Menšiny v Lotyšsku
1. Úvod
Otázka menšín je v súcasnosti asi najvypuklejší kultúrny a politický problém Lotyšska. Napriek tomu, že tento štát nie je pre Slovákov príliš zaujímavý, vybrali sme si ho, kedže postavenie menšín v Lotyšsku a riešenie problematiky zo strany lotyšských autorít tvoria v Európe nevídaný precedens V našej práci sa chceme zamerat na príciny dnešného stavu, pohlady jednotlivých strán na túto problematiku, reálne uskutocnovanie vládnej menšinovej politiky a jej dôsledky. Zaráža nás totiž, ako málo priestoru venujú slovenské médiá tomuto problému, kedže je predmetom mnohých kritík a odporúcaní ako Európskej Únie, tak aj Rady Európy a Organizácie pre bezpecnost a spoluprácu v Európe. Rovnako je táto téma pre nás mimoriadne zaujímavá, kedže aj na Slovensku boli v minulosti posielané mnohé nóty zo strany spomenutých organizácií vo vztahu k potlacovaniu práv menšín na Slovensku. Aj na Slovensku totiž žije velká národnostná menšina Madarov. Informácie sú výhradne z internetových zdrojov, kedže neexistuje iný relevantný zdroj informácií žiadaného druhu.
2. Definovanie problematiky
História tejto problematiky siaha do roku 1940 kedy bola sovietskou armádou násilne obsadená krajina a pripojená k Zväzu sovietsky socialistických republík. V nasledujúcich dekádach sa v rámci politiky premiešavania národov muselo z krajiny odstahovat velké množstvo Lotyšov a pristahovalo sa vela obyvatelov iných sovietskych republík, hlavne tej ruskej. Výsledky tejto politiky sú šokujúce: z 2,4 milióna obyvatelov Lotyšska až 42 percent je príslušníkov národnostných menšín. V hlavnom meste Lotyšska, Rige, je pomer dokonca opacný- etnických Lotyšov tu žije len približne 39 percent. Lotyši sa nezmierili s krutostou a krivdou, ktorá na nich bola páchaná a rozhodli sa odnat obcianstvo všetkým obyvatelom, ktorí sa pristahovali do Lotyšska v období, ked bolo castou Sovietskeho zväzu a aj všetkým ich potomkom, ktorí sa narodili v danom období. 3. Základné informácie Na pochopenie problematiky je nevyhnutné poznat štatistické informácie o pocetnom stave menšín, o tom, kolko z nich je obcanov, kedže obcianstvo v Lotyšsku zdaleka nemajú všetci tí, ktorí on majú záujem. Nasledujúca tabulka tieto informácie ukazuje: Národnost Obcania Lotyšska Neobcania Cudzí obcania Spolu Percent z pop. Lotyšska Lotyši 1 356143 2 660 905 1 359 708 58.5% Litovci 16 804 14 035 1 312 32 151 1.4% Estónci 1 470 812 306 2 588 0.1% Bielorusi 25 419 63 692 1 785 90 896 3.9% Rusi 323 233 330 536 19 107 672 876 29.0% Ukrajinci 10 350 46 397 3 581 60 328 2.6% Poliaci 40 097 16 977 473 57 547 2.5% Židia 6 468 3 299 310 10 077 0.4% Iní 17 503 15 911 4 598 38 012 1.6% Spolu 1 7 97 487 4 94 319 3 2 377 2 3 24 183 100,00% 1 Takéto rozvrstvenie obyvatelstva je dedicstvom z cias existencie Sovietskeho zväzu. Scasti za ne zodpovedajú samotní Lotyši, ktorí sa snažia problém riešit asimiláciou obyvatelstva. Na druhej strane, zo strany menšín po rozdelení bolo cítit velkú nevôlu ku vzniku samostatného Lotyšska. Predovšetkým Rusi, ktorí boli takmer výhradne v úradoch riadiacich štát, sa nechceli vzdat svojho postavenia a to napriek tomu, že mnohí z nich v case vzniku Lotyšska neovládali lotyšský jazyk. Nechut Lotyšov je daná predovšetkým útlakom, ktorý v tejto pobaltskej republike vytvorili po obsadení vodcovia Sovietskeho Zväzu. Takýto tlak bol typický pre všetky neruské sovietske republiky. Na vysokých školách v Lotyšsku sa vyucovalo takmer výhradne v ruskom jazyku a tiež, kedže ruština bola štátnym jazykom vo všetkých republikách ZSSR, bola hojne využívaná na úradoch. A lotyština rozhodne nie je slovanským jazykom. Pritom súcasný stav je už ovplyvnený politikou Lotyšska zo zaciatku devätdesiatych rokov. Vláda sa totiž usilovala zvýšit pomer Lotyšova v celkovej populácii, co sa nedalo dosiahnut inak, ako odchodom mnohých (hlavne Rusov) z Lotyšska do svojej pôvodnej vlasti. Samozrejme treba pripomenút, že dôležitým faktom pri zvažovaní masívnej reemigrácie z Lotyšska je, že v tomto období získali samostatnost tiež dalšie dve sovietske krajiny- Ukrajina a Bielorusko. Preto mnoho lotyšských obyvatelov, etnických Ukrajincov ci Bielorusov, zamierilo do týchto krajín, kedže život v nich im poskytoval ovela lepšie podmienky pre spolocenský a kultúrny život. Nic menej: v roku 1991 z Lotyšska odišlo o 11 200 ludí viac ako sa pristahovalo a roku 1992 toto císlo vzrástlo už na 47 200. Emigrácia z Lotyšska sa ukázala byt aj demografickým problémom, kedže z krajiny odchádzali (a táto tendencia z casti pretrvala dodnes) prevažne mladí ludia. Zatial co pocet imigrantov vo veku 30-44 rokov a pod 18 rokov tvoril 32 percent celkového poctu imigrantov, rovnaké skupiny tvorili až 61 percent emigrantov z roku
V Lotyšsku, rovnako ako vo väcšine civilizovaných krajín, je zákonom zakázaná diskriminácia na základe národnostnej príslušnosti. Paradoxne, práve lotyšské zákony do znacnej miery diskriminujú svojich obyvatelov. V prístupe ku vzdelaniu, politickej participácii, informáciám a mnohých dalších oblastiach, ktoré sú od týchto priamo ci nepriamo závislé. 4.1 Obcianstvo Po vzniku samostatnej Lotyšskej republiky roku 1991 sa vynorila principiálna otázkakedže v tom case až 40 percent obyvatelov Lotyšska nebolo pôvodne lotyšskými obcanmi ani ich potomkami , viedla sa diskusia o tom, komu má byt priznané obcianstvo. Existovali v zásade dva varianty: 1. Obcianstvo získajú všetci, ktorí žili v Lotyšsku v case obnovenia samostatného Lotyšska. 2. Obcianstvo bude priznané na základe legislatívy samostatného Lotyšska. Zákon (z roku 1994)pojednávajúci o tom, kto má právo získat lotyšské obcianstvo, otvorene segreguje ludí na základe etnickej príslušnosti. Napríklad vraví, že nárok na obcianstvo majú všetci Lotyši, ktorí majú trvalé bydlisko na území Lotyšska. Nie však Rusi, Bielorusi, Ukrajinci,.. Dalej zákon velmi podrobne opisuje za akých podmienok môže byt priznané lotyšské obcianstvo detom (pochopitelne rozlišuje, ci bolo narodené pred alebo po vyhlásení samostatného Lotyšska, akej národnosti sú jeho rodicia, kde bývajú a pod.). Výhodu majú deti (t.j. obyvatelia Lotyšska narodení po 4. máji 1990) , ktoré navštevovali stredné školy, kde bol vyucovacím jazykom lotyšský, alebo predložia dokument, ktorý dosvedcuje, že plynulo ovládajú Lotyštinu. Takíto obyvatelia majú prakticky istotu, že obcianstvo im štát prizná. Kedže v Lotyšsku je velké množstvo obcanov, ktorí nesplnajú vyššie uvedené podmienky a nie sú teda obcanmi Lotyšska, parlament ustanovil inštitút naturalizácie. Ten umožnuje uchádzat sa a získat lotyšské obcianstvo velkej casti Lotyšských neobcanov. Aj tu však platia reštrikcie. Nielenže sú stanovené podmienky, kto sa môže stat obcanom v procese naturalizácie, ale je aj dané, kto v žiadnom prípade lotyšské obcianstvo nezíska. Tieto podmienky sú stanovené v 11 paragrafe :
- žiadatel neústavne jednal v neprospech existencie samostatného Lotyšska a súd to
uznal
- žiadatel po 4. máji 1990 neústavne propagoval fašizmus, komunizmus, šovinizmus,
nacizmus alebo inú totalitárnu ideológiu a súd to uznal
- žiadatel je štátnym úradníkom alebo zamestnaný v armáde inej krajiny
- žiadatel po 17. júni 1940 ako príslušník ozbrojených síl Sovietskeho zväzu sa pocas
demobilizácie usadil na území Lotyšska a nebol jeho obyvatelom predtým
- žiadatel bol zamestnancom, informátorom, agentom akejkolvek štátnej tajnej alebo
informacnej služby v súlade so zákonom
- žiadatel bol odsúdený v ktoromkolvek štáte svete za cin ktorý je trestný aj v Lotyšsku
v case, kedy tento zákon nadobúda právnu silu
- žiadatel po 13. Januári 1991 jednal v neprospech Lotyšskej republiky v urcitých
(zákonom špecifikovaných) organizáciách. Z týchto podmienok neexistuje žiadna výnimka. Dalej sú stanovené podmienky, kto sa môže uchádzat o obcianstvo Lotyšskej republiky. Žiadatel musí splnat všetky nasledujúce podmienky (paragraf 12) :
- Trvalé bydlisko v den podania žiadosti musí byt minimálne pät rokov na území
Lotyšska.
- Plynulo ovláda lotyšský jazyk.
- Pozná základné princípy ústavy Lotyšskej republiky a ústavného zákona „práva a
povinnosti obcana a osoby“
- Pozná text národnej hymny a históriu Lotyšska
- Zložil slub lojality k Lotyšskej republike
- Predložil potvrdenie, že sa vzdáva predchádzajúceho obcianstva a získal expatriacné
povolenie od štátu, ktorého bol predtým obcanom, alebo získal dokument potvrdzujúci stratu obcianstva, alebo ak bol obcanom bývalého ZSSR,, ktorého bydlisko dna 4. Mája bolo na území Lotyšska a nezískal obcianstvo iného štátu
- Nie je predmetom obmedzení a špecifikovaných v 11. paragrafe tohto zákona
Osoby, ktorým bolo z nejakej príciny odmietnuté priznat obcianstvo sa on môžu uchádzat opät, najskôr však rok po oznámení o odmietnutí. Existujú aj výnimky. Osoba, ktorá vykonala nejaký výnimocný cin v prospech Lotyšska môže výnosom parlamentu získat obcianstvo aj ked nesplna všetky podmienky pre získanie obcianstva prostredníctvom naturalizácie. Takáto osoba podá žiadost o udelenie obcianstva do lotyšského parlamentu (Saeima), priloží autobiografiu, dôkazový materiál, že takýto skutok vykonal a vyhlásenie, že sa ho netýkajú obmedzenia špecifikované v paragrafe 11. Žiadosti a naturalizáciu sú vybavované v poradí podla dátumu podania žiadosti. Ak žiadatel vyjadrí želanie o urýchlenie tohto konania, môže mu byt vyhovené ak žiadatel
:
- je repatriujúcim sa etnickým Lotyšom, alebo
- bol 4. mája 1940 obcanom Litvy alebo Estónska, alebo
- bol 1. Septembra 1940 obcanom Polska
- je osoba, ktorá je v manželskom zväzku s lotyšským obcanom nie menej ako 5 rokov
má trvalý pobyt na území Lotyšska nie menej ako 5 rokov v den podania žiadosti Co sa týka detí naturalizovaných rodicov mladších ako 16 rokov, netýkajú sa ich podmienky stanovené v paragrafe 12 a obcianstvo získavajú automaticky s rodicmi. V tejto oblasti prejavili lotyšskí zákonodarcovia neobvyklú benevolenciu k detom, vynahradili si to však na ich rodicoch v nasledujúcich paragrafoch. Druhá hlava zákona koncí citáciou textu slubu lojality, ktorý je preložený a priložený v prílohe. V tretej hlave je definované, kto podla zákona ovláda plynulo lotyšský jazyk. Je to taká osoba,
ktorá :
- úplne rozumie informáciám spolocenskej a úradnej povahy
- vie volne rozprávat, konverzovat a odpovedat na otázky týkajúce tém spolocenskej
povahy
- vie plynulo cítat a rozumie akýmkolvek, inštrukciám, smerniciam alebo inému textu
spolocenskej povahy
- vie napísat esej na tému spolocenskej povahy zadanú komisiou
Podobne je zakotvené, kto ovláda na požadovanej úrovni lotyšskú históriu. Sú to všetci, ktorí absolvovali, základné, stredoškolské, alebo vyššie vzdelanie v lotyšskom jazyku. Kto tieto podmienky nesplna, absolvuje test, ktorého tézy zadáva komisia. Z tohto procesu sú vynaté všetky osoby staršie ako 65 rokov. O obtiažnosti získat obcianstvo najlepšie svedcí fakt, že do roku 1999 získalo na základe naturalizacného procesu lotyšské obcianstvo len 5000 žiadatelov, zatial co až 685 000 žiadostí bolo odmietnutých. Neobcanom v Lotyšsku plynie z titulu ich statusu aj niekolko výhod. Nemusia (a ani nemôžu) absolvovat povinnú vojenskú službu a je pre nich ovela jednoduchšie cestovat po štátoch bývalého Sovietskeho zväzu, kedže sú držitelmi tzv. pasov pre neobcanov. 4.2 „Integration of society“ Lotyšská vláda, vedomá si problematického stavu v krajine, ktorý vedie ku vzájomnej nenávisti medzi obcanmi, neobcanmi, rozlicnými národnostami, štátnymi inštitúciami a podobne vyhlásila štátny plán integrácie spolocnosti. Tento plán má za úlohu zmienené problémy, spolu s korupciou, sociálnymi a kultúrnymi problémy. Tento plán je v súcasnosti presadzovaný v Lotyšsku velkou mediálnou kampanou (nie nepodobnou tej, ktorá mala za úlohu v kandidátskych štátoch „lepšie informovat“ obcanov, aby sa rozhodli „správne“) a jej forma sa nachádza aj na Internet. Lotyšská vláda vydala prírucku, ktorá nesie názov- 10 otázok a je prístupná vo formáte pdf. Táto v strucnosti obsiahla všetky dôležité aspekty integrácie spolocnosti. Na zaciatku formuluje, co presne je cielom integrácie spolocnosti v Lotyšsku.
- 1. vytvorenie obcianskej spolocnosti
- 2. prekonanie nenávisti medzi ludmi a štátnymi inštitúciami
Dalej sa píše, že takáto, integrovaná, spolocnost ako jediná môže viest ku stabilnej spolocnosti, ktorá štátu prinesie prosperitu. Až bude spolocnost integrovaná, bude to znamenat, že- všetci obcania sa budú dorozumievat jedným jazykom. Hned v dalšom odstavci, však táto brožúra odsudzuje násilnú asimiláciu menšín ako neprípustnú. Tento odstavec tiež popisuje inú ako integrovanú spolocnost takto: Dezintegrácia spolocnosti hatí rozvoj a pohyb smerom k väcšiemu blahobytu. Dezintegrovaná spolocnost casto nevyužíva obmedzené možnosti na utváranie vztahov, vyvíjanie spolocného úsilia proti korupcii, chudobe, zlocinu, porušovaniu ludských práv atd. Dezintegrovaná spolocnost má tendenciu zmenit sa na spolocnost izolovaných skupín. Takáto spolocnost je menej demokratická, zle sa bráni provokáciám a prejavom nenávisti. Dezintegrovaná spolocnost má menej možností bojovat proti hrozbe totalitarizmu. Hrozba a neistota je charakteristikou dezintegrovanej spolocnosti. Pochopitelne ani tomuto dokumentu, ako väcšine tých vládnych, nechýba zjavná tendencia používat komunisticko-demagogickú rétoriku. Ak totiž vraví o nevýhodách integrácie, tie podla neho zasiahnu takmer výhradne len „tých zlých“. Teda tých ktorí prosperujú na tom, že spolocnost je nejednotná, existuje znacná chudoba, problémy so vzdelávaním, prístupom ku kultúre a informáciám. Sú to tí, ktorí svoju popularitu založili na nenávisti k iným a ešte pomocou tohto zmnohonásobujú svoj majetok. A nakoniec, poškodení budú tí, ktorí, neželajú krajine rast blahobytu, ktorí sa cítia znevýhodnení úspechmi Lotyšska zvyšovaním bohatstva, a ktorí neveria, že Lotyšsko sa môže vyvinút na demokratický právny štát s integrovanou komunitou obcanov tvorenou jednotlivcami rôzneho etnického pôvodu. Dalej vláda ubezpecuje vystrašených obcanov aj neobcanov, že proces integrácie nebude a ani nemôže mat žiaden nežiadúci vplyv na Lotyšské ci akékolvek iné menšinové etnikum. Naopak, vytvorí im netušené možnosti dalšieho kultúrneho a obcianskeho rozvoja. Úcast v procese integrácie je samozrejme výhradne dobrovolná! Nikoho nemožno nútit aby sa jej zúcastnoval proti svojej vôli. Každý má možnost zapojit sa do cinnosti politickej strany, mimovládnej organizácie, dobrovolného školského spolku a pod. V brožúre sa dalej tvrdí, že s procesom integrácie súhlasí až 75 percent lotyšských obyvatelov. Je to možné. Ale integrácia sa dá robit aj inak. Podla výskumu „Na ceste k obcianskej spolocnosti“ až 82 percent neobcanov sa vyjadrilo, že najväcšou prekážkou pri získavaní obcianstva je pre nich dokonalá znalost (slovom aj písmom) lotyšského jazyka. V apríli 1997 sa ozvalo aj OBSE. Vysoký komisár OBSE pre záležitosti národnostných menšín, Holandan Max van der Stoel poznamenal, že v Holandsku by test z holandského jazyka, histórie a hlavných zákonov, ako ich požaduje lotyšská vláda, úspešne absolvovalo len zopár Holandanov. Vyzval preto lotyšskú vládu by svoje požiadavky prehodnotila. Ak by sme aj tolerovali požiadavky lotyšskej vlády, je zarážajúce, že doteraz neuvolnila žiadne fondy na vzdelávanie dospelých, aby sa naucili lotyšský jazyk. Až do roku 2002 mohli kandidovat vo volbách len obcania, ktorí mali certifikát o ovládaní lotyštiny typu 3B- to jest najvyššia úroven jeho znalosti. Napriek všetkým nevýhodám, zavádzaniu, niekedy dokonca aj klamstvám treba priznat, že bez istého stupna integrácie Lotyšsko naozaj nemá šancu civilizovane a kultúrne prežit túto tažkú etapu svojej existencie.
5. Prístup k verejným službám.
V Lotyšsku je zákonom zakázané písomne žiadat o informácie alebo ich podávat v inom ako štátnom jazyku. Výnimkou sú len niektoré krajné situácie, ako je volanie o pomoc pri zranení, prepadnutí, požiari a pod. Dokumenty v cudzom jazyku sa prijímajú len ak k nim je priložený preklad, ktorý je schválený súdnym znalcom a notárom. Tieto služby sú v Lotyšsku extrémne drahé, preto je pre niektorých obyvatelov neovládajúcich lotyšskú gramatiku prakticky nemožné dostat sa k požadovaným informáciám, alebo chránit svoje práva vo vztahu k rôznym inštitúciám. 5. apríla 2001 parlament odmietol schválit dodatky k zákonu, navrhnuté štátnymi úradníkmi a regionálnymi politikmi, ktoré umožnovali, aby bola možná komunikácia aj v inom ako štátnom jazyku, ak je tento jazyk zrozumitelný pre obidve strany.
- 12. mája 2001 renomovaný lotyšský denník „Diena“ (den) priniesol správu o tom, ako
sa narába s písomnými dokumentmi dorucenými na Mestskú radu v Rige. Všetky listy napísané v ruskom jazyku sa neregistrujú, ale posielajú sa na adresu odosielatela s poznámkou v lotyštine, aby boli prepísané do štátneho jazyka. Avšak listy napísané v anglickom, francúzskom, nemeckom jazyku sú preložené prekladatelmi Mestskej rady. Pre Mestskú radu oficiálne nepracuje žiadny prekladatel z ruského jazyka. V Rige žije (r. 2000) 43,8 percenta zástupcov ruskej menšiny. V meste Daugesvils, kde ruská populácia tvorí 95 percent obyvatelstva, sa tento zákon jednoducho ignoruje, kedže úradníci rusky rozumejú. Podla trestného zákonníka môžu byt svedectvá o spáchaní trestného cinu spísané v rodnom jazyku. Avšak podla spomenutého zákona o štátnom jazyku všetka dokumentácia poskytnutá prokurátorovi musí byt v lotyšskom jazyku. V rokoch 2000 a 2001 nemal policajný rozpocet žiadnu položku, ktorá by slúžila na financovanie prekladatelských služieb. Preto sa casto stáva, že dokumenty sú súdu poskytnuté v ruskom jazyku. Proces však normálne pokracuje, kedže prokurátori aj sudcovia dokumentom rozumejú. Koalicná rada bývalej vlády sa uzniesla, že nedostatok penazí na preklad nie je dôvodom na novelizáciu zákona o štátnom jazyku. 5.1 Médiá Mediálna prezentácia v menšinovom jazyku je v Lotyšsku predmetom rôznych sporov. Zákon totiž upravuje podiel, aký môže v audiovizuálnych súkromných a štátnych médiách predstavovat menšinové vysielanie. V minulom roku bol tento pomer v súkromných médiách 30 percent, bol však upravený na 25 percent z celkového casu vysielania. Do tohto sa pocítajú napr. aj filmy v menšinovom jazyku s lotyšskými titulkami. Na Slovensku by TV JOJ skrachovala asi okamžite. Co sa týka štátnych audiovizuálnych médií, ich prvý kanál môže vysielat len v Lotyštine, neexistujú žiadne výnimky. Druhý kanál môže vysielat v menšinovom jazyku do 20 percent celkového casu vysielania. Obsah menšinového jazyka v tlacených médiách zákon neupravuje, a je teda neobmedzený. Jedinou povinnostou je preklad názvu média na titulnej strane v Lotyštine. V Lotyšsku vychádza niekolko novín v menšinovom jazyku. Z nich najväcšie sú ruské „Panorama Latvii“. 5.2 Vzdelávanie Roku 1995 vstúpil do platnosti zákon o vzdelávaní menšín, ktorý, ako deklarovala vtedajšia vláda, mal za úlohu zlepšit ich vzdelávanie a integráciu do spolocnosti. Tento zákon vyvolal znacnú nevôlu medzi menšinami, kedže znacne zredukoval možnosti ich štúdia v materskom jazyku, a to tak, že stanovil kvóty na minimálny cas vyucovania v štátnom jazyku. V skutocnosti je zjavné, že jeho úlohou bolo potlacit vzdelávanie menšín a v konecnom dôsledku presadit asimiláciu menšín. Tento zákon bol novelizovaný tohto roku, kedže Lotyšsko chce uplatnit tzv. „switch policy“, ktorá umožní ovela lepšiu integráciu menšín v spolocnosti. Upravený bol takým spôsobom, že od 1. septembra 2004 je v štátnych školách vyucujúcich v menšinovom jazyku minimum 60 percent vzdelávania v lotyšskom jazyku, nepocítajúc do toho lotyšský jazyk a literatúru (tieto predmety sú povinné na všetkých stredných školách), pricom cas vyucovania v štátnom jazyku nesmie klesnút pod 70 percent, opät nerátajúc do toho vyucovanie spomenutých predmetov. Celkom inak ako vláda sa pozerá na reformu vzdelávania Lotyšská asociácia na podporu škôl s ruskojazycným vzdelávaním (LAShOR). Na ich poslednom 36. zjazde sa uzniesli na vyhlásení. V nom obvinujú lotyšskú vládu, že reforma nemá slúžit na posilnovanie konkurencie schopnosti menšín na trhu práce a pod., ale jej cielom je posilnit Lotyšsko na úcet Rusov obmedzením pola pôsobnosti ruského jazyka. Tvrdí, že reforma môže zhoršit udržiavanie ruskej kultúry a ekonomickú konkurencieschopnost Rusov. Dalej protestujú proti ignorácii doporucení, na ktorých sa dohodlo zhromaždenie Rady Európy v rezolúcii c. 1236. Protestuje proti odmietaní dialógu zo strany úradov udržiavat dialóg s organizáciami združujúcimi rodicov. Upozornuje na to, že v Lotyšsku funguje dobrý systém menšinového vzdelávania, ktorý fungoval už v samostatnej Lotyšskej republike z roku 1919. Upozornuje, že reforma vzdelávania menšín poškodzuje predovšetkým menšinu ruskú, kedže 98,6 percent celkového poctu študujúcich v menšinovom jazyku je Rusov. Na záver hodnotí reformu celkovo ako zdroj spolocenského napätia a perspektívne najkritickejší zdroj vnútorných problémov Lotyšska. 5.3 Volby a politická participácia Problém volieb vychádza v Lotyšsku jednoznacne z obmedzeného udelovania obcianstva. Parlamentných volieb sa ako všade na svete smú zúcastnit len obcania štátu. V com sa líši lotyšský volebný zákon od väcšiny ostatných európskych je, že neobcania ci cudzí štátni príslušníci nemôžu volit ani v komunálnych volbách . Dalšou kapitolou lotyšského volebného zákona je pasívne volebné právo. Okrem podmienky obcianstva musí obcan kandidujúci v regionálnych alebo celoštátnych volbách splnat dalšie podmienky. Podla zákona osoby, ktoré sú umiestnené na kandidátskych listinách, nie sú volitelné, ak :
- boli zákonom uznané ako nesvojprávne
- si odpykávajú trest vo väzení
- boli usvedcené zo zámerného spáchania trestného cinu, ktorý je trestným cinom aj v
Lotyšsku v case, ked volebný zákon nadobudol právnu moc a ich predchádzajúce trestné záznamy neboli vymazané alebo zmiernené a osoby taktiež neboli rehabilitované
- spáchali trestný cin v akomkolvek štáte sveta alebo mentálne ochoreli po spáchaní
zlocinu a sú neschopné vykonat vedomý cin, alebo ho kontrolovat a na základe tohto im bola uložená povinná liecba, alebo im boli takéto povinné prostriedky odpustené
- patria alebo patrili k platenému personálu Sovietskej, Lotyšskej sovietskej alebo inej
cudzej štátnej bezpecnosti, rozviedke alebo kontrarozviedke
- po 13. januári 1991 boli aktívnymi clenmi Komunistickej strany Sovietskeho zväzu
(Komunistickej strany Lotyšska), Medzinárodného frontu pracujúceho ludu Lotyšskej sovietskej socialistickej republiky, Rady pracujúcich, Organizácie vojenských a pracovných veteránov, Celolotyšského výboru spásy alebo jeho regionálnych výborov Následkom nízkeho poctu príslušníkov menšín s lotyšským obcianstvom je v súcasnom parlamente len 16 percent zástupcov menšín zatial co tvoria 42 percent celkovej populácie . Dodatky k lotyšskému volebnému zákonu z mája 2002 zrušili kontroverznú požiadavku o ovládaní štátneho jazyka zo zoznamu reštrikcií pre volitelných zástupcov do Saeimy. Stávali sa totiž prípady, ked boli kandidáti vyškrtnutí zo zoznamu volitelných kandidátov, ked sa zistilo, že ich skutocná znalost lotyšského jazyka je nižšia, než na akú im bol vystavený certifikát. Zdôvodnením niektorých reštrikcií je, že Lotyšská republika legálne existovala aj pocas sovietskej okupácie. Preto osoby, ktoré jednali v záujme okupacných úradov a proti obnoveniu lotyšskej nezávislosti by nemali byt volení do legislatívnych orgánov Lotyšskej republiky. Volebný zákon tiež vyžaduje, aby niektorí cinitelia (prezident štátu, hlavný kontrolór, clen národnej rady kontrolného alebo auditného ústavu, zvláštny zvrchovaný ambasadór, sudca, prokurátor, policajný dôstojník alebo vojak) rezignovali zo svojich úradov ci služieb, ak boli oficiálne nominovaní ako kandidáti do volieb. Nedostatocná participácia menšín v rozhodovacom procese je však daná aj inými okolnostami. Aj ked sú niekedy zástupcovia menšín prizývaní na jednania, na ktorých sa rozhoduje o záležitostiach, ktoré priamo ovplyvnujú menšiny, sú prizývaní len ako konzultanti. Ich námietky zvyknú delegáti pri konecnom hlasovaní ignorovat. Nadácia na integráciu spolocnosti, ktorá bola vytvorená, a ktorej úloha je a bude klúcová pri presadzovaní integrácie menšín do spolocnosti, nemá žiadneho zástupcu z radov menšinových organizácií. Na základe výskumov politológov sa zistilo, že v niektorých sférach štátnej správy je podiel Lotyšov až 90 percentný. Možným vysvetlením je, že väcšina ministerstiev bola zriadená v rokoch 1991-1993, kedy bola pri moci nacionalistická strana Front lotyšského ludu. Dalším dôvodom je, že mnohí obyvatelia sa o možnom zamestnaní v štátnej správe nedozvedeli, kedže všetky oznámenia o výberových konaniach boli umiestnené len v lotyšsky písanej tlaci a vysoká nedôvera menšín voci štátnej správe v tomto case. Volebný zákon do celoštátneho parlamentu je teda celkom štandardný a nevykazuje nejaké zvláštne vybocenia zo zvycajného udelovania aktívneho volebného práva. Lotyšský neobcania sa ovela viac stažujú na to, v akej forme bol prijatý zákon o regionálnych volbách. Tento zákon totiž nepriznáva aktívne ani pasívne volebné právo cudzím štátnym príslušníkom ani neobcanom žijúcim v Lotyšsku, na strane druhej ho priznáva obcanom Lotyšska žijúcim kdekolvek na svete. Výsledkom všetkých zmienených prícin je, že aj v lokalitách, kde podiel ruského obyvatelstva vysoko prevyšuje 50 percent, je v samosprávnych orgánoch len velmi málo etnických Nelotyšov.
6. Možné alternatívy vývoja v budúcnosti
I ked je situácia v Lotyšsku mimoriadne komplikovaná, je v zásade možných niekolko scenárov dalšieho vývoja, ktoré sme si dovolili ako perspektívni študenti politológie nacrtnút. Zvažovali sme pri tom aj existujúce precedensy v histórii iných krajín (napr. aj madarskú otázku na Slovensku). Treba tiež poznamenat, že akýkolvek vývoj v Lotyšsku treba brat s ohladom na situáciu v susednom Estónsku, ktoré sa stretáva s podobnými problémami. Je teda pochopitelné, že obe strany (štátotvorný národ a menšiny) v oboch krajinách sú zainteresované vo vývoji v susednej krajine, kedže akékolvek riešenie bude predstavovat dôležitý precedens. 6.1 „Tichý“ scenár Otázka v Lotyšsku nebude uspokojivo vyriešená, ale menšiny sa neodvážia uskutocnit radikálne kroky, ktoré by mohli riešit tento problém. Spolocnost bude nadalej rozdelená na Lotyšov a Nelotyšov, problémy pretrvajú ešte pocas niekolko generácií, pocas ktorých si menšiny zachovajú svoju etnickú príslušnost, kultúru aj jazyk. Menšiny sa zmieria s diskrimináciou v krajine, rôzne inštitúcie budú nadalej vyvíjat platonický tlak na lotyšské orgány, ale ten nenájde u ústavných cinitelov odozvu. 6.2 Asimilacný scenár Menšiny v Lotyšsku podlahnú tlaku vlády a zákonov. Na základe vzdelania v lotyšskom jazyku sa integrujú s väcšinovou populáciou a pocas niekolkých generácií sa budú identifikovat ako Lotyši. Tento scenár sa nám javí ako najpravdepodobnejší, kedže v Lotyšsku neexistuje perspektívny priestor na tvorbu mimovládnych organizácií, ktoré by podporovali zachovávanie kultúrnej identity menšín. Rovnako neexistencia alternatívnej komunikácie so štátnymi orgánmi bude mat zhubný vplyv na zachovávanie etnickej identity. V štáte zostanú len osamotené, izolované enklávy etnických Rusov, ktorí casom nebudú mat vôbec žiadnu oporu v centrálnych štátnych orgánoch. 6.3 „Revolucný“ scenár Príslušníci menšín otvorene vystúpia so svojimi požiadavkami vo forme demonštrácií, neustále budú bombardovat medzinárodné inštitúcie s upozorneniami na kritickú situáciu v Lotyšsku. Lotyšská vláda tomuto tlaku nebude chciet podlahnút a napätie dosiahne eskaláciu nevídaných rozmerov, ktorá môže vyústit do bojkotu štátnych orgánov menšinami. Nelotyši založia vlastné školy ignorujúc právne podmienky platné pre vzdelávanie v Lotyšsku. Spolocnost v tomto prípade zostane rozdelená na dva extrémne znepriatelené tábory. V úplne extrémnom prípade možno dokonca ocakávat ozbrojený konflikt, v tomto prípade nemožno vylúcit, že sa do konfliktu zapletie aj Ruská federácia. Jej predstavitelia už dnes casto obtažujú lotyšských cinitelov rôznymi nótami a protestmi. Rusko tiež drží palec na energetickom tepe Lotyšska, ktoré je závislé od importu energetických surovín z Ruskej federácie. Ak lotyšské orgány tlaku podlahnú a zmiernia zákony v mnohých sférach, priznajú väcšie práva menšinám na urcitých územiach, kde majú výrazné zastúpenie, môže byt konecne otázka menšín v Lotyšsku uspokojivo vyriešená.
7. Záver
Riešenie menšinového problému v Lotyšsku je mimoriadne nárocná záležitost a nemá šancu na úspech, ak sa obe znepriatelené strany nedohodnú na vzájomnom dialógu a vzájomnom rešpektovaní argumentov. Problém urcite nebude vyriešený v najbližších rokoch, ale je to otázka niekolkých generácií. Nepriatelstvo, historické aspekty konfliktu sú totiž hlboko zakorenené v mysliach obyvatelov, rovnako Lotyšov aj Nelotyšov. _____________ _________
Zdroje: