Írsko Všeobecné informácie Názov Írsko Štátne zriadenie Parlamentná republika Rozloha 70 285 km Pocet obyvatelov 3,49 milióna Mena Írska libra Úradný jazyk Írština, anglictina Rocný prírastok 0,6% (1992-2000) Hustota zaludnenia 49,6 obyvatelov na km Hlava štátu Mary McAleeseová (od 11.11.1997) Clenstvo EU, Rada Európy, OECD OBSE, OSN, EBRD, IBRD, IMF Hlavné mesto Dublin - 1008240 obyvatelov Poloha 6° - 11° východnej dlžky 51° - 55° severnej šírky Podnebie Dublin január 5°C 77 mm júl 15°C 66 mm Dosiahnutý stupen vývoja Urbanizácia 65% Gramotnost 99% Obyv. na 1 lekára 633 História Najstaršie známe dejiny siahajú do roku 8000 pred n. l. V období doby brondzovej sa s miestnymi výrobkami obchodovalo po celej Európe. Okolo r. 300 pred n. l. na územie dnešného Írska prišli Kelti. V 5. storoci Íri prijali krestanstvo. V období po rozpade rímskeho impéria, pocas výpadov Vikingov, sa ostrov stal centrom krestanstva v tejto casti Európy. V roku 1014 Vikingov definitívne porazil Brian Bora, prvý král celého Írska. V r. 1172 Írsko prepadli a podmanili si anglickí rytieri – odvtedy sa datuje boj Írov za slobodu a nezávislost. RoztržkaAnglicka s rímskokatolíckou cirkvou, ku ktorej došlo v roku 1533, posilnila odpor írov, k Anglicku, ktorý boli pevný katolíci. Nasledovalo množstvo protianglických povstaní podporovaných katolíckym Španielskom a Francúzkom. Vrla írov utieklo do Európy. Povstanie írov v Ulstere viedlo v roku 1641 k masakru tisícou kolonistou. Takú istú odplatu pripravili írom parlamentné vojská pod vedením Olivera Cromwella. Dalšie povstanie vedené zosadeným katolíckym králom Jakubom II bolo v bitke, v roku 1690, pri rieke Bovne porazené protestanskou armádou krála Wiliama III. Za anglickej vlády bolo írsko rozdelené na panstvá, ktoré vlastnili velkostatkári žijúci mimo Írska a obrábali ju írsky rolníci V rokoch 1846 – 1851 bola úroda zemiakov, základnej Írskej potraviny, znicená pliesnou. Viac ako 1 mil. Írov zomrelo od hladu a ešte viac emigrovalo, hlavne do Spojených Štátov Amerických.OD roku 1870 zacalo silniet hnutie za nezávislost Írska. V britskom parlamente viedol toto hnutie Charles Stewart Parnell. V roku 1914 získava Írsko i napriek odporu ulsterských protestantov autonómiu. V r. 1937 nezávislost a v r. 1949 opúšta Commonwealth. Írovia sa nikdy nevzdali nároku na Severné Írsko. - Dnes je Írsko stabilná demokracia. Hlavou štátu je prezident, ktorý zvoláva a rozpúšta Eirechats – dvojkomorový parlament.
Hospodárstvo:
Polnohospodárstvo:
Polnohospodárstvo zamestnáva asi 11 % práceschopného obyvatelstva a je pomerne produktívne Väcšina Írskych firiem sú malé rodinné usadlosti. Na obmedzenej ploche kvalitnej ornej pôdy sa pestuje predovšetkým jacmen pšenica a zemiaky. Rezhodujúca je však živocíšna výroba, ktorá má k dispozícii viac ako 2/3 rozlohy Írska. Štavnaté pastviny v nížinách poskytujú takmer po celý rok potravu velkému poctu hovädzieho dobytka, vo vyžších polohách ovciam. Mäso mlieko a mliecne výrobky tvoria takmer šestinu Írskeho exportu.Rozloha lesou je obmedzená a pestovanie sa obmädzuje na rýchlo rastúce ihlicnany. V 70. rokoch sa s vládnou pomocou modernizoval morský rybolov. Pomerne stále výdatné ložiská sú pod kontrolou, aby nedošlo k ich vydrancovaniu. Další potenciálny zdroj prímov, chov lososov v riekach, je v súcasnej dobe ohrozený znecistením životného prostredia. Miera sebestacnosti (%) Írsko 1990 Írsko 1992 EU - O 1990 EU - O 1992 Hovädzie mäso 903 1034 110 113 Bravcové mäso 129 133 105 103 Hydina 107 105 105 105 Mlieko 350 335 112 108 Maslo 1292 974 125 104 Mlieko v prášku 1950 1830 149 108 Syry 438 463 106 110 Vajcia 92 88 102 102 Obilie 108 110 100 120 Ovocie 15 15 88 neuvadza sa Zelenina 85 80 106 neuvadza sa
Priemysel:
Nerastná zdroje Írska nie sú velké. Taží sa sádrovec, rudy zinku, olova a striebra. Hlavný zdroj paliva, rašelina, má obmedzené priemyselné využitie. Rieky ako Shannon a Erne však umožnujú výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárnach. V posledných rokoch sa rozvíja tažba zemného plynu z šelfu Írskeho mora. Írska mena Írska 5 - -librová bankovka, na ktorej je znázornená Catherine McAuley Írska 10 -librová bankovka, na ktorej je znázornený James Joyce Írska 20 -librová bankovka, na ktorej je znázornený Daniel O´Connell Írska 50 -librová bankovka, na ktorej je znázornený Douglas Hyde Írska 100 -librová bankovka, na ktorej je znázornený Charles Stewart Parnell
Povrch:
Írsko je 483 km dlhé, 274 km široké a jeho hranice tvorí asi 5000 km pobrežia. Jeho rozloha je 70285km2 Asi 80% povrchu Írska vyplnuje mierne zvlnená nížina, z jej vápencového podložia sa zdvíhajú s relatívne velkým prevýšením vrchy, ktoré sú 500 – 900 metrov vysoké. Plochou najväcšie pohorie je Wicklow južne od Dublinu a Macgillicuddys Reeks s najväcšou horou Írska prevyšujúcou 1000 metrov na juhozápade. Kontinentálny ladovec zanechal v zemi mnoho ladovcových jazier (logh), ale aj pomerne neúrodné aj ked kamenité pôdy. Najdlhšie rieky – Liffey, Blackwater, Clare a Shannon sú široké a vodnaté. Velké plochy majú aj rašeliniská a slaniny. Celé západné pobrežie je velmi clenité a miestami skalnaté. Najmä juhozápad charakterizujú hornaté polostrovy oddelené hlbokými zátokami ako Dingle, Kenmare a Bantry. .