Madagaskar Madagaskar Rozloha: 587 041km2 Pocet obyvatelov: 15 500 000(1999) Štátne zriadenie: republika Hustota zaludnenia: 26obyv./km2 Hlavné mesto: Antananarivo (802 000obyv.) Iné mestá: Toamasina, Fianarantsoa, Mahojanga Najvyšší bod: Maromokotro (2876m) Rieky: Mangoky – najdlhšia (560km), Onilaky, Ikopa, Mahajilo Náboženstvo: animistické 47% ,rímskokatolícke 26% ,protestantské 23% ,krestanské 2% ,islam – suniti 5% Madagaskar leží v Indickom oceáne na štvrtom najväcšom ostrove na svete. Od afrického kontinentu je oddelený iba 400 kilometrov širokým Mozambickým prielivom a s Afrikou má pramálo spolocného. Od východnej afriky sa oddelil pred asi 165miliónmi rokov a i teraz sa stále pohybuje rýchlostou temer dva centimetre za rok smerom na juhovýchod. K štátu patrí okrem hlavného ostrova aj viacero menších ostrovov(Nosy Be 293km2, Sainte Marie 165km2) a 450km dlhý pás koralových útesov, ktoré sa tahajú popred juhovýchodné pobrežie. Podstatnú cast povrchu hlavného ostrova zaberá 1300-1800 m vysoká náhorná plošina, z ktorej sa dvíhajú vyhasnuté sopky. Madagaskar je ostrov sopecného pôvodu, o com svedcí množstvo strmých kopcov týciacich sa prakticky už od mora. Najvyšší vrch krajiny leží v pohorí Tsaratanana. Madagaskar v súcasnosti patri medzi najmenej rozvinuté a najchudobnejšie štáty na Zemi. Má bohaté ložiská nerastných surovín: grafit, železná ruda, kryštalické bridlice, polodrahokamy, urán, chróm, titán. Z priemyselných odvetví sú tu zastúpené textilný a potravinársky priemysel a montáž automobilov. Väcšina obyvatelstva sa živí polnohospodárstvom. Pestujú ryžu, maniok, kukurica, ovocie. Na export sa pestuje korenie, klinceky, vanilka, káva, tabak, cukrová trstina. Velký význam tu má rybolov. Ostrov má jedinecný svet rastlín a živocíchov – velhady, opice, chameleóny, baobaby. Fauna Madagaskaru je nesmierne pestrá, nechýba ani množstvo pestrofarebných motýlov a rozmanitý zástupcovia hmyzej ríše. Ak máte rešpekt pred jedovatými živocíchmi, vyberte sa na madagaskar. Okrem škorpióna tam totiž žiaden jedovatejší druh nežije. Extrémne podmienky príroda vykompenzovala mnohými zlepšovákmi, a tak mnohé kry a dreviny majú namiesto velkých listov malé tuhé lístky s chlpatým ci voskovým povrchom, aby straty vody boli co najmenšie. Velmi zaujímaním stromom je napríklad baobab, ktorého kmen slúži ako zásobáren vody. Vedecké merania ukázali,že najvacšie kmene baobabov sú schopné nahromadit naraz až vyše 2000 litrov životodarnej tekutiny. Ostrov je rozmanitý – môžete tu nájst horské aj nížinaté daždové pralesy, suché opadavé lesy, chladné horské borové háje, územia posiate ryžovými poliami, banánovými plantážami, savanu s termitištami i baobabmi, ktorých rozkvitnuté kvety vydržia len niekolko hodín. Juh ostrova pokrývajú vysoké biele piesocnaté duny. Podnebie je na horách subtropické až mierne, na pobreží tropické, sever a východ je pod vplyvom pasátových daždov velmi vlhký, zatial co v stredných castiach náhornej plošiny a na juhu je podnebie suchšie a dalo vznik savanám. Vypalovanie pralesov pre získanie polnohospodárskej pôdy je na Madagaskare závažným problémom. Od roku 1950 do dnešných cias tu ostala len asi patina pôvodnej rozlohy lesov, ktoré vytvárajú akési ostrovceky v mori „skultúrnenej“ krajiny. Ak to bude takto pokracovat, odborníci odhadujú, že stací dvadsat rokov, aby pralesy na Madagaskare zmizli úplne. Ostrov Madagaskar má mnoho prívlastkov. Jedným z nich je Cervený ostrov, podla do cervena sfarbenej lateritovej pôdy. Druhým z najcastejšie používaných pomenovaní je ostrov-kontinent a prišiel k nemu vdaka rozmanitosti a pestrosti, ci už ide o rôzny typ krajiny, rôznorodost dodnes zachovaných tradícií. Okrem toho sú na Madagaskare dodnes miesta, kam ešte ludská noha nevkrocila. Väcšina obyvatelov žije na náhorných plošinách a viac ako 70% stále žije na dedinách.