Monzún - vietor rocných období

Monzún - vietor rocných období Priliehavo sa hovorí, že daždivé monzúny prichádzajú ako jahna a rozbúria sa ako lev prenikajúc od juhu k severu. Ale burácajú rovnako cestou cez more k ázijskej súši. Lode, ktoré tou dobou plávajú cez Arabské more do Indie, tažko pri tom skúšajú. Majú v chrbte monzún, ktorý ženie ohromné vlny na ktorých sa kymácajú velké parníky z boka na bok. Paluba je každú chvílu splachovaná vlnami a triešt morskej vody uschýna na predmetoch nad ciarou ponoru lodi a obaluje všetko bielou vrstvou solí. Co je monzún? Slovo monzún vzniklo z arabského "mausim" a znací rocné obdobie, v ktorom prichádzajú dažde. Preco sa pre tento daždonosný vietor ujalo arabské a nie indické, cínske alebo malajské slovo, ked v Arábii monzún nie je? Vysvetlenie je postavené na tom, že európsky obchod v stredoveku pri svojej expanzii na Východ, jednak po súši a tiež aj po mori, prišiel do styku s Arabmi a od nich sa dozvedel o monzúnových vzdušných prúdoch. Európski moreplavci sa v prístavoch po oboplávaní južnej Afriky stretli s arabskými obchodníkmi, ktorí využívali tieto vetry na svojich obchodných cestách medzi Arábiou a Afrikou. Monzún vlastne znamená vietor rocných dôb. V celej východoázijskej oblasti máme v podstate iba dve rocné obdobia - dobu zimného suchého a dobu letného daždivého monzúnu. Ked je na severnej pologuli zima, vyskytuje sa nad severovýchodnou Áziou oblastou vysokého tlaku vzduchu; v tej istej dobe je leto na južnej pologuli a v strede Afriky a v severozápadnej Austrálii sa vytvorí oblast nízkeho tlaku vzduchu. Tieto tlakové rozdiely sú vyrovnávané vzdušnými prúdmi, nazývanými monzúny, ktoré vanú v tomto období zo stredu Ázie smerom na more a cez rovník do južnej Afriky a Austrálie. O pol roka neskôr sa vymenia rocné obdobia oboch pologulí; zima je na južnej a leto na severnej pologuli a monzúny obrátia svoj smer a fúkajú z južnej Afriky a Austrálie cez rovníkové moria na ázijskú súš. Monzúnové prúdenie v oblasti Indického oceánu je teda vo svojej podstate prelievanie vzduchu vo velkom merítku z jednej pologule na druhú, podmienené výmenou rocných období. Monzún, ktorý sa v zime rozširuje zo stredu ázijské súše a fúka k jej brehom, je suchý, vo vyšších zemepisných šírkach (v Ázii) studený , v nižších zemepisných šírkach teplý až i horúci , ale stále suchý. Pri vstupe nad more a cestou cez neho na druhú pologulu sa však sýti parou, vstupuje na súše tejto pologule ako daždivý monzún a tu koncí. Teda ten istý prúd, ktorý zacína ako suchý zimný monzún na jednej pologuli, konci na druhej ako daždivý letný. Na severnej pologuli na ázijskej súši trvá vláda zimného monzúnu asi od októbra do polovice júna. Jeho prvá cast je oznacovaná aako "studená doba" ; je to príjemné období pre cestovanie. Jeho druhá polovica, asi od marca po dobu našich jarných mesiacov, je oznacovaná ako "horúca doba" a v júni prichádza daždivý monzún, ktorý trvá až do jesene. Na južnej pologuli je nástup a trvanie obidvoch monzúnových prúdov všeobecne asi o pol roku posunuté. Tak v severnej Austrálii koncí obdobie suchého zimného monzúnu asi koncom septembra, teplota vzduchu stúpa, dostavujú sa búrky a v novembri zacína daždivý monzún na severnom pobreží so zatiahnutým nebom a lejakmi a tak je to až do konce apríla, kedy zacína zase doba zimného suchého monzúnu opacných smerov. Na páse ostrovov od Sumatry až k Novej Guinei a Filipínam sú daždové pomery zložitejšie. Vplyv horských hrebenov je tu velmi významný a vzdialenost každého z týchto ostrovov je smerodajná pre nástup a trvanie daždového obdobia. Vedla výmeny monzúnov tu zasahujú do daždových pomerov, hlavne v oblasti Cínskeho mora, víriace sa búrky nazývané tajfúny, ktoré sa najcastejšie vyskytujú v neskorom lete a jeseni severnej pologule a vyvolávajú nicivé prietrže mracien. Ako sa prejavuje zimný a letný monzún na ázijskej súši? Zacneme zimným monzúnom na ázijskom severovýchode. Vetry vanúce z vnútrozemia ázijskej súše, kde je vysoký tlak vzduchu, sú silné a pravidelné. V severnej a strednej Cíne zanášajú zimu na samotné pobrežie a odtial daleko na juh. Pretože vanú z vnútrozemských púští, sú prirodzene velmi suché. Obloha je takmer bezoblacná a nie je tu skoro žiadny dážd. Ked ale silnejšie zaduje ladový vietor, odnáša so sebou oblaky prachu, ktoré sú známou metlou východnej Ciny a vnikajú daleko na stovky kilometrov nad more. Miernejší tvar tejto nepríjemnej návštevy je takmer stály prachový zákal vzduchu. Prachové búrky sú obmedzené len na dobu zimného monzúnu. Vetry unášajúce prach sa príchodom jari ohrievajú a vysúšajú kraj. Ten istý zimný suchý monzún sa cestou cez more na juh sýti parou a zráža velké množstvá vody ako na hornatých ostrovoch, v Japonsku, na východných Filipínach, na Guinei, na Cejlóne tak aj na hornatých brehoch samotnej ázijskej súše. V Indii je v tejto dobe najkrásnejší mesiac január. Vetry vanú k moru, len málokedy sprchne na severe pod Himalájami; prevážne je príjemné slnecné pocasie. V marci a v apríli zacína vzrastat teplo; cudzinec z mierneho pásma si sotva predstaví vysúšajúcu a spalujúcu horúcavu vetrov. Ak stojíte tvárou v tvár, zdá sa vám, že hladíte do otvorenej pece. Teplomer stúpa v tieni na 50 stupnov Celzia. Ak sa chcete potešit z cerstvého vzduchu, musíte vyjst skoro ráno pred svitaním. Rastlinstvo trpí, do korena vyschne, stromy sú na umretie, zem je tvrdá a praská a celý kraj nesie ráz sucha a smútku. Severoindické púšte patria v tejto dobe medzi najteplejšie na zemi. Dalej vzrastá horúcava. Konecne v júni ustanú horúce vetry a nasleduje bezvetrie. Pálava je strašná a všetko caká na príchod daždivého letného monzúnu. Konecne prichádza. Nástup daždivého obdobia nie je náhly, je tu ešte prechodné obdobie, ktoré zvolna pripravuje od mora prenikanie vlhkého monzúnu na ázijskú súš.