Macedónska republika Macedónsko Macedónska republika /od 8.4.1993 – rozhodnutie OSN ohladom názvu štátu pre protesty Grékov/ - SZ cast obývaná etnickými Albáncami a názov pochádza zo sev.casti Grécka Republika Macedónsko – iný názov Rozloha: 25 713 km štvorc. Pocet obyvatelov: 2 000 000 (1999) Hustota zaludnenia: 78 obyv./km štvorc. Štátne zriadenie: parlamentná republika – nezávislost od 8.9.1991 – oddelením od bývalej Juhoslávie President: Boris TRAJKOVSKI (since 15 December 1999) – najbližšie volby v r.2004 Predseda vlády: Branko CRVENKOVSKI (since 1 November 2002) - najbližšie volby v r.2006 Parlament: má názov Sobranie – 120 clenov Dem.strana národ.jednoty – 62 – DPMNE Soc.demokrat. zväz Macedónska – 27 - SDBM Administratívne usporiadanie: 7 okresov (Srez) a hlavné mesto Skopje v rámci 123 samosprávnych oblastí Hlavné mesto: Skopje 448 000 obyvatelov Iné významnejšie sídla: Bitola 84 000 obyv., Prilep 70 200 obyv., Kumanovo 52 000 obyv. Najvyšší bod: Korab - 2764 m Najdôležitejšie rieky: Vardar, Cierny Drin Úradný jazyk: macedóncina Mena: dinár (1 dinár = 100 rapa) Štátny sviatok: 2. august (Den revolúcie, 1903) Rasové a národnostné zloženie: Macedónci (67 %), Albánci (23 %), Turci (5 %), Srbi (2 %), Bosniaci (2 %), iné (1 %) Náboženstvo:. pravoslávne (67 %), islamské (30 %) iné (3 %) Urbanizácia: 59,9 % Priemerná dlžka života: muži 75 rokov, ženy 79 rokov Dojcenská úmrtnost: 30 ‰ Analfabeti: 10,9 % Nezamestnanost: 38 % Podiel na tvorbe HDP: polnohospodárstvo 14%, priemysel 28%, služby 58% HDP: 1100 USD/obyv. Susediace štáty: Albania 151 km, Bulgaria 148 km, Greece 246 km, Serbia a Cierna Hora 221 km
Poloha a povrch:
Svojou polohou zaberá J cast Balkánskeho polostrova, je to vnútrozemský, najmenej rozvinutý štát bývalej Juhoslávie. Macedónsko, bývalá zväzová republika Juhoslávie, získalo samostatnost v roku 1991. Povrchu územia kralujú pohoria, roviny sú len v JZ a SV casti a v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahlbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola polje). Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeluje ho na východnú a západnú cast. Slovania obývajúci toto územie, uzákonili v druhej polovici 19. storocia svoj spisovný jazyk a zacali sa nazývat Macedóncami. Najvyšší bod krajiny je vrch Korab -2764 m.n.m. na hraniciach s Albánskom. Približne 1/3 rozlohy krajiny je zalesnená.
Podnebie:
Krajina má zmiešaný typ podnebia medzi vnútrozemským a oceánskym, s teplými a suchými letami a s pomerne studenými zimami s dostatkom snehu. V horských oblastiach sa zrážky pohybujú cez 1000 mm za rok. Vodstvo Najdlhšou riekou je rieka Vardar, ktorá tecie na JZ smerom na územie Grécka, kde ju poznáme pod názvom Axiós a ústi do Egejského mora. Vardar rozdeluje Macedónsko na dve casti. V krajine sa nachádzajú štyri väcšie jazerá: Ochrid, Prespa, Dojran a Mavrovo Hospodárstvo Hospodárstvo je pomerne zaostalé. Vytažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V clenitých pohoriach sa pasú ovce a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža, tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva polnohospodárske produkty (potravinársky, textilný a tabakový).
Významné mestá:
Skopje 448 000 obyvatelov, Bitola 84 000 obyv., Prilep 70 200 obyv., Kumanovo 52 000 obyv. Macedónsko odpustilo rebelom Macedónsky parlament prijal zákon o amnestii pre albánskych povstalcov z Národnej oslobodzovacej armády (UCK). Zákon je klúcovou súcastou mierovej zmluvy z augusta minulého roku podporovanej EÚ a NATO, ktorou ukoncilo boje medzi UCK a jednotkami macedónskeho ministerstva vnútra. Amnestia sa vztahuje na trestné ciny spáchané pocas konfliktu povstalcami, ktorí dobrovolne zložili zbrane, a na väznov zaistených v súvislosti s nepokojmi. Nevztahuje sa však na medzinárodné žaloby v súvislosti s vojnovými zlocinmi. Zákon o amnestii schválilo 64 zo 120 poslancov a má prispiet k zmierneniu etnického napätia v oblasti. Bývalým povstalcom umožní zostúpit z vrchov a utecencom vrátit sa spät do svojich domovov. Medzinárodné spolocenstvo uvítalo nový zákon. „Sme štastní. Tento zákon urýchli zmier medzi dvoma etnickými komunitami,“ povedal Klaus Vollers, vyslanec NATO v Macedónsku. Mnohí Macedónci slovanského pôvodu však odmietajú omilostenie ludí, ktorých považujú za „teroristov“. Macedónci si zákon o amnestii premenovali na „zákon o amnézii“. V devätdesiatych rokoch sa zdalo, že balkánske etnické nepokoje sa tejto dvojmiliónovej krajine celkom vyhnú. Konflikt vypukol až desat rokov po vyhlásení nezávislosti zaciatkom februára 2001. Povstalci žiadali uznanie práv menšiny etnických Albáncov, krajina sa ocitla na pokraji obcianskej vojny. Medzinárodná intervencia po šiestich mesiacoch konfliktu presadila mierovú dohodu, povstalci zložili zbrane výmenou za väcšie práva macedónskym Albáncom. Tie následne zakotvila nová ústava prijatá koncom roka 2001.