Mexiko Mexiko Úradný názov spojené štáty mexické. Rozloha je 1 927 547 km štvorcových. Mexiko má 86,2 ml. obyvatelov. Oficiálne sa delí na 31 štátov a federálny dištrikt hlavného mesta. Najväcší štát Strednej Ameriky, leží na zužujúcom sa pruhu pevniny medzi Tichým a Atlantickým oceánom. Na severe hranicí s USA na juhovýchode s Guatemalou a Beliže. Od Kuby ho oddeluje široký Yucatánsky prieliv. Východné pobrežie sa dotýka rozlahlého Mexického zálivu, na západe je hlbokým Kalifornským zálivom oddelený od pevniny dlhý a úzka Kalifornský polostrov. K Mexiku patrí taktiež niekolko ostrovov. Najväcší je Triburón (963 km štvorcových), ktorý leží v Kalifornskom zálive, nedaleko polostrova Yucatán leží ostrov Cozumel (420 km štvorcových), v Tichom oceáne sa rozkladajú ostrovy Revilla Gigedo (205 km štvorcových). Povrch Mexika je hornatý: územím štátu prechádzajú pásma Kordiler, na západe Západná Sierra Madre a na východe Východná Sierra Madre, ktorá dosahuje výšku nad 3000 m. Medzi nimi je uzatvorená suchá Mexická plošina. Na juhu Mexika sa obe suché pásma približujú a dosahujú najvyššie výšky sopkami Citlaltepétl (5 700 m.) a Popocatépetl (5 452m.). Ešte v južnejšie v Tehuantepeckej šiji, ktorá je iba 250 km široká klesajú vrchy až na výšku 200 m. Náhorné plošiny Mexika tvoria bezotokové panvy, na ostatnom území je málo väcších riek. Velká je iba hranicná rieka Bravo del Norte ( v USA zvaná Rio Grande), ktorá tvorí hranicu s USA a ústí do Mexického zálivu. Najväcším jazerom vo vrchoch ležiace je Chapala ( 1 057 km štvorcových). Pri pobreží je vela lagún. Podnebie je vzhladom na clenitost povrchu rozdielne, ale jeho celkový ráz ja tropický. V pobrežných nížinách a na polostrove Yucatán rastú tropické rastliny. V polohách medzi 600-1800m, v najhustejšie obývanom subtropickom pásme, sa pestujú obilniny a priemyselné plodiny (tabak, sisal a pod.). Vo vyšších horských polohách sa vdaka suchému podnebiu vytvorili stepi a porasty kaktusov a agávy. Polnohospodárska výroba využíva z celkovej rozlohy 12% ornej pôdy, lúk a pasienkov je 40%, lesy pokrývajú 41%. Najrozšírenejšími plodinami sú kukurica a fazula, dalej sa pestuje pšenica, ryža, proso, zemiaky a bataty. Na pobrežných plantážach rastie cukrová trstina, kakaovník, kávovník, bavlník, vanilka, sezam, tropické ovocie a tabak. Lesy poskytujú drevo a taží sa v nich aj živica na výrobu žuvaciek, a to najviac na svete. V horských a stepných oblastiach prevláda chov hovädzieho dobytka, ale chovajú tu aj ošípané, kozy, ovce, kone, somáre, mulice a rozšírený je i chov priadky morušovej. Pobrežný lov rýb má iba miestna význam. Mexiko vyváža bavlnu a iné textilné vlákna, cukor, kávu, zeleninu, ovocie, rudy, ropu a ropné produkty. Taží sa tu ropa, zemný plyn, olovo, zinok, zlato, med, železná ruda, mangán, cín, síra, antimón, ortut, bizmut, volfrám, fluorit, uhlie, sol, kaolín. Okrem metalurgického priemyslu ja to aj priemysel strojársky, textilný, potravinársky, chemický a stavebných hmôt. Popri priemysle existuje tradicná domácka výroba- pletenie rohoží, slamených klobúkov, tkanie kobercov a výroba keramiky. Je tu pomerne hustá železnicná siet. Cez Mexiko prechádza panamerická dialnica. Mexiko má vlastné obchodné lodstvo, ktoré obstaráva nákladnú a osobnú dopravu do iných amerických štátov. Najväcšími prístavmi v Mexickom zálive sú Tampico a Veracruz, pri tichomorskom pobreží Mazatlán a Acapulco. Obyvatelstvo tvoria jednak pôvodní Indiáni(30%), jednak potomkovia belošských pristahovalcov a napokon miešanci pôvodných obyvatelov a belochov. Z indiánskeho obyvatelstva najviac je Aztékov (asi milión), Otomiov (500 000), Mayov (400 000), Zapotékov (300 000). Hlavé mesto Mexiko leží v nadmorskej výške 2265m. Je to skutocné stredisko kultúrneho, obchodného a politického života štátu. Na jeho mieste stálo kedy si hlavné mesto aztéckej ríše- Tenochtitlán. Druhým najväcším mestom je Guadalajara, stredisko priemyslu, vedy a umenia. Na severovýchode leží Monterey, juhovýchodne od hlavného mesta je historické mesto Puebla. .