More Voda je najvýznamnejší geomorfologický cinitel. V hlbkach morí a oceánov pôsobia kalové (turbiditné) prúdy (tvorí ich vodná suspenzia drobných minerálnych castíc), ktoré formujú podmorské kanony. Clovek intenzívne využíva morské pobrežie, a tak majú pre neho velký význam pobrežné geomorfologické procesy a formy. Cinnostou príbrežných prúdov, vln a príboja vzniká mnoho pobrežných odnosových (abráznych) i akumulacných foriem georeliéfu. Pobrežie, miesto, kde sa zem stretáva s morom, je neprestajne tvarované pohybom vln z mora k pobrežiu a spät do mora. Pocas mnohých rokov môže táto cinnost vln vymodelovat z pobrežia rôzne podivuhodné tvary. Poznáme dva druhy vln. Nicivé (deštruktívne) vlny vymielajú pobrežie. Sú vysoké a vznikajú najcastejšie za búrky. Narážajú do pobrežia a odnášajú do mora piesok, okružliaky a iný naplavený materiál z pláže. Tvorivé (konštruktívne) vlny naopak pobrežie zas tvarujú. Za pokojného pocasia jemne špliechajú o pobrežie. Prinášajú naplaveniny a zanechávajú na pláži nánosy piesku a okruhliakov. Vlny vymielajú mäkké horniny rýchlejšie než tvrdé, a preto býva pobrežie vytvorené z rozlicných druhov hornín rozomielané nerovnomerne. Do mäkkších hornín sa vymielajú zálivy, kým odolnejšie horniny vystupujú ako útesy a mysy. Slabé miesta útesov, akými sú spoje alebo praskliny, sa narušujú rýchlejšie než okolitá hornina. Na týchto miestach more vytesáva jaskyne. Morská triešt môže na vrchu jaskyne vymliet dieru, ktorá sa nazýva vetrací otvor. Na miestach, kde vlny narážajú na mys, sa môžu vytvárat jaskyne po obidvoch stranách. Po mnohých rokoch sa dve jaskyne stretnú a vytvoria oblúk (klenbu). Útesy sa rozpadávajú rýchlejšie na spodnej strane, pretože tu neprestajne útocí more. Vlny narážajú na dolnú cast útesu, z ktorého odlupujú kamene a horninu nicia kus po kuse. Morský príboj vhána do jej škár aj vzduch, a tým ju tiež rozrušuje. Niektoré horniny more dokonca rozpúšta, Napríklad kriedu a vápenec. Po case vlny vymelú akýsi zárez na úpätí útesu a nakoniec sa stena útesu rozpadne a zrúti. Útes sa dalej postupne rozpadáva. Na úpätí napokon zostane len rovná plocha horniny - príbojová plošina. Vlny môžu premiestnovat naplaveniny z pláže pozdlž pobrežia. Tento proces sa nazýva pobrežné naplavovanie. Vzniká na miestach, kde vietor ženie morské vlny na pobrežie v urcitom uhle. Voda sa do mora nevracia spät tou istou cestou, ale tecie priamym spádom. Tým sa vlny pohybujú smerom k pobrežiu a spät do mora klukato. Piesok a okružliaky premiestnované vlnami sa usádzajú pozdlž pobrežia rovnakým spôsobom. Na miestach, kde vietor fúka väcšinou tým istým smerom, príboj premiestnuje plážové naplaveniny na obrovské vzdialenosti. Vlny zanášajú piesok a okružliaky pozdlž pobrežia tak dlho, až sa jeho uhol zmení, napríklad na záliv alebo ústie rieky. Na tomto mieste sa more prehlbuje, a preto sa vlny pohybujú ovela pomalšie. Majú menej energie na premiestnovanie naplavenín, ktoré sa na týchto miestach ukladajú na morské dno. Nakoniec sa naplaveniny môžu nahromadit do takej výšky, že sa zdvihnú až na hladinu mora a vytvoria rôzne útvary. Piesok a okrúžliaky sa môžu hromadit a vytvorí sa podmorská hrádza zvaná kosa. Ak sa kosa tahá od jedného brehu zálivu po druhý, hovoríme o piesocnom nánose. Vodný bazén za piesocným nánosom sa nazýva lagúna. Ak sa kosa spája mimo pobrežia, nazýva sa tombolo. Pláže sa vytvárajú z piesku a kamenov naplavovaných morom. Vacšie skaly sa dostávajú pri vysokom prílive na koniec pláže a menšie sú odplavované spätným odplavovaním pri odlive. Na samom konci pláže môže byt hrádza z velkých balvanov, ktoré tam prihnala búrka. Svah pláže je tým strmší, cím väcšími kusmi materiálu je vytvorený.
🌍