Mestá juhoslovenskej kotliny Novohrad Región Novohrad leží v južnej casti stredného Slovenska a Banskobystrického kraja. Sever tejto oblasti je hornatý a tvoria ho pahorkatiny s typicky lazníckym osídlením, južná cast má naopak nížinatý charakter. Geografickým centrom Novohradu je okres Lucenec, ale historický Novohrad zasahuje aj okresy Poltár a Velký Krtíš. / Bohatá história tohoto regiónu zanechala svoje stopy najmä v podobe pevností a hradov, ktoré boli súcastou protitureckej obrannej línie. Medzi najznámejšie hrady patria Šomoška, Divín a Filakovský hrad. Aj na mieste dalšej kultúrno-historickej pamiatky Novohradu – Halicského zámku stál pôvodne hrad. No kedže bol postavený bez královského povolenia, v roku 1544 musel byt zbúraný./ Pre Juhoslovenskú kotlinu, ktorej významnú cast región Novohrad zaberá je charakteristické teplé a suché podnebie. Vysoké hodnoty slnecného svitu sa odrážajú aj v dlhom bezmrazovom období, ktoré tu trvá 280-300 dní z roka. Takéto podnebie vytvára velmi dobré podmienky pre rozvoj letnej turistiky, ktorá sa sústreduje najmä v okolí vodných nádrží. / Obyvatelstvo Novohradu tvoria predovšetkým Slováci, ale v regióne žijú aj iné národnosti. Najpocetnejšou je madarská národnost, ku ktorej sa hlási okolo 20% obyvatelov. / . Okrem typickej letnej rekreácie vytvárajú prírodné a kultúrno-historické danosti regiónu priaznivé podmienky pre rozvoj agroturistiky a turistiky poznávacieho charakteru. Poloha Novohradu v jazykovo zmiešanej oblasti pri hraniciach s Madarskom ponúka do budúcnosti využitie možností cezhranicnej spolupráce a podstatnejší nárast cestovného ruchu z obidvoch strán štátnej hranice. Ved práve na južnej hranici Novohradu sa nachádza jedna z najnavštevovanejších turistických lokalít - Štátna prírodná rezervácia Šomoška v Cerovej vrchovine. A návštevou jednotlivých zastávok náucného chodníka zriadeného v tejto rezervácii môžete aj vy svoju návštevu Novohradu zacat. Lucenec Lucenec je kultúrnym, hospodárskym strediskom Novohradu a prirodzeným geografickým centrom Južnej casti stredného Slovenska. Územie okolia Lucenca bolo obývané už v dobe kamennej i bronzovej. Lucenec (názov od riecky) vznikol zo starej slovenskej osady. Prvá kultúrno-historická správa z Lucenca pochádza z roku 1128 (postavenie kaplnky). Od konca 21. storocia tu bol kláštor na križovatke obchodných ciest. Prvý listinný dokument o Lucenci je z 3. augusta 1247 - LUCHUNCH (listina krála Bela IV.). Mesto Lucenec vošlo aj do literárnej histórie bitkou pri Lucenci v roku 1451, v ktorej zvítazili vojská Jána Jiskru z Brandýsa nad pocetnejšou armádou Jána Hunyadiho. Rimavská Sobota Mesto a okres ležia v Slovenskom Rudohorí, v údolí rieky Rimavy. Jeho priemyselnú bázu predstavujú hlavne potravinárske závody. Výchovu a vzdelávanie mladej generácie mesta, bližšieho a vzdialenejšieho okolia zabezpecuje šest plnoorganizovaných základných škôl, tri odborné ucilištia (strojárske, polnohospodárske a služieb) a štyri odborné školy (Gymnázium, Obchodná akadémia, Stredná polnohospodárska technická škola a Stredná potravinárska škola). rímsko-katolícky kostol Sv. Jána Krstitela, vybudovaný na základoch pôvodnej gotickej baziliky, mimoriadne vzácny je centrálny obraz "Statie sv. Jána Krstitela. Mestská galéria, ktorá vo svojej expozícii a pocas leta aj na námestí, prezentuje súcasné umenie. Filakovo Mesto Filakovo má bohatú historickú minulost, na ktorú budujeme budúcnost. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1246. Pevný hrad s osadou v podhradí už aj v tom období odolával tatárskym nájazdom. Jeho prvým známym majitelom bol Matúš Cák Trenciansky. V roku 1423 Filakovo ako Oppidum Fylek získava mestské privilégiá. Hrad vlastnili Perényiovci, Ján Jiskra z Brandýsa a neskôr František Bebek. V roku 1554 hrad dobyli Turci, mesto sa stalo sídlom sandžaku, - okupácia trvala 39 rokov. V 16. storocí bolo Filakovo remeselníckym centrom regiónu. Najslávnejším obdobím mesta je pravdepodobne 17. storocie, ked sa hrad stal sídlom komitátov Novohrad, Hont, Heveš a Pešt a mal takých slávnych kapitánov ako Tomáš Bosnyák, František Wesselényi a Štefan Koháry II. Hrad aj mesto dal v roku 1682 vypálit Imrich Thököly. V 18. storocí bolo Filakovo polnohospodárske mesto. V 19. storocí sa stalo okresným mestom, v ktorom sídlili stolicné úrady. Zaciatkom 20. storocia bola postavená medzinárodne uznávaná smaltovna, ktorá priniesla velké zmeny do života obyvatelov regiónu. Koncom storocia bol podnik pretransformovaný na menšie spolocnosti. V súcasnosti sa pripravuje Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta súbežne s Územným plánom zóny pre centrum, ktoré je totožné s chráneným územím Národných kultúrnych pamiatok (Filakovský hrad a Františkánsky kláštor s kostolom). Mesto Filakovo chce v budúcnosti svoje historické a kultúrne dedicstvo zviditelnit aj v rámci Európskej únie, chce sa aktívne zapojit do cestovného ruchu. Samotné mesto - s celkovou výmerou katastrálneho územia 1645,90 ha - sa nachádza v južnej prihranicnej oblasti Banskobystrického samosprávneho kraja, v krásnom prírodnom prostredí na okraji Chránenej krajinnej oblasti - Cerová vrchovina. Pocet obyvatelov mesta -so zmiešaným národnostným zložením - je 10198. Velký Krtíš Prvá písomná zmienka o meste Velký Krtíš pochádza z roku 1245. štatút mesta získal v roku 1968 a stal sa okresným mestom. Po roku 1993 sa rekonštruovala hlavná ulica, postavili sa nové budovy i nový park s fontánou. Velký Krtíš je rodiskom viacerých osobností, najznámejšou je spisovatel a národný buditel A.H. Škultéty. Blízko je hrad Modrý Kamen.