Lotyšsko
HISTÓRIA
Kmenom, ktoré sa usadili pozdlž pobrežia Baltského mora, chýbala centralizovaná vláda a casto sa stávali koristou silnejších národov. V 13. storocí si ich podmanil nemecký rytiersky rád Livonských bratov meca, ktorí do pobaltského regiónu prišli, aby ho dobyli a rozšírili v nom krestanstvo. Do roku 1562 sa krajina stala súcastou Livonska, kým ju v roku 1629 nedobyli Švédi a vládli nad nou do roku 1721. Neskôr územie prešlo pod nadvládu Ruska. Do roku 1918 boli Lotyši súcastou Ruska, podarilo sa im však zachovat si svoj jazyk, kultúru a zvyky. Pocas ruskej revolúcie v roku 1917 využili príležitost získat nezávislost a 18. novembra 1918 bola vyhlásená Lotyšská republika. Nová republika existovala vyše 20 rokov. Po období poznacenom politickou nestabilitou sa v podstate pretransformovala na diktatúru na cele s prezidentom Karlisom Ulmanisom. V roku 1939 okupovali jej územie ruské vojská a v roku 1940 bolo napokon jej územie pripojené k Sovietskemu zväzu. Pocas druhej svetovej vojny uzavrelo Lotyšsko spojenectvo s nacistickým Nemeckom, ktoré kontrolovalo jej územie od roku 1941 až do roku 1944. Zo 70 tisíc Židov, ktorí žili v Lotyšsku pocas druhej svetovej vojny, 95 % bolo vyvraždených. V roku 1944 sa Lotyšsko znovu stalo súcastou Sovietskeho zväzu a patrilo medzi jeho priemyselne najvyspelejšie casti. Po tom, ako v roku 1991 zlyhal puc proti sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbacovovi, využili pobaltské krajiny príležitost oslobodit sa spod sovietskej nadvlády. Dna 21. augusta 1991, nasledujúc príklad Litvy a Estónska, vyhlásilo Lotyšsko svoju nezávislost. Európske krajiny a väcšina ostatných štátov sveta uznali nezávislost troch pobaltských štátov. USA tak urobili 2. a Sovietsky zväz 6. septembra. Sedemnásteho septembra sa Lotyšsko stalo clenskou krajinou OSN. Kvôli tažko skúšanej etnickej identite lotyšského národa v priebehu histórie, zaviedla nová Lotyšská republika velmi prísne obcianske zákony, ktoré udelenie lotyšského obcianstva obmedzovali iba na etnických Lotyšov a tých, ktorí žili na jej území pred rokom 1940. Výsledkom bolo, že približne 452 tisícom z celkového poctu 740 tisíc Rusov bolo odopreté lotyšské obcianstvo.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Štátne zriadenie: republika Administratívne usporiadanie: 26 okresov (rajon) Rozloha: 64 589 km2 Pocet obyvatelov: 2 400 000 (1999) Hustota zaludnenia: 37 obyv./km2 Hlavné mesto: Riga 910 200 obyvatelov Iné významnejšie sídla: Daugavpils 129 000 obyv., Liepaja 114 900 obyv., Jelgava 74 500 obyv. Najvyšší bod: Gaizina-Kalns, 311 m Najvýznamnejšie rieky:: Daugava Úradný jazyk: lotyština Mena: lat (1 lat = 100 santimi) Štátny sviatok: 18. november (den vyhlásenia Republiky – 1918) Rasové a národnostné zloženie: Lotyši (52 %), Rusi (34 %), Bielorusi (5 %), Ukrajinci (4 %), Poliaci (2 %), Litovcania (1 %), iné (2 %) Náboženstvo: evanjelické (44 %), katolícke (20 %), pravoslávne (33 %), iné (1 %), Urbanizácia: 73 % Priemerná dlžka života: muži 64 rokov, ženy 75 rokov Priemerný rocný prírastok: -0,7 percenta Dojcenská úmrtnost: 2 % Analfabeti: menej ako 1% Nezamestnanost: 7 % Podiel na tvorbe HDP: > polnohospodárstvo 9%, priemysel 33%, služby 58% HDP: 2300 USD/obyvatel Leží v severozápadnej casti Baltskej níziny. Väcšina územia nedosahuje ani nadmorskú výšku 100 m (Stredolotyšská nížina), zvyšok zaberajú mierne pahorkatiny (Kurzemská a Vidzemská pahorkatina) , ráz krajiny umocnuje mnoho riek a tri tisíc jazierokov Do povrchu krajiny sa hlboko vrezáva Rižský záliv. Najvyšším bodom je Gaizinkalns (311 m). Lotyšsko bolo v roku 1940 priclenené k Sovietskemu zväzu, nezávislost získalo v roku 1991. Lotyššsko okrem rašeliny a malých zásob stavebných surovín nemá žiadne nerastné bohatstvobyv. Vodné elektrárne produkujú 70% spotreby elektrickej energie. Hlavným priemyselným odvetvím je strojárstvo, co je pozostatkom z cias, ked bolo súcastou Sovietskeho zväzu. Vyrábajú sa tu lode, vagóny, elektronika a elektrotechnické zariadenia. Dalším významným odvetvím je potravinársky, chemický, drevospracujúci a textilný priemysel, ktorý spracováva dovezenú bavlnu a domáci lan. Významný je rybolov a tažba dreva. Pre lotyšské polnohospodárstvo je typický chov hovädzieho dobytka ošípaných a hydiny založený na pestovaných krmovinách, vývozným artiklom je hovädzie mäso a mliecne výrobky. Dalej sa pestuje raž, cukrová repa, zemiaky, lan a ozimná pšenica.
POCASIE A PODNEBIE
Podnebie je mierne, na východe kontinentálne. Teplé letné obdobie a relatívne mierna jar a jesen. Velmi chladné zimné obdobie s množstvom snehu. Vodné zrážky sú rozložené rovnomerne pocas celého roka.