Luxembursko Fyzicko-geografická charakteristika Rozloha 2 586 km2 (998 míl2) Luxembursko sa nachádza v západnej casti Európy medzi 5s-6s východnej dlžky a 49o-50s severnej širky. Hranicí na východe s Nemeckom, na juhu s Francúzskom a na západe a na severe s Belgickom. Severnú cast krajiny tvorí pohorie Ardény s najvyšším bodom krajiny nazývaným Buurgplaatz, na juhu je úrodná dolina rieky Mosely a jej prítokov. Južné dve tretiny krajiny sa nazývajú Bon Pays (angl.). Vodstvo Hlavnými riekami krajiny sú rieky Sauer, Alzette a Mosela. Podnebie Luxembursko má mierne podnebie s priemernými teplotami 0sC v januári a 17sC v júli. Priemerné zrážky v januári sú 73 mm, v júli 66 mm (za rok 815 mm). Humánno-geografická charakteristika Obyvatelstvo Oficiálny názov : Velkovojvodstvo Luxemburska Hlavné mesto Luxemburg – 75 800 (1993) Iné mestá Esch-sur-Alzette – 24 000 (1993) Dudelange – 14 700 (1993) Differdange – 8 200 (1993) Petange – 12 400 (1991) Sanem 11 300 (1989) Luxemburg je administratívnym a ekonomickým centrom krajiny. Má rastúci medzinárodný význam ako sídlo Európskeho súdneho dvoru a Európskej investicnej banky (Europan Investment Bank) založenej 25.3. 1957.Sídli tu taktiež administratíva Európskeho parlamentu. Je univerzitným centrom krajiny. Jeho asi najznámejšia pamiatka je Gotická katedrála Notre Dame zo 17. storocia. Esch-sur-Alzette je známi svojimi rozsiahlymi parkami a hradom postaveným v 19.storocí zo zrúcaniny z 13. stororocia. Mestké výsady ziskalo toto mesto v roku 1328 a po roku 1850 sa rozrástlo vdaka tunajším baniam. Pocet obyvatelov : 406 000 (1995) Rast obyvatelstva : 1,3% (1995) Hustota zaludnenia 157 ludí/km2 (406,6 ludí/míla2) (1995) Urbanizácia 89,1% (1995) Dlžka života 76 rokov (Muži 72, Ženy 79) (1995) Dojcenská úmrtnost 9 mrtvych na 1000 narodených (1990) Gramotnost 100% Národnostné zloženie 75% Kelti 25% Portugalci, Taliani a iní 12% zmiešaní alebo iní Jazyky : luxemburcina, nemcina, francúzština (oficiálne jazyky), anglictina Náboženská štruktúra 94,1% Katolíci 1,1% Protestanti 4,3% ostatní Vláda Typ vlády : Konštitucná monarchia Hlava štátu: Velkovojvodca Jan (Jean) (od 1964) Nezávislost 10.5. 1867 (od Zollverein- Nemecká únia) Ústava 17.10.
1868
Hlasovacie právo všeobecné a povinné od 18 rokov Clenstvo v medzinárodných organ.: ACCT, Australia Group, Benelux Economic Union, CE, EBRD, EIB, EU, FAO, G-24, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICCO(s Bel.), IEA, IFAD, IFRCS, IJO(s Bel.), ILO, IMF, IMO, INRO(s Bel.), INTELSAT, INTERPOL, IOC, IOM, ITTO(s Lux.), ITU, MTCR, NACC, NATO, NEA, NSG, OECD, OSCE, PCA, UN, UNCTAD, UNESCO, UNIDO, UPU, WCL,WEU, WHO, WIPO, WMO, WtrO, ZC Dejiny Územie dnešného Luxemburska bolo v posledných storociach pred n. l. osídlené keltskými kmenmi, v 1 storocí pred n. l. ho ovládli Rimania, v 5.-9. storocí bolo súcastou Franskej ríše, od 10. storocia trvalo priclenené k Svätej rímskej ríši nemeckého národa. Ako kniežatstvo sa sformovalo v roku 963, od konca 13. storocia sa orientovalo na Francúzsko. V 14. storocí Luxemburgovci získali vládu v ríši, oporou ich moci sa stalo Ceské královstvo (ceský král Karol IV. z rodu Luxemburgovcov ho v roku 1354 povýšil na vojvodstvo). V 15. storocí ho získali Habsburgovci, v 17. storocí sa stalo cielom francúzskych výbojov a bolo pripojené k Francúzsku. V roku 1815 bolo vyhlásené za velkovojvodstvo, do 1890 personálna únia s Nizozemskom (mali spolocného panovníka). Nezávislost získalo v roku 1867 ako neutrálny štát, napriek tomu ho pocas 1. a 2. svetovej vojny obsadilo Nemecko. V roku 1948 utvorilo s Belgickom a Holandskom spociatku colné, neskôr i hospodárske združenie BENELUX. Hospodárstvo HDP na obyvatela: 31343 USD (1993) Inflácia : 2,9% (1993) Nezamestnanost: 2,1% (1993) Mena : 1 Luxemburský frank=100 centiomov,100 lfr =3,14 USD (30.9.1994) Vývoz : kovy, kovové výrobky (33%), stroje a aparatúry(16%), umelé hmoty, guma (13%), sklo, hliník Dovoz : stroje a aparatúry (16%), dopravné prostriedky (14%), kovy (14%), potraviny Hlavní obch. partneri : EÚ, USA, Belgicko, Nemecko, Francúzsko Suroviny železná ruda (v súcasnosti sa už nevyužíva) Priemysel, penažníctvo (Luxembursko je v súcasnosti siedmym najväcším bankovníckym centrom sveta, má tretí najväcší pocet bánk v Európe. V roku 1994 ich bolo 222), potravinárstvo, chemický p., produkty z ocele, strojárenstvo, pneumatiky, sklo, hliník Najväcšie lux. banky Banque Generale du L., Deutsche Bank L., Banque International a L., Banque et Caisse d´Epargne de I´Etat, Dresdner Bank L. Polnohospodárstvo 34,3% lesy 27,3% pasienky 21,5% orná pôda 16,9% ostatná pôda Plodiny: jacmen, ovos, zemiaky, pšenica, ovocie, hrozno Doprava Cesty a železnice sú vo výbornom stave, väcšina ludí vlastní autá. MPZ Luxemburska je písmeno L. (železnice 281 km, z toho 136 km elektrifikovaných, cesty 4942 km).