Meteorologické prvky a pocasie Pocasie je okamžitý stav atmosféry. Podnebie (klíma) je dlhodobý priebeh,režim pocasí (typickych meteorologickych situacii) na danom mieste. Základné meteorologické prvky sú: slnecné žiarenie, teplota vzduchu, tlak vzduchu, výpar, vlhkost vzduchu, oblacnost a atmosférické zrážky, výška snehovej pokrývky, smer a rýchlost vetra. Výrazom poveternost sa vyjadruje približne rovnaký ráz pocasia, ktoré trvá niekolko dní. Prúdenie vzduchu v troposfére Z planetárneho hladiska sú významné tlakové rozdiely medzi horúcim rovníkovým pásmom a studenými polárnymi oblastami, ako aj medzi pevninami a oceánmi. Ich vyrovnaním vzniká zložitý systém vertikálneho i horizontálneho prúdenia vzduchu (vetrov), co sa oznacuje ako všeobecná cirkulácia atmosféry. Coriolisova sila horizontálne prúdenie vzduchu odchyluje na severnej pologuli napravo a na južnej nalavo (v smere pohybu) Prúdenie vzduchu v horúcom pásme. Pozdlž rovníka sa vzduch silne ohrieva od zemského povrchu, v dôsledku coho vznikajú mohutné výstupné prúdy. Tým sa vytvára z teplotných prícin ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakterické tíšinami alebo premenlivými vetrami. Výstupnými prúdmi nahoromadený vzduch sa vo výške rozdeluje a smeruje k obratníkom ako antipasáty. Coriolisova sila ich postupne vychýli tak, že v priestore približne pozdlž 30o až 35o severnej a južnej geografickej šírky prúdia pozdlž rovnobežiek. Hromadením vzduchových hmôt sa pri zemskom povrchu vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku ako vzduchu ako stále vzduchové prúdy – pasáty. Aj tie stáca Coriolisova sila, takže na severnej pologuli vanie severovýchodný a na južnej juhovýchodný pasát. Prúdenie vzduchu v miernom pásme. Cast vzduchových hmôt zo subtropického pásma vysokého tlaku vzduchu prúdi aj do pásiem nízkeho tlaku vzduchu miernych šírok oboch pologúl. Aj tieto prúdy sa stácajú a menia sa na vetry západných smerov, ktoré v miernych šírkach (a teda aj na Slovensku) prevládajú. Prúdenie vzduchu v studenom pásme. V polárnych šírkach leží studený vzduch. Ten podmienuje vznik (z teplotných prícin) oblastí vysokého tlaku vzduchu charakteristických východnými vetrami, ktoré prenikajú do pásiem nízkeho tlaku miernych šírok. Vzduchové prúdy, ktoré vznikajú v dôsledku nerovnomerného ohrievania pevnín a oceánov a pocas roka menia svoj smer, sa nazývajú monzúny. V zime nad pevninou sa vytvára oblast vysokého tlaku, takže prúdenie smeruje z pevniny na oceán ako suchý a studený zimný monzún. V lete sa nad pevninou vytvára oblast nízkeho tlaku, a preto prúdenie smeruje z oceánu na pevninu ako vlahu prinášajúci letný monzún s velkým významom pre polnohospodárstvo. Najvýraznejšiu monzúnovú cirkuláciu má južná, juhovýchodná a východná Ázia. Aj na pomerne malých územiach sa vytvárajú tepelné, a tým tiež tlakové rozdiely, ktoré podmienujú vznik miestnych vetrov. V pohoriach za slnecného dna prúdi nahor dolinový vietor. Vzniká ako dôsledok akoby nasávania vzduchu vyhriatymi južnými svahmi. V noci sa vzduch ochladí a prúdi nadol ako studený horský vietor. V prípade, že prúdenie vzduchu prekoná vysokohorské bariéry (kaukaz, Alpy), na záveternej strane sa prejaví ako padavý nárazový a teplý vietor – fõhn. Známe sú tiež brízy, akoby monzúny v malom. Cez slnecný den vanie bríza z chladnejšieho mora (jazera) na vyhriate pobrežie ako morský vánok. V noci má bríza opacný smer ako pobrežný vánok . V kotlinách sa v noci (najmä v zimnom polroku ) hromadí ochladený tažký vzduch z okolitých pohorí. V dôsledku toho sú v dnách kotlín nižšie teploty ako vo vyšších výškach. Teda od dna kotlín (kde casto býva hmla) až po spodné casti pohorí s výškou teplota stúpa. Tento jav sa nazýva zvrat ciže inverzia teploty. Známe inverzie sú v Podtatranskej kotline pod Tatrami.