Liptovský Mikuláš Uprostred Liptovskej kotliny, na pravom brehu Váhu, sa oddávna sústredoval život našich predkov. Archeologický výskum Liptova potvrdil osídlenie tohto územia od starej doby kamennej - 70 000 rokov pred našim letopoctom. Tvorcovia bádenskej a lužickej kultúry, Kelti, Slovania - všetci tu zanechali trvalé doklad o svojom živote. Lužická kultúra zasiahla do dejín Liptova takmer na tisíc rokov. Zostali po nej pocetné bronzové výrobky, opevnené hradiská a rozsiahle pohrebiská. Kelti - prvý historicky známy národ priniesol v prvom storocí vyspelú kultúru s rozvinutým remeslom a bohatým náboženským životom. Trvalé osídlenie tohto územia zacalo príchodom slovanských kmenov v 9. storocí nášho letopoctu. Archeologický výskum potvrdil, že Liptov patril k okrajovým castiam Velkej Moravy. Na území mesta a blízkeho okolia sa nerealizovalo systematické archeologické bádanie. O starom osídlení svedcia len náhodné nálezy - tzv. barbarské, rímske a keltské mince, bronzová ihla, bronzový mec liptovského typu, žiarové hroby lužického pohrebiska. V roku 1943 profesor Vojtech Kricka-Budínsky odkryl na námestí pri kostole sv. Mikuláša stopy staroslovanského radového pohrebiska z 11. storocia. Mimoriadny archeologický nález bol zaznamenaný v roku 1967 v mestskej casti Ondrašová. Ide o tzv. Ondrašovecký bronzový poklad pochádzajúci z 9. storocia pred našim letopoctom. Je to súbor tepaných nádob na pitie pozostávajúci z velkého kotla, misky, ôsmich menších šálok a dvoch predmetov, hrotu kopije a predmetu neznámeho úcelu v tvare kosáka, zrejme kultového významu. V case objavenia bol považovaný za najväcší nález svojho druhu na Slovensku a v oblasti strednej Európy za jeden z najväcších. Najstaršia správa o Liptovskom Mikuláši je z roku 1286 v listine uhorského krála Ladislava IV. Do šlachtického stavu v nej povýšil Mikuláša a Ondreja, synov Serafína, pricom im potvrdil vlastníctvo svätomikulášskeho, svätopeterského a ondrašovského majetku. Z toho je zrejmá existencia Svätého Mikuláša už pred spomínaným rokom. V priebehu siedmich storocí sa k tomuto pôvodnému sídlu priclenilo dalších štrnást susedných obcí, ktoré tvoria dnešnú podobu mesta. Základ vzniku osady dal ranogotický kostol svätého Mikuláša postavený ako farský kostol mimo sídlisk pre obyvatelov niekolkých susedných dedín Vrbicu, Okolicné, Ploštín, Palúdzku a Bobrovec. Stál na mieste staršieho slovanského pohrebiska a románskeho kostola. Sídlisko sformované okolo kostola prevzalo meno jeho duchovného patróna - svätého Mikuláša. Prvý písomný údaj o kostole pochádza z roku 1299. Išlo o rozsiahlu pôvodne ranogotickú stavbu, predstavujúcu viaceré gotické etapy. Petra. Z pohladu historikov je kostol sv. Mikuláša najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a najväcšou ranogotickou stavbou v Liptove. Územie, na ktorom stál kostol a osada patrilo zemanom z Ondrašovej, ktorí neskôr prijali meno Pongrác. Svätý Mikuláš sa rozvíjal ako zemepanské mestecko. Pongrácovci pren získali mnoho privilégií. Najstarším bolo právo týždenného trhu z polovice 14. storocia a od roku 1424 právo dvoch výrocných jarmokov na Turíce a na sviatok sv. Mikuláša 6. decembra. Tieto výsady znacne podporili hospodársky život a tým urbanistický rozvoj tohto územia. V Mikuláši Pongrácovci postavili oproti kostolu svoju rodovú kúriu. V polovici 15. storocí ich spolocne opevnili. Bolo to v období nájazdov spišských bratríkov a mocenských bojov Habsburgovcov a Jagelovcov, ked sa polovica mestecka dostala do rúk polského šlachtica Petra Komorovského. Ten sa stal na desat rokov liptovským županom. Po jeho porážke sa spomínaná cast Mikuláša dostala do rúk moravského kapitána Jána z Janovíc. Až koncom 15. storocia sa celé mestecko dostalo opät do rúk svojich zemepánov. I napriek nepriaznivým rokom Svätý Mikuláš žil dalej. Bol rolníckym a remeselníckym mesteckom. Jeho obyvatelia mali právo trhu, jarmokov, právo mlyna, výseku mäsa, capovania liehovín a iných nápojov a právo slobodného stahovania. Volili richtára a magistrát. Podla urbárskeho kontraktu z roku 1544 poddaní nemuseli odvádzat robotu a naturálie, ale len penažnú rentu. Dejiny mesta boli úzko spojené s liptovským rodom Pongrácovcov. Ich pôvod nebol dosial uspokojivo vyriešený. Pokladáme ich za potomkov najstarších liptovských zemanov ceského pôvodu v službách uhorského krála Ondreja II. Najstarším sídlom rodu bola blízka Ondrašová, dnes súcast mesta. Neskôr presídlili do Svätého Mikuláša. O rozvoj mestecka sa zaslúžili získaním mnohých privilégií. Najstarším bolo právo týždenného trhu z polovice 14. storocia. V roku 1424 získali právo dvoch výrocných jarmokov, v
- 18. storocí to už boli štyri jarmoky. Za bezprostredného zakladatela rodu sa pokladá