Írsko Írska republika zaberá pät šestín druhého najväcšieho ostrova Britských ostrovov, ktorý leží asi 80 km od západného pobrežia Velkej Británie. Predelujú ich: Severný prieliv, Írske more a prieliv Sv. Juraja. Rozlohu má 70 300 km2, pocet obyvatelov asi 3 mil. 600 tis. Je to krajina zelených lesov, nízkych pohorí, pasienkov a lúk, vdaka comu si vyslúžila pomenovanie Smaragdový ostrov. Je zmesou troch dávnych kultúr: keltskej, normandskej a anglosaskej.

POVRCH

Podobne ako Velká Británia, aj Írsko bolo postihnuté dvojitým vrásnením. Koncom silúru došlo k mohutnému kaledónskemu vrásneniu, ktoré postihlo dve tretiny ostrova na severe, juh bol deformovaný mladším – hercýnskym vrásnením na konci devónu a zaciatkom karbónu. Írsko má celkovo nižší povrch než Velká Británia. Nížinný reliéf je predovšetkým vo vnútrozemí, zatial co nevysoké pohoria a vrchoviny zaclenené do mnohých menších masívov zaberajú periférnu polohu, ohranicujú takmer celý ostrov a spadajú k pobrežiu skalnatými abráznymi zrubmi. Pohorie Wicklow – južne od Dublinu – je široké 15-20 km a je plošne najväcším žulovým masívom Britských ostrovov (Lugnaquillia, 926 m). Jeho vrcholy sú holé a iba hlboké, úzke údolia zvané gleny patria k niekolko málo zalesneným oblastiam. Susedná pahorkatina Wexford je pokracovaním Waleského Kambrického pohoria. Je to dost izolovaný, relatívne suchý kút Írska, bez mociarov a so suchými letami. Juh a juhozápad vyplna rad dlhých, rovnobežných, väcšinou holých chrbtov z cerveného pieskovca, ktoré sú od seba oddelené úrodnými údoliami. V pohorí Macgillicuddys Reeks je najvyšší vrch celého ostrova – Carrantuohill, 1040 m. Asi 80% povrchu Írska vyplna mierne zvlnená Centrálna nížina, ktorá má podložie z karbónskych vápencov, ktoré sú kryté silnou vrstvou glaciálnych sedimentov – štrkov,

pieskov, ílov; delí sa na 4 casti:

  • 1. vlastná nížina – mierne zvlnená, mociarovitá. Okolo bažín a mociarov sú pasienky s
najpriaznivejšími podmienkami na chov dobytka.

  • 2. západný okraj – tam, kde vystupujú vápence, sú iba pasienky pre ovce, ostatné
casti pokrývajú dubové lesy, lúky a polia.

  • 3. vápencová vrchovina – v grófstve Clare, plochy s chudobnými pasienkami.
  • 4. južný okraj – nízke pohoria porastené trávou a nížiny medzi nimi.
Centrálna nížina má v karbónskych vápencoch mnoho krasových oblastí. Hlavne na západ od toku rieky Shannon je holý kras s rozsiahlymi škrapovými poljami, pretože pleistocénne odstránili z vápencov pokryvné útvary. Napr. v grófstve Clare je velká krasová oblast The Burren so suchými údoliami, ponormi, jaskynami a poljami. Polje The Carran s rozlohou 3 km2 je najväcším na Britských ostrovoch. Najväcší vplyv na vývoj povrchových tvarov malo pleistocénne zaladnenie. Pri prvom velkom zaladnení pokryl pevninský ladovec celý ostrov. Šíril sa z miestnych vrchov a zo Škótska cez Írske more; pri druhom sa ladovce objavili len na okrajových vrchoch. Ladovcová cinnost sa tu prejavila výraznejšie ako vo Velkej Británii, co potvrdzujú pocetné morény, ladovcové jazerá (lough = loch) a kary, ktoré ležia pri pobrežiach už vo výške 237 m n.m. Západné pobrežie je mierne skalnaté a velmi clenité, umožnuje zakladanie prístavov. Hlavne juhozápad charakterizujú hornaté polostrovceky oddelené hlbokými zátokami, napr. Dingle, Kenmare, Bantry (lov ustríc). Nachádzajú sa tu aj pocetné ostrovy, najväcší z nich je Achill (Acail), 14,5 km2. 15% rozlohy zaberajú rašeliniská, mocné až 6 m, a slatiny.

PODNEBIE

Je výrazne oceánske, vlhké, s malými amplitúdami (vplyv Golfského prúdu), letá sú chladné, zimy mierne – mimo pohorí bez snehovej pokrývky. Priemerná januárová teplota je najnižšia v Centrálnej nížine (+ 4°C), všade inde dosahuje 6-7°C. Zrážky, tie sú viac ako dostatocné. Do 750 mm/rok spadnú v okolí Dublinu a v záveterných polohách na východe krajiny; 750-1000 mm v Centrálnej nížine; cez 2500 mm spadnú v juhozápadných horách a v pahorkatinách západného pobrežia. Silné západné až juhozápadné vetry – bránia rastu stromov.

VODSTVO

Jazerá a rieky okrem mociarov zaberajú skoro 1400 km2. Jazerá pretekané riekami pôsobia ako výborné rezervoáry, napriek tomu však u väcšiny riek nachádzame znacné výkyvy vodného stavu. Najviac jazier je na severozápade štátu. Takmer pri pobreží leží najväcšie – Corrib (Lough Coirib), spojené podzemným tokom s blízko položeným jazerom Mask (Lough Measca). Dalšími sú Ree (Lough Ribh) a Derg (Lough Deirgdheire) – pretekané najdlhšou riekou Britských ostrovov – riekou Shannon. Jej tok vznikol prepojením niekolkých glaciálnych zníženín, ktoré dodnes vyplnajú velké jazerá. Shannon je dlhá 350 km (splavných je 200), preteká nížinou a len v krátkom úseku horného toku, kde je vybudované vodné dielo Ardnacrusha (energiou zásobuje takmer celé Írsko), má charakter horskej rieky. Casté zákruty, nepravidelné brehy, ploché ostrovceky, rozlievanie sa do jazier a mociarov – sú charakteristickými prvkami všetkých riek. Väcšinou sú krátke, vodnaté, majú nízke rozvodia a dajú sa prepájat prieplavmi (napr. prieplav Midhe). Na juhu sú väcšie rieky Suir a Blackwater; dalšími sú Liffey a Clare. Majú atlantický režim: sú napájané prevažne daždovou vodou a len v horách sa nie velmi prejavuje podiel vody z topiaceho sa snehu. Odtok v priebehu roka je nevyrovnaný. Najvodnatejšie sú zimné mesiace - hlavne január a február – sú najbohatšie na zrážky, a pokial sú to zrážky snehové, sneh sa rýchlo roztápa. V chladnom polroku preto odteká okolo 70% celorocného množstva vody. Najmenej vody je v letných mesiacoch – menej prší a vodu riekam odoberajú rašeliniská, ktorými vela riek preteká.

REGIÓNY

Írsko je vyspelý priemyselný štát s významným podielom polnohospodárstva, v ktorom prevláda živocíšna výroba (najpocetnejší je dobytok, potom ovce, ošípané a kone). Administratívne sa delí na 26 grófstiev, ktoré sú zoskupené do 4 provincií (Donegal, Connaught, Leinster a Munster). Hospodársky ho môžeme rozdelit na severný región, južný región a oblast hlavného mesta. SEVER zaberajú provincie Donegal, Connaught (Connachta) a severná cast Leinsteru. Nachádzajú sa tu pomerne chudobné pasienky. Na svahoch sa chovajú ovce. Hovädzí dobytok sa vykrmuje pre anglické trhy. Dôležitou plodinou sú zemiaky, dalej jacmen a pšenica. Rozsiahle mociare vyradujú množstvo pôdy z hospodárskeho využitia. Na severovýchode sa vyskytujú pasienky bez mociarov. Na pobreží prekvitá morský rybolov – je najdôležitejším zdrojom výživy obyvatelstva. Lovia sa lososy, slede, tresky, makrely. Najväcším mestom je prístav Galway (An Ghaillimh) – potravinársky priemysel. Dundalk (Dun Deálgan) – velmi dobré spojenie so Škótskom, pivovar, výroba železnicného zariadenia a lokomotív. Sligo (Sligeach) JUH zaberá južná cast provinicie Leinster a Munster. V údoliach sa chová prvotriedny hovädzí dobytok, na svahoch ovce a vo Wexfordskej pahorkatine sú statky špecializované na výkrm ošípaných. V tejto casti Írska s relatívne suchými a horúcimi letami a úrodnou pôdou sa darí pšenici a jacmenu, v nížinách cukrovej repe a zemiakom, ovosu len na juhu. Cork (Corcaigh) – leží pri hlbokej zátoke; vyváža polnohospodárske produkty a dováža uhlie a stroje. Okrem toho je tu oceliaren, Fordova automobilka a opravovna, mlyny, pivovar, mäsové konzervárne a chemický priemysel. Cobh – dôležitý prístav, Wexford (Loch Garman) – osobný prístav pre rýchle spojenie s Anglickom, závod na výrobu strojov. Limerick (Luimneach) – 3. najväcšie írske mesto, v ústi rieky Shannon; potravinársky a textilný priemysel, výroba umelých hnojív. Waterford (Port Láigre). DUBLIN A OKOLIE (Dubh Linn – Cierna mláka; Báile Átha Cliath – Mesto pri riecnom brode) – hlavné mesto leží v nížine v grófstve Louth (medzi pohorím Wicklow a nízkou pahorkatinou), ktorá zasahuje priamo k Írskemu moru. Je najväcším sídlom, sústreduje najviac priemyselných závodov: pivovar St. James’ Gates Brewery, liehovary, mlyny, závody na výrobu trvanlivého peciva, vlnených látok, odevov, topánok a nábytku. V okolí sú mliekárenské farmy. _____________ _________

Zdroje: