Írsko, Obrov chodník Názov štátu: Republika Írsko Štátne zriadenie: republika, parlamentná demokracia Úradný jazyk: írština (galština), anglictina Pocet obyvatelov: 3,5 miliónov Rozloha: 70 284 km2 Hustota osídlenia: 50 obyvatelov/ km2 Prírastok obyvatelstva: 0,6% za rok Hlavné mesto: Dublin Írska republika leží na ostrove Írsko v Atlantickom oceáne, západne od britského hlavného ostrova, od ktorého ho delí Írske more. Zaberá asi 5/6 celkovej plochy ostrova. Na severe hranicí so severným Írskom, ktoré patrí k Velkej Británií. “Smaragdový ostrov” zaujme fantastickou krajinou plnou kontrastov. Smaragdový sa mu hovorí preto, že viac ako 50% plochy pokrývajú lúky a pastviny. Pobrežie je z väcšej casti velmi clenité a skalnaté. Najväcším mestom je Dublin-450 000 obyvatelov a Cork-180 000 obyvatelov. Úradným jazykom je írština (galština. S kontinentom a britským ostrovom Írsko spájajú trajekty. Írsko je krajina mnohých prekvapení. Môžete tu stretnút mnoho moderne oblecených, veselých zabávajúcich sa mladých ludí a tiež mladých ludí modliacich sa napr. na kraji cesty. 93 % obyvatelstva je rímskokatolíckeho vyznania, 3% anglikánov, zostatok presbyteriáni, metodisti a židia. V žiadnej krajine západnej Európy sa nenachádza tolko zbytkov megalitickej kultúry ako v Írsku. Írsko je tiež bohaté na zámky, aj ked z mnohých zostali len ruiny, z iných sa stali luxusné hotely. Írsko je taktiež známe tzv. Obrovým chodníkom. Podla legendy írsky obor Finn MacCool postavil cez Atlantik cestu, ktorá viedla z jeho sídla na pobreží severoírskeho grófstva Antrim až k hebridskému sídlu jeho úhlavného nepriatela Finna Galla. Nazbieral stovky dlhých kamenných stlpov a zatlkol ich do morského dna; potom si šiel domov odpocinút pred útokom. Škótsky obor však šikovne prevzal iniciatívu a kým MacCool spal, dorazil zo svojho ostrovceka Staffa do Írska. MacCoolova žena nahovorila Finnovi Gallovi, že spiaci obor je jej malé dieta; Finn Gall sa vydesil a ušiel, lebo si predstavil, aký by potom musel byt velký jeho otec. Ked sa ocitol v bezpecí na šírom mori, zacal za sebou vytrhávat stlpy, aby cestu nikto nemohol použit. Vedci síce vysvetlili ako Obrov chodník vznikol, ale aj tak sa dajú korene legendy velmi lahko pochopit. Už len rozmery tohto výtvoru vyvolávajú dojem, že vznikol nejakým nadprirodzeným spôsobom. Zo vzduchu naozaj vyzerá ako dláždená cesta, ktorá sa tahá 275 metrov pozdlž pobrežia a severným smerom zasahuje do vôd Atlantiku až 150 metrov daleko. Stlpy sú väcšinou okolo 6 metrov vysoké, ale niekde merajú aj vyše 12 metrov. Neuveritelné je ich zloženie a tvar – asi 40 000 cadicových stlpov má tvar úplne pravidelných mnohouholníkov, pricom stlpy k sebe priliehajú tak tesne, že sa medzi ne väcšinou nedá strcit ani špicka noža. Od miesta, kde sa MacCoolov chodník stráca v mori, sa 120 kilometrov daleko nachádza ostrovcek Staffa – jeho príkre štyridsat metrové útesy tvoria presne také isté cadicové stlpy ako v prípade írskeho chodníka. Šestdesiat metrov do vnútra ostrova sa tiahne Fingalova jaskyna, ktorú anglický prírodovedec Sir Joseph Banks pomenoval po Finnovi Gallovi. Aj jej dno, steny a strop tvoria stlpy z cierneho cadica. Stlpy Obrovho chodníka sa delia na tri plošiny – Velký, Stredný a Malý chodník. Niektoré útvary dostali navyše ešte osobitné mená, napríklad Stolicka želaní, Vejár, Komíny a výstižne pomenovaný Obrov organ – tento skalný útvar sa týci do výšky 12 metrová vyzerá skutocne ako píštaly chrámového organa. Obrov chodník objavil v roku 1692 biskup z Derry.