Liptovské tradície
Základné informácie o Liptove:
*Rozloha : viac ako 2000 km2 *Najvyšší bod : 2495 m.n.m (Kriván - Vysoké Tatry) *Najnižší bod : 430 m.n.m (hladina Váhu pri Kralovanoch) *Pocet obyvatelov : cca 140 000 ludí
Z histórie liptovských jedál:
Stravovanie obyvatelov Liptova bolo v minulosti založené najmä na domácich zdrojoch. Ludia jedli to, co si dopestovali, prípadne dochovali vo svojich domácnostiach. Podstatné zvýšenie úrodnosti nastalo v 19 storocí zavádzaním striedaného obrábania pôdy, pestovaním zeleniny a rozvojom ovocinárstva. Najpestovanejšími plodinami boli, ovos, pšenica jacmen, raž, pohanka, prevažne sa pestovala aj kapusta a hrach. Jedálny lístok sa stal bohatším a pestrejším až v 19. storocí, kedy sa v Liptove rozšírilo pestovanie zemiakov. Dovtedy prevládali jedlá prevažne z obilnín, pripravovali sa cestoviny kaše, konzumovali sa s mliekom, škvarkami, olejom, sušeným ovocím a medom. Piekli sa koláce a chlieb z pšenicnej a ražnej múky. Od 19. storocia sa stali zemiaky nepostrádatelnou zložkou potravy. Jedli sa ako hlavné jedlo ako príloha a používali sa ako prísada do rôznych jedál. Mäso sa na stole objavovalo len príležitostne na sviatky. Konzumovalo sa hovädzie a bravcové mäso. Zužitkovávali sa aj vnútornosti zvierat vyrábala sa mat, slanina, droby plnené zemiakmi, pochútka bola uvarená krv. Hydina a ryby sa konzumovali velmi málo. V ludovom stravovaní prevládali jedlá slané. Cukor sa používal málo, len do kávy, caju a vo sviatok. Med sa používal len na Vianoce vo väcšom množstve ho užívali len rodiny vcelárov. Oblúbeným nápojom bola žitná káva a bylinkové caje. Dôležitou súcastou ludovej stravy v minulosti bolo ovocie ( jablká, hrušky, lesné jahody, cucoriedky a brusnice). Najtradicnejšie jedlá sú halušky, pirohy, šúlance.V súcasnosti sú liptovské tradicné jedlá založené hlavne na mlieku a mliecnych výrobkoch. Najväcší dodávatel mliecnych výrobkov je Liptovská mliekáren, a.s. založená v roku 1979. Liptovská mliekáren, a.s.Liptovská mliekáren, a.s. je najväcším dodávatelom mlieka a mliecnych výrobkov na Liptove. Má velkú históriu,a obrovské skúsenosti. História tejto mliekárne sa zacala písat v roku 1943 , ked´ bola súcastou Stredoslovenských mliekární, n.p. ,Zvolen Obsahovala dánske a holandské prístroje, ktoré dokázali spracovat denne 15 tisíc litrov mlieka. Zaciatkom 70-tych rokov už denne precerpávala 100 tisíc litrov mlieka denne. V roku 1979 bola už otvorená ako nová pobocka Liptovských mliekární a.s., na okraji druhého najväcšieho mesta Liptova Liptovského Mikuláša. Odvtedy dokáže mliekáren precerpat 150 tisíc litrov denne a 1200 ton bryndze. Z roku na rok sortiment výrobkov stúpal, a v roku 1990 pozostával z :konzumného mlieka, smotany, masla, tvarohu, jogurtu, bryndze a syrov Moravský blok a Liptov
RECEPTY
LIPTOVSKÉ BRYNDZOVÉ HALUŠKY
Ocistené zemiaky jemne postrúhame, pridáme sol a hrubú múku. Rozmiešané cesto sa nesmie lepit na steny nádoby. Cesto položíme na vodou navlhcený lopár a z neho nožom alebo lyžicou hádžeme do vriacej osolenej vody menšie halušky. Pri varení ich castejšie premiešame, aby sa nelepili na dno nádoby. Uvarené opláchneme trochou studenej vody a ocedíme. Posypeme Bryndzou alebo tvarohom alebo kapustou. Omastíme rozpaženou slaninou alebo maslom. Môžeme ich pripravit aj na sladko s lekvárom alebo praženicou. Halušky s kapustou môžme nájst v jedálnych lísktoch reštaurácií, aj ako strapacky.
MREŽIAK
Pripravíme cesto z múky cukru a tuku, ktoré r rozvalkáme na velkost plechu na pecenie. C Cesto na plechu potrieme lekvárom a po vrchu u uložíme pásiky alebo šúlky do tvaru mreží. P Upecieme v rúre. Kolác sa piekol ako slávnostný v Vždy na Velkú noc a ponúkal sa kúpacom. Na d dnešné pomery velmi skromný kolác, a preto h ho dnes doplníme bud tvarohom, rôznym ovocím, k kakaom, makom, a môžme posypat klasickou p posýpkou, je to len na našej fantázii.
TRADÍCIE
Sú späté predovšetkým s tradicnými etapami ludského života a jeho bytia v jednotlivých obdobiach roka. Cirkevný rok a jeho sviatky, Vianocné a novorocné tradície (živý Betlehem, koleda) Hromnice, fragment z Nového zákona - Obetovanie Pána, Fašiangy, fašiangová zábava, bursa, Velkonocná vigília, Velkonocná oblievacka, Vysluhovanie a slávenie sviatostí - krštenie, prvé sväté prijímanie, birmovka, svadobné tradície, pohreb, Významné a pamätné dni, Jubileá, Salašnícke (valašské a pastierske tradície), práce na poli - kosenie a hrabanie sena, varenie halušiek, tradicné jedlá,
KROJE
MUŽSKÝ KROJ
Biela košela z domáceho plátna so širokými rukávmi, s výzdobou na nízkom stojatom golieriku, okolo rozstrihu a na okraji rukávov, plátené biele gate, súkenné biele nohavice (portki) so šnurovaním cervenou a zelenou vlnenou šnúrou okolo jedného alebo dvoch rázporkov, výšivkou zdobený kožúšok z bielej baranciny, niže pása siahajúca vesta (brusliak) z bieleho tenšieho súkna, vpredu zdobená lemovaním z cerveného súkna a cerveno-zeleným vlneným šnurovaním, zápästky pletené na klátiku alebo na ihliciach z prírodnej vlny. V zime sa nosil trojštvrtový kabát kimonového strihu z tmavého domáceho súkna (huna), ktorý bol zopnutý pod hrdlom kovovou sponou, opásaný je pláteným pásom, trojštvrtový biely baraní kožuch, novší typ - krátky kabátik z domáceho súkna so všívanými rukávmi a fazónou (huna), ktorý sa zapínal na 2 rady gombíkov. Obuv : krpce, do ktorých sa v zime dávali pletené vlnené pancuchy s cierno- bielym vypletaným vzorom na sáre, nosili tiež po clenky siahajúce kožené topánky (janciarky) a cižmy. Na hlave nosili dávnejšie klobúky so širokou strechou alebo baranice. Neskôr nosili mestské klobúky. Muži nosili v tradicnom odeve romboidné spinky na košeliach, pravdepodobne miestnej výroby.
ŽENSKÝ KROJ
Spodník (spodnica) z lanového plátna, oplecko s predným a zadným dielom všitým do goliera mal dlhé rukávy prišité ku golieru pomocou prieramku, golier, manžety rukávov a ich horná cast všitá, okružie pod golierom je z palickovanej cipky alebo háckované (particky), vrchná sukna (fertucha) zošitá so živôtikom, plátená biela sukna skladaná (na rance), živôtik súkenný, zdobený bortnami, sviatocná sukna zelená súkenná, zástera dvojpolová z modrotlace s velkým kvetinovým vzorom (alebo pravidelnými geometrickými tvarmi), sviatocná bola biela, sukna i zástera siahali vyše clenkov. Pás z cervenocierneho alebo ciernozeleného súkna bol niekedy vyšívaný. V zime sa obliekali rovné textílie, štvorcový obrus, obdlžnikové prestieradlo, cierny pletený obrus so strapcami ako prikrývka hlavy, plátený biely kabátik (kabana) kimonového strihu, novší bol priliehavý kabátik z diftínu s vyšívanými rukávmi, hnedý súkenný alebo trojštrvtový biely, neskôr hnedý baraní kožuch. Obuv: krpce, súkenné biele krpce, pletené papuce podšité súknom, alebo cižmy z remena. Dievky sa cesali na jeden spustený vrkoc, vydaté ženy si obkrúcali dva pramene vlasov na poloblúkovitú podložku z drôtu obalenú plátnom, konce oblúkov boli zahnuté (na rohy). Na úces sa nasadil plátenný cepiec, kápka, skladajúci sa z celenky s cipkou (partickami) a z dienka. Na cepiec si viazali velké biele štvorcové šatky.
SVIATOCNÉ JEDLÁ
VELKÁ NOC
Na velký piatok sa dodržiaval v rodinách prísny pôst, niekde úplne hladový, kedy sa nesmelo jest vôbec nic. Cez sviatky sa požívali hlavne jedlá, ktoré mali upevnit zdravie a silu. Obilninové pokrmy mali mat pozitívny vplyv na úrodu, bravcové mäso malo priniest bohatstvo a blahobyt. Velký význam mali aj vajícka, ktoré symbolizovali plodnost, obnovenie a nepretržitost života. Na velkonocnom stole sa objavovalo jahnacie a kozlacie mäso, piekli velkonocné obradné pecivo - koláce, rôzne zapletance z kysnutého cesta. Neodmyslitelnou súcastou Velkej noci bola aj oblievacka. Kúpacov v každom dome pohostili varenou šunkou, vajíckami a kolácmi. Malých chlapcov a dievcatá odmenili vlastnorucne malovanými vajíckami. V regióne Liptova ich pred zdobením najskôr uvarili v cibulových šupkách a potom na povrchu škrupiny vyškrabávali.
VIANOCE
Štedrá vecera bez oblátok bola nemyslitelná. Pekával ich ucitel, ktorý bol aj organistom. Peniaze za oblátky sa dali ucitelovi do obálky, preberali ich žiaci, ktorí roznášali oblátkyKu štedrovecernému stolu sa schádzali všetci clenovia rodiny. Poumývali sa pre zdravie v cerstvej vode, otec rodiny sa pomodlil, matka zaintonovala nábožnú piesen. Jedlo sa zo spolocnej misy. Nesmelo chýbat malé množstvo všetkej úrody z pola. Cesnak sa nielen jedol, ale hospodár ním potieral i dvere domu, maštale. Okrem opekancov boli zaužívané jedlá ako kysel, šoudra, pila sa pálenka s medom a rôznymi liecivými korienkami bylín. Gazda zo štedrovecerného stola zaniesol aj dobytku. Znaky kríža mali uchránit statok od zlých duchov. Gazdiná sa nesmela pohnút od stola, ani od neho vstat. Nesedeli by vraj dobre sliepky a husi. Vianocný stromcek nebýval v každej rodine, iba v tých zámožnejších. Bol malý, uviazaný na tráme povaly, ozdobený doma vyrobenými cukrovinkami. I ked kedysi neboli darceky, všetci sa tešili. Tešili sa sviatkom – vinšovali, spievali vianocné koledy.