Írsko
OBSAH
1. ZÁKLADNÉ GEOGRAFICKÉ CHARAKTERISTIKY
1.1 Základné údaje 1.2 Podnebie 1.3 Reliéf 1.4 Flóra a fauna 1.5 Obyvatelstvo
2. HISTÓRIA
2.1 Prví osadníci 2.2 Stredoveké Írsko 2.3 Postupný úpadok galského Írska 2.4 Osemnáste storocie 2.5 Velký hladomor a boj o autonómiu 2.6 Získanie nezávislosti 2.7 Nezávislé Írsko
3. SÚCASNÉ ÍRSKO
3.1 Írsky štát 3.2 Vláda 3.3 Miestna správa 3.4 Súdnictvo 3.5 Polícia a ozbrojené sily
4. SEVERNÉ ÍRSKO
4.1 Politický vývoj 4.2 Prímerie polovojenských jednotiek 4.3 Dokument o spolocnom rámci 4.4 Dohoda z Velkého piatku
5. MEDZINÁRODNÉ VZTAHY ÍRSKA
5.1 Organizácia spojených národov 5.2 Európska únia 5.3 Spolocná zahranicná a bezpecnostná politika 5.4 Rozvojová spolupráca – Írska pomoc 5.5 Írsko v zahranicí
6. POUŽITÉ ZDROJE
1. ZÁKLADNÉ GEOGRAFICKÉ CHARAKTERISTIKY
1.1 Základné údaje Zemepisná šírka: 51/2° a 101/2° západnej dlžky Zemepisná dlžka: 511/2° a 551/2° severnej šírky Celková rozloha ostrova: 84 421 km2 Írsko: 70 285 km2 (z toho súš 68 890 km2) Severné Írsko: 14 139 km2 Maximálna vzdialenost S-J: 486 km Maximálna vzdialenost V-Z: 275 km Dlžka pobrežia: 3 172 km Najvyššia hora: Carrantuohill – 1 041 m Najdlhšia rieka: Shannon – 340 km Najväcšie jazero: Lough neagh – 396 km2 Najvyšší vodopád: Powerscourt – 122 m Pocet obyvatelov: 3 555 500 (júl 1997), 52 obyv. na km2 Hlavné mesto: Dublin Úradný jazyk: írcina, anglictina Mena: Írska libra Štátna hymna: „Amhrán na BhFiann/Soldier´s Song“ (Piesen vojaka) Vlajka: Zelená farba symbolizuje katolíkov, oranžová protestantov a biela znamená potrebu mieru medzi týmito skupinami. Tieto farby sa používajú od roku 1830, ale ich poradie bolo spociatku iné. 1.2 Podnebie Podnebie je v Írsku stále a teploty sú pomerne vyrovnané na celom území, lebo klíma ostrova je ovplyvnovaná teplým Golfským prúdom a prevládajúcimi juhozápadnými vetrami prichádzajúcimi od Atlantického oceánu. Najchladnejšími mesiacmi sú január a február, kedy sa priemerné teploty pohybujú v rozmedzí 4 až 7 °C, medzi najteplejšie mesiace sa radia júl a august, kedy priemerné teploty dosahujú 14 až 16 °C. Najslnecnejšími mesiacmi sú máj a jún, kedy dlžka slnecného svitu dosahuje 5 až 7 hodín denne. V nízko položených oblastiach je priemerný rocný úhrn zrážok 800 až 1 200 mm, zatial co v horách môže presahovat 2 000 mm. 1.3 Reliéf Ostrov je tvorený velkou centrálnou vápencovou nížinou s reliéfom pahorkatín a niekolkými pobrežnými horami. Zatial co hrebene hôr na juhu sú z cerveného pieskovca, ktorý rozdelujú vápencové údolia riek, inde prevažuje žula. Výnimku tvorí severovýchod, kde sa rozkladá cadicová plošina. Na rovine v strede územia sa vyskytujú glaciálne ložiská piesku a ílu. Túto oblast pretínajú nízke pahorkatiny a nachádzajú sa tu rozlahlé slatiny a mnoho jazier. Írsko je nížinatá krajina, kde väcšina plochy nepresahuje nadmorskú výšku 60 m. Plošne najväcšie pohoria sú Wicklow a Macgillicudy‘s Reeks, v ktorom sa nachádza aj najvyšší vrch Galway. Celé západné pobrežie je velmi clenité so skalnatým pobrežím a hlbokými zátokami ako Dingle, Kenmare a Bantry. Na podobe ostrova zanechali svoje stopy aspon dve celkové zaladnenia, co dokladajú ladom ohladené skaly, horské jazerá, ladovcové údolia a glaciálne ložiská piesku, štrku a ílu. Názorným príkladom vplyvu zaladnenia na krajinu je oblast národného parku Burren. 1.4 Flóra a fauna Írsko sa od kontinentálnej Európy oddelilo po poslednej dobe ladovej. Následkom toho má ostrov v porovnaní s inými oblastami Európy menej bohatú flóru a faunu. V oblasti národného parku Burren doposial žijú arktické a vysokohorské rastliny z obdobia posledného zaladnenia. V írskych slatinách sa vyskytujú najrôznejšie druhy rašelinníkov a tiež vres a ostrica. Vela vzácnych druhov rastlín a živocíchov sa nachádza v rašeliniskách v strednom Írsku. Na juhozápade sa nachádzajú oblasti bohaté na rastlinné druhy, ktorým sa najlepšie darí v miernom vlhkom podnebí. Kedysi rozsiahle dubové lesy boli na väcšine územia vyrúbane už koncom 17. storocia. V posledných desatrociach dáva program pre znovuzalesnenie prednost druhom ako je smrek a rôzne druhy borovíc. Prírodné rezervácie a národné parky sa nachádzajú po celej zemi. V Írsku je podla povesti viac ako štyridsat odtienov zelenej. Z 380druhov volne žijúcich vtákov, ktorí sa v Írsku vyskytujú, sa ich na ostrove rozmnožuje iba 135. Väcšina vtákov prilieta do Írska na jar a odlieta na jesen, niektoré druhy z Grónska a Islandu však naopak prilietajú na zimu. 75 % svetovej populácie grónskej husi bielocelej prezimuje práve v Írsku. Na vodných plochách vo vnútrozemí žijú kolónie labutí, husí, brodivých vtákov, kaciek, rybárov a cajok. Odstrel operenej zveri je štátom prísne regulovaný a štát tiež podporuje programy na opätovné vypúštanie volne žijúcich vtákov do prírody. K najvzácnejším druhom vtákov patrí malý európsky sokol , sokol stahovavý a chriaštel polný. Zo sladkovodných rýb sa v Írsku vyskytuje napríklad losos obycajný, sivon, , síh, úhor, štuka i pstruh. Obojživelníci majú po jednom domácom zástupcovi z rodu žiab, ropúch a mlokov. Z plazov je pôvodným írskym druhom iba jašterica. Nevyskytujú sa tu bežné druhy živocíchov ako na pevnine (napríklad krtkovia, lasice a hady). Hady podla starej povesti vypudil Svätý Patrick, patrón Írska. V Írsku tiež žije okrem 31 druhov cicavcov, medzi ktorých patrí napr. jelen európsky, líška, jazvec, vevericka obycajná, vydra, tulen šedý, tulen obycajný a mnoho iných. Írska lasica hranostaj a írsky zajac sú zaujímavými ukážkami miestneho vývoja. 1.5 Obyvatelstvo Pri scítaní ludu roku 1997 mal írsky štát 3 555 500 obyvatelov. Približne 60 % populácie žije v mestách a obciach s viac ako 1 000 obyvatelmi. Priemerná hustota osídlenia je 52 obyvatelov na km2, najvyššia je na východe a juhu. Vek obyvatelstva je velmi nízky, lebo 41 % populácie je mladšia ako 25 rokov a 24 % je mladšia ako 15 rokov. Emigrácia sa behom posledných rokov znížila, naopak bolo zaznamenané zvýšenie imigrácie. V roku 1997 prišlo do krajiny o 15 000 ludí viac, ako ju opustilo, a tento pocet je najvyšší od 70. rokov.
2. DEJINY
2.1 Prví osadníci Najstaršie známe dejiny siahajú do roku 8000 p. n. l. Velkú úlohu pri osídlovaní zohrala práve jeho poloha na západ od Európy, lebo kvôli nej zažilo Írsko v minulosti mnoho nájazdov a vpádov, ktorých výsledkom je pestrá zmes obyvatelstva i tradícií. Prví osadníci boli väcšinou lovci z Británie, ktorí so sebou priniesli mezolitickú kultúru. Po lovcoch nasledovali asi 3 000 p. n. l. polnohospodári, ktorí chovali zvieratá a obrábali pôdu. Po neolitických osadníkoch sa okolo roku 2 000 p. n. l. objavili hladaci drahých kovov a remeselníci, ktorí drahé kovy spracovávali. Okolo 6. storocia p. n. l. zacali do Írska vo vlnách prichádzat Kelti z Európy. Aj ked Írsko nikdy nezjednotili politicky, podarilo sa im dosiahnut jednotu kultúrnu a jazykovú. 2.2 Stredoveké Írsko Nástup krestanstva v 5. storocí n. l. sa už tradicne spája s menom svätého Patrika, aj ked je doložené, že krestania na ostrove žili už pred jeho príchodom. Na zaciatku stredoveku bolo Írsko ušetrené barbarských nájazdov a ciastocne aj vdaka tomu došlo v 6. a 7. storocí k velkému rozmachu írskeho umenia a vzdelanosti, ktorý mal svoje centrum v írskych kláštoroch. V období pred rokom 800 n. l. založili írski mnísi strediská vzdelanosti a krestanstva na mnohých miestach Európy. V priebehu 9. a 10. storocia bolo Írsko vystavené pravidelným nájazdom Vikingov. Vikingovia boli zároven aj obchodníkmi a výrazne pomohli rozvoju mestského života v Dubline, Corku I Waterfordu. Potom co Brian Boru, najvyšší král Írska, porazil Vikingov v roku 1014 v bitke pri Clontarfe, zacal vikingský vplyv slabnút. Príchod Normanov, ktorí sa už predtým usadili v Anglicku a Walese, znamenal v 12. storocí koniec všetkých snáh o vytvorenie centralizovaného štátu. Normani si rýchlo podmanili velké oblasti Írska a tie potom prešli pod vládu anglického krála. Normanská prítomnost Írsko výrazne ovplyvnila na dalších 400 rokov. Velká cast územia však aj napriek tomu zostávala v írskom držaní a na zaciatku 16. storocia sa v Anglicku zacali šírit obavy, že anglický vplyv je ohrozený nielen galskými nájazdmi, ale tiež postupujúcim poirštovaním normanských osadníkov. V tej dobe došlo v Anglicku k zmene náboženstva a táto udalost mala na Írsko velký dopad. 2.3 Postupný úpadok galského Írska Potomkovia normanských osadníkov v Írsku, ktorým sa zacalo hovorit „pôvodní Anglicania“, boli z velkej casti proti protestantskej reformácii , ktorá nakoniec vyústila do založenia anglikánskej írskej cirkvi. Írsko malo v tej dobe taký strategický význam pre Anglicko, aký nemalo po storocia, z dôvodu svojej blízkosti ku kontinentálnej Európe, vdaka ktorej mohlo slúžit ako útocisko pre anglických rebelov alebo cudzích nepriatelov. Kvôli náboženským rozdielom a politike anglickej koruny, ktorá na ostrov posielala nových osadníkov z Británie, došlo v Írsku k mnohým povstaniam. Galský odpor bol nakoniec zlomený v roku 1603, kedy sa korune musela podriadit aj posledná galská bašta Ulster. Behom 17. storocia sa opakovali boje o nadvládu, ale úspech sa striedavo priklánal na obe strany. Tieto boje ukoncili bitky pri Boyne (1690) a Aughrime (1691), v ktorých pôvodní Anglicania s galskými Írmi utrpeli velkú porážku. Mnoho ich vodcov a stúpencov opustilo krajinu a zacalo vojenskú, knažskú i obchodnícku dráhu v cudzine. Protestanti patriaci ku štátnej cirkvi prevzali politickú moc aj vlastníctvo pozemkov a casom sa zacali považovat za írsky národ. 2.4 Osemnáste storocie V 18. storocí zaznamenalo Írsko velký hospodársky rozmach. Velmi sa darilo pláteníctvu, zvlášt v Ulsteri, a hlavným vývozným artiklom bola írska vlna, hovädzie mäso, maslo a bravcové mäso. Tiež írska parlamentná tradícia nadalej pokracovala, aj ked katolíci boli zo štátnej správy vylúcení a tá bola podriadená parlamentu vo Westminstri. Emigrácia z Írska pretrvávala, lebo tisíce ulsterských presbyteriánov a v menšom pocte tiež katolíci odchádzali do Ameriky. Od 60. rokov 18. storocia narastali rozpory medzi Britániou a jej kolóniami v Severnej Amerike a tento vývoj napomáhal vo vytváraní tradície radikálneho vlastenectva, ktorá potom pod vplyvom francúzskej revolúcie viedla k založeniu Spolocnosti írskej jednoty (Society of United Irishmen). Roku 1798 došlo v Írsku pod vedením Írskej jednoty k povstaniu, ktoré si stavalo za ciel nastolit nezávislú republiku Írsko. Povstanie bolo potlacené a Zákon o únii (Act of Union) z roku 1800 vytvoril medzi Britániou a Írskom úplnú parlamentnú úniu. 2.5 Velký hladomor a boj o autonómiu V tej dobe však už medzi Britániou a Írskom panovali rozdiely hlavne v hospodárskom a demografickom vývoji. Zatial co v Británii vykvital priemysel i mestá, Írsko sa s výnimkou Ulsteru stretalo skôr s nedostatocným priemyselným rozvojom. Zároven v Írsku rýchlo stúpal pocet obyvatelov a zem sa stávala závislou na zemiakoch ako na hlavnom zdroji obživy. Na konci 40. rokov 19. storocia došlo niekolko rokov po sebe k neúrode zemiakov, co viedlo k obrovskému hladomoru. Následkom hladomoru zomrel asi jeden milión ludí a další milión z Írska odišiel. Behom desiatich rokov poklesol pocet obyvatelov asi o štvrtinu (z 8 na 6 miliónov). A klesal aj nadalej, lebo emigrácia sa stala typickým rysom írskej spolocnosti. Hlavnou témou politiky 19. storocia boli opakované snahy zreformovat a zrušit úniu medzi Velkou Britániou a Írskom. Velký hladomor zohral v týchto snahách velkú úlohu, lebo v obecnom povedomí za hladomor niesla vinu Británia. Väcšina írskych volicov sa usilovala o urcitú formu samosprávy. V období po hladomore sa pod velký politický a ekonomický tlak dostali aj írsky velkostatkári. Zaciatkom 20. storocia bol po dedinských nepokojoch presadený nový zákon, ktorý mal za ciel prinútit velkostatkárov k tomu, aby pozemky predali svojim nájomníkom. Nájomníci dostali možnost vziat si pôžicky, ktoré im umožnili si pozemky odkúpit. Otázka autonómie, tzv. „Home Rule“, však stále ešte nebola doriešená. Snahy Daniela O´Connella a Isaaca Butta v 40. a 70. rokoch 19. storocia nemali velký úspech. V 80. rokoch 19.storocia sa Írskej parlamentnej strane pod vedením Charlesa Stewarta Parnella podarilo postavit írsku otázku do centra politického diania v Británii. V roku 1886 liberálna strana na cele s W. E. Gladstoneom podporila obmadzenú formu autonómie pre Írsko. Možnost autonómie však podnietila k aktivite tiež prevažne protestantských unionistov , ktorí mali v provincii Ulster prevahu. Spolocne so svojimi spojencami v Anglicku, ktorí sa obávali, že by írska autonómia viedla k rozpadu impéria, sa unionisti rozhodli jej schváleniu zabránit. 2.6 Získanie nezávislosti V rastúcej bojovnej nálade sa pripravovali a cvicili súkromné polovojenské zbory (napr. Ulsterskí dobrovolníci – Ulster Volunteer Force a Írski dobrovolníci – Irish Volunteers). Vypuknutie 1. svetovej vojny a následný odklad riešenia nezávislosti zabránili otvoreným prejavom nepriatelstva. Vojna zmenila všetko. Cez Velkonocné sviatky roku 1916 bola v Dubline vyhlásená republika a došlo k ozbrojenému povstaniu. Zo zaciatku malo povstanie iba malú podporu verejnosti a bolo potlacené. Jeho stúpenci však využili verejné rozhorcenie vyvolané popravou povstaleckých vodcov a nakoniec zvítazili vo všeobecných volbách v roku 1918, v ktorých na hlavu porazili Írsku parlamentnú stranu, ktorá viedla kampan za autonómiu. Strana Sinn Féin („My sami“), ktorá vo volbách zvítazila však odmietla zaujat kreslá vo Westminstri a v roku 1919 v Dubline založila prvý Dáil (Parlament). Nasledovala vojna za národnú nezávislost, ktorá skoncila uzavretím anglo-írskej dohody v roku 1921, podla ktorej získalo 6 hrabstiev na severovýchode Ulsteru svoj vlastný severoírsky parlament. V súlade so zmluvou vytvorilo ostatných 26 hrabstiev Slobodný írsky štát. Po jeho ustanovení došlo ku krátkej obcianskej vojne medzi tými, co zmluvu uznávali, a tými, co nadalej požadovali republiku. 2.7 Nezávislé Írsko Do cela prvej vlády nezávislého štátu sa postavil W. T. Cosgrave zo strany Cumann na Gaedheal, ktorá si neskôr zmenila názov na Fine Gael. Od 30. do 70. rokov 20. storocia bola hlavnou stranou írskej politickej scény Fianna Fáil, ktorú zal3.1ožil Eamon de Valera. V roku 1937 bola schválená nová ústava, cím pokracovalo oslabovanie konštitucných väzieb medzi Britániou a Írskom. Behom 2. svetovej vojny zostalo Írsko neutrálne. V roku 1948 prerušil Zákon o republike Írsko (Republic of Ireland Act) posledné zostávajúce väzby s Britániou. V roku 1955 bolo Írsko prijaté do OSN. Od roku 1973 je clenom Európskej únie. Toto clenstvo má velký význam, lebo od tej doby sa írsky hospodársky, spolocenský i kultúrny život neustále mení a vyvíja. 3. SÚCASNÉ
ÍRSKO
3.1 Írsky štát Behom prvých dvoch desatrocí po dosiahnutí nezávislosti v roku 1922 prebehla konsolidácia štátnych inštitúcií a bola nastolená tradícia politickej stability. Ústava z roku 1937 a Zákon o republike Írsko z roku 1948 pretrhli posledné formálne zväzky Írska s Britániou. Írsko zostalo v priebehu 2. svetovej vojny neutrálne a nie je clenom žiadneho vojenského zväzku. 3.2 Vláda Írsko je parlamentná demokracia. Írske zákony vychádzajú zo zvykového práva a z legislatívy ustanovenej parlamentom v súlade s ústavou. Smernice Európskeho spolocenstva majú v Írsku právnu moc. Írska ústava stanovuje formu vlády a definuje právomoci a funkcie prezidenta, oboch komôr Oireachts (Parlamentu) a vlády. Ústava tiež definuje štruktúru a právomoci súdov a vytycuje základné obcianske práva. Prezident je hlavou štátu. V prípade, že sa o úrad prezidenta uchádza viac než jeden uchádzac, je prezident volený priamym ludovým hlasovaním. Prezidentka Mary McAleese bola do svojho úradu zvolená v novembri 1997 na obdobie sedem rokov. Parlament sa skladá z dvoch komôr, z ktorých jedna sa nazýva Dáil Éireann (Dolná snemovna) a druhá Seanad (Senát). Dáil má v súcasnej dobe 166 clenov. Sú volení podla princípu pomerného zastúpenia na základe všeobecného hlasovacieho práva. Volby sa konajú najmenej raz za pät rokov. Medzi hlavných pät politických strán zastúpených v Dáile patrí Fianna Fáil, Fine gael, Labour party, Progressive Democrats a Democratic Left. V priebehu posledných dvadsiatich rokov sa podobne ako v iných európskych krajinách stala normou koalicná vláda. Koalície sa skladali z jednej z dvoch najväcších strán, strany Fianna fáil alebo Fine Gael, v kombinácii s Labour party, Progressive Democrats alebo Democratic Left. Všeobecné volby, ktoré sa konali v júni 1997, viedli k vytvoreniu spolocnej vlády strany Fianna Fáil a Progressive Democrats. Výkonná moc je v rukách vlády alebo je vykonávaná na základe jej poverenia a vláda sa zodpovedá Dáilu. Titul predsedu vlády je Taoiseach, miestopredseda vlády sa nazýva Tánaite. Taoiseach súcasnej vlády je Bertie Ahern a Tánaiste je Mary Harney. Senead má 60 clenov, z ktorých jedenást je menovaných predsedom vlády a ostatní sú zvolení z celej rady profesií absolventmi univerzít. Senead môže navrhovat alebo pozmenovat legislatívu, ale Dáil má právo všetky návrhy zákonov alebo novely zamietnut. 3.3 Miestna správa Systém miestnej správy je realizovaný prostredníctvom 114 miestnych úradov. Miestne úrady zaistujú základnú infraštruktúru, sociálne a obecné služby a predstavujú cast demokratického systému, ktorá stojí najbližšie obcanovi. Služby poskytované úradmi miestnej správy zohrávajú dôležitú úlohu v ekonomickom a spolocenskom živote štátu a rocné rozpoctové výdaje na nich vynaložené dosahujú 2 mld írskych libier alebo 5 % HDP. Medzi poskytované služby patria obecné byty, zaistovanie dodávok vody a cistenie odpadových vôd, ochrana životného prostredia, územné plánovanie, plánovanie cestnej siete, protipožiarna ochrana, rekreacné a spolocenské vybavenie. Úrady miestnej správy sú ciastocne financované vládou a ciastocne z miestnych zdrojov. Existuje osem oblastných úradov, ktorých clenov menujú úrady miestnej správy a ktorých úlohou je podporovat koordináciu verejných služieb a monitorovat a poskytovat poradenstvo týkajúce sa programov financovaných zo fondov EU. 3.4 Súdnictvo Írska ústava stanovuje, že spravodlivost bude pojednávaná verejne prostredníctvom súdov zriadených na základe zákona. Priestupky, ktoré je možné riešit v skrátenom súdnom konaní, a menej závažné obcianskoprávne prípady rieši okresný súd, ktorému predsedá okresný sudca. Závažnejšie prípady rieši obvodný súd, ktorému predsedá sudca, ktorý v prípade trestných cinov zasadá spolu s porotou z 12 obcanov. Najzávažnejšie prípady sú predkladané vrchnému súdu, ktorému predsedá sudca. Pri pojednávaní trestných cinov zasadá sudca spolu s porotou a súd sa nazýva ústredný trestný súd. Najvyšším odvolacím súdom je najvyšší súd, ktorý je tiež konecným rozhodcom v otázkach týkajúcich sa výkladu ústavy. 3.5 Polícia a ozbrojené sily V národnej polícii, An Garda Síochána, slúži takmer 11 000 mužov a žien. Komisára An Garda Síochána menuje vláda. Komisár sa zodpovedá ministrovi spravodlivosti, rovnosti a právnej reformy, ktorý je za políciu zodpovedný Dolnej snemovni. Základné riadenia a kontrola polície je v rukách komisára, ten je však povinný riadit sa nariadeniami ministra spravodlivosti, rovnosti a právnej reformy. Policajné zložky sú s výnimkou niektorých špeciálnych jednotiek neozbrojené. Od roku 1989 pôsobila Garda Síochána v rámci misií OSN v Namíbii, Angole, Juhoslávii, El Salvádore, Kambodži, Cypre, Západnej Sahare, Somálsku a Mozambiku. Okrem toho policajné sily pôsobili pod vlajkou EÚ v bývalej Juhoslávii a ako pozorovatelia pri volbách v Južnej Afrike a Palestíne. Stále ozbrojené sily, do ktorých patrí stála armáda, námorníctvo a letectvo, pozostávajú z približne 15 500 mužov. V súcasnej dobe prebieha program zásadnej reštrukturalizácie a reorganizácie, ktorý v armáde zavedie štruktúru troch brigád. Írske ozbrojené sily majú rozsiahle skúsenosti z mierových operácií, ktorých sa pod záštitou OSN zúcastnujú od roku 1958.
4. SEVERNÉ ÍRSKO
4.1 Politický vývoj Súcasné politické rozdelenie Írska existuje od rokov 1920-21. V týchto rokoch získalo 26 z 32 írskych hrabstiev nezávislost. Ostatných 6 hrabstiev zostalo v politickej únii s Britániou ako Severné Írsko. Aj napriek tomu, že suverenita Severného Írska zostala v rukách parlamentu Velkej Británie, bola rada legislatívnych a výkonných funkcií prenesená na miestny parlament a vládu sídliacu v meste Stormont nedaleko Belfastu. Ked Severné Írsko vstúpilo do velkej politickej krízy, bola v roku 1972 cinnost severoírskeho parlamentu. Od tejto doby, s výnimkou krátkeho obdobia v roku 1974, je v Severnom Írsku v platnosti systém priamej vlády spadajúcej do právomocí ministra pre Severné Írsko, ktorý je clenom britského kabinetu. V roku 1973 obidve vlády spolu s hlavnými politickými stranami Severného Írska podpísali dokument, ktorý sa neskoršie stal známym ako Sunningdaelská dohoda. Nou bolo ustanovené Zhromaždenie Severného Írska, výkonný orgán, v ktorom bola moc zdielaná zástupcami unionistov a nacionalistov, a Írska rada, ktorá sa mala zamerat na spoluprácu medzi severným a južným Írskom. Táto dohoda bola neúspešná kvôli odporu unionistov zastávajúcich spojenie s Britániou. Na základe summitu, ktorý sa uskutocnil v roku 1980 na Dublinskom hrade, sa írska a britská vláda dohodli ustanovit anglo-írsku medzivládnu radu, ktorá mala poskytovat formálny rámec pre realizáciu vztahov medzi oboma krajinami. V novembri 1985 írska a britská vláda podpísali Anglo-írsku dohodu. Na základe tejto dohody bola zriadená medzivládna konferencia, ktorej spolocne predsedali zástupcovia oboch vlád a pre jej potrebu bol zriadený permanentný spolocný sekretariát. Táto dohoda umožnila írskej vláde prezentovat názory a návrhy týkajúce sa záležitostí Severného Írska a stala sa základom, ktorý obom vládam umožnil dospiet k spolocnému prístupu k hladaniu riešenia problémov Severného Írska.
- 15. 12. 1993 vtedajší Taoiseah Albert Reynolds a britský ministerský predseda John
- 31. augusta 1994 Provisional IRA (Provizórna IRA – najväcšia republikánska
- 22. februára 1995 vtedajší Taoiseach John Bruton spolu s ministerským predsedom
- 9. februára 1996 však IRA oznámila ukoncenie prímeria a obnovila svoju násilnú
- 24. septembra 1997 boli v Belfaste zacaté rozsiahle jednania zameriavace sa na
- 10. apríla 1998, ktorý zhodou okolností pripadol na Velký piatok, dosiahnutá všeobecná
Zdroje: