osobné prístavy sú už iba malou súcastou dnešných prístavov. Stací im odbavovacia budova a nástupné hrádze. Omnoho modernejšie sú vybavené prístavy pre trajekty. Nástupy cestujúcich sú oddelené od nájazdu železnicných vagónov. Osobné, nákladné automobily a autobusy majú samostatné príjazdy a do lodi prídu obvykle z bocných rámp. Typickým prístavom je Nemecký Rostock. Tento moderní prístav vybudovaný na "zelenej lúke" bol pýchou bývalej NDR a po zmene politickej situácie došlo koncom roku 1997 k jeho privatizácií skupinou financných a dopravných expertov. Dôsledkom bol znacný príliv zahranicného kapitálu z Izraelu, Velkej Británie a U.S.A. Tieto zmeny pomohli vytvorit z tohto prístavu velmi významnú križovatku medzi strednou Európou a škandinávskymi prístavmi, s ktorými ho spojujú trajekty a pravidelné líniové lode. Rozlohou 7,5 miliónov štvorcových metrov je Rostock najväcším nemeckým baltským prístavom. Prístav má vhodné postavenie vo všetkých druhoch námorných prepráv do/z Škandinávie, pobaltských republík a Ruska aj pre prepravu do celého sveta hlavne hromadného tovaru, investicných celkov a niektorých druhov kusových zásielok. Z hromadného tovaru ide predovšetkým o materiály ako ruda, uhlie, obilie, pochutiny, umelé hnojivá, stavebné hmoty, železo, drevo a gulatina, tropické ovocie, cukor, papier, ropné produkty apod., pre ne je k dispozícií špeciálne vykladacie a skladovacie zariadenie. Mirec :) _____________ _________
Zaujmav linky k refertu: