Malé Vozokany Malé Vozokany Rok prvotného osídlenia územia obce Malé Vozokany nie je písomne zaznamenaný. Vznik a názov obce tiež nie je historicky dokladovaný písomnou formou. Na vznik názvu
-Vozokany- existujú viaceré verzie:
- už v 9. storocí existovali tvz . služobnícke osady povozníkov, od služobníckých
- okolo roku 1000 podla zamerania cinnosti obyvatelov na povozníctvo a to prevozy
- podla priezviska zemepánov ,, de Wzechen ,, , co je písomne doložené v roku 1292,
- podla miesta , kde vozy ,,kanuli ,, do zeme pri prevoze rôznych materialov
- 20. storocia v anglickom štíle.V parku sú vysadené hlavne duby, borovice, a
1531
Prvé pustošenie Vozokán a okolia Turkami.Turci vypálili budovu školy vo V.Vozokanoch a odvliekli 11 obyvatelov.
1534
Obec Malé Vozokany mala 10 portov /dom s pozemkom/.
1565
Tureckými nájazdami sa svätobenadické majetky dostali vo Vozokanoch i v okolitých obciach do zlého stavu.Zaniklo benadické opátstvo a vozokanské cirkevné majetky prešli do vlastníctva Ostrihomskej kapituli.
1631
Obce M. a V. Vozokany boli podmanené Turkami.
1634
Vyše šestdesiat obcí bolo poplatné Turkom.Medzi nimi aj Vozokany.
1652
V dnoch 26. – 27. augusta bola na velkovozokanskom poli bitka medzi Turkami vedenými ostrihomským begom Kara Mustafom a vojskom vedeným Adamom Forgácom, ktorému prišli na pomoc štyria Eszterházyovci a to Ladislav, František, Tomáš a Gašpar. Forgácovské vojsko pozostávalo z 1000 jazdcov a 300 pešiakov, ktorí boli naverbovaní z okolia. Mustafa mal 4000 vojakov.Bitku rozhodli obyvatelia Vozokán a okolitích obcí,ktorí sekerami, cepami a vidlami napadli Turkov. V boji z tureckej strany padlo 17 popredných velitelov a vyše 800 turkov.Z krestanov okrem 4 Eszterházyovcov, padlo 48 bojovníkov. V roku 1734 dal Imrich Eszterházy, ostrihomský velprepošt, na mieste bojišta s Turkami, kde zahynuli Eszterházyovci, vystavit obelisk. História obyvatelstva obce Kniha Christianizácia západných Slovanov s osobitným zretelom na Slovensko uvádza , že na Velkej Morave už v 9. storocí existovali tvz.služobné osady povozníkov studniarov, štitárov, hrnciarov, dvorníkov, rybárov, dravcov, sokoliarov a pod.,ktorí boli scasti slobodným obyvatelom užívajúcim pôdu obcín, scasti nevolníkmi, usadenými mimo panských sídel.Od služobných oznacení tejto casti obyvatelstva vznili služobné typonymá typu Vozokany, Voderady, Tesáre, Štitáre, Hrnciarovce, Dvorníky, Rybany, Dravce, Sokolovce a pod.Miestne názvy osád dokazujú, že na Slovensku už okolo r. 1000 bola rozvinutá remeselná výroba.Popri obciach, ktoré mali osobitné úlohy v službách hradov, jestvovali obce zamerané na povoz, ako Vozokany.V roku 1228 sa súdili o cast chotára Vozokian svätobenadický opát s nitrianskou kapitulou, druhú cast daroval král Belo IV. krestanským Kumánom, ktorí ju zamenili v roku 1292 so zemanmi de Vezechen“.Opät zmienka uvádza zaclenenie majetku a tým aj obyvatelstva.Kto boli krestanskí Kumáni a kde sa vzali ? Kumáni boli kocovníci.Prví Kumáni prišli do Uhorska už v roku 1090.V roku 1206 nastal prudký vzrast mongolsko-tatárskej moci.Džingistán porazil pri rike Kalke roku 1223 aj vojská ruských kniežat spojených s kocovnými Kumánmi.Písomne sa spomína škola vo Velkých Vozokanoch už okolo roku 1309.Pravdepodobne mohlo íst o cirkevnú školu.Školy, nariadil zriadit král Štefan.Predpokladáme, že škola sa nachádzala v blízkosti velkovozokanskej fary.Dalšia zmienka o Vozokanoch je udalost po roku 1321.Matúš Cák neuznával ani uhorského krála z francúzkeho rodu Anjouovcov a napadol aj královský hrad v Budíne.Po smrti Matúša Cáka Trencianského jeho niekdajší prívrženec Felician Zach sa pre nejakú prícinu ozbrojený virútil na královskú rodinu Karola Roberta.Rozsekali nielen Zacha, ale vykynožili celé jeho príbuzenstvo.Pomsta stihla aj nevinného zata Zachovcov, mlynianského pána Kopaja.Kopajov sluha sa vtedy náhodou zatúlal do Vozokán, kde ho obyvatelia ozbíjali a zabili.Král Karol Róbert bol silným vládcom Uhorska.Po roku 1328 vydal opatrenia v prospech rozvoja banských miest.Ked na jesen 1591chcela turecká správa urobit nový súpis ostrihomského sandžaku, odmietlo to okolo 70 obcí, medzi nimi aj Malé a Velké Vozokany.Po nastúpení nového budínskeho miestodržitela Mehmeda pašu, len co pocasie umožnilo presun väcších oddielov, došlo znovu na celom pohranicí k prepadom miest a dedín, odvliekaniu ludí a dalším narušovaniam mieru.Tekovská stolica bola najviac postihnutá.Turci plienili okolo roku 1626 po Pohroní až po Žiarskú kotlinu, roku 1627 v okolí Vrábel a Zlatých Moraviec.Odvliekanie ludí nebolo spojené vždy iba s nájazdmi.Mnoho ludí odvliekli aj sliediace skupinky Turkov alebo Martalovcov.Casto to boli deti, ktoré chytili pri pasení dobytka, alebo pri polných prácach. Rodiny a osobnosti Poslednými zemianskými rodinami v Malých Vozokanoch boli rodina Bacskáyová a Botková. Bacskadyovci pochádzali pôvodne z Trencianskej župy, mali majetky aj v Nitrianskej župe. Do Tekova prišli zaciatkom 18. storocia.Dolný kaštiel v roku 1710 dala župa postavit podžupanovi.Kaštiel bol pôvodne barokoveho štýlu.Podla Bars vármegye kozsegei v druhej polovici 18. storocia.Rokoková úprava bola na kaštieli prevedená okolo roku 1750.Je to jednopodlažná budova v pôdoryse tvaru písmena ,,L“.Arkády dvorovej fasády sú ciastocne zamurované.Pôvodná krytina na streche bol šindel.V tom case mal objekt charakter jednoduchého vidieckho sídla, kde sa hlavný dôraz kládol na polnohospodársku výrobu.Viacerí clenovia tejto rodiny zastávali verejné funkcie.Pavol Bacskády bol v roku 1755-1760 podžupanom. Rodina Botková Botkovci boli známi už v dobe Ludovíta I..Pôvodné majetky mali v župách Somogy, Tolna, Vas, Vesprém a Zala.Vetva, ktorú založil Dávid Botka, sa usadila na prelome 16. a 17. storocia v Bratislavskej župe.Po roku 1666, kedy sa Štefan Botka stal podkapitánom Hrušovského hradu, získala majetky príbuzenskými zväzkami s rodinami Bucsányi, Endrédy, Galas, Gyarfas, Gyori, Litassy, Sido a Varády.Menšie majetky získali v Nemcinanoch, v Ondrejovciach a v Tekovskej župe.Štefanov syn Ladislav sa po sobáši s Katarínou Gzarfasovou usadil v Tekove natrvalo.Z manželstva jeho syna Ladislava s Jozefínou Gosztonyiovou sa narodil Teodor Botka, známy historik a verejný pracovník.