Lichtenštajnsko Oficiálny názov: Lichtenštajnské kniežactvo Krajina je pomenovaná po kniežacom rode Lichtenštajnov. Rodové meno je odvodené od rakúskeho hradu Liechtenstein. Rozloha: 160 km2 Vlajka: je tvorená modrou a cervenou farbou a kniežacou korunou. Modrá farba je symbolom oblohy a cervená predstavuje žiaru vecerných ohnov. Kniežacia koruna pripomína jednotu ludu a štátu. Lichtenštajnsko je rozdelené na 11 územných celkov: Balzers, Eschen, Gamprin, Mauren, Planken, Ruggell, Schaan, Schellenberg, Triesen, Triesenburg, Vaduz. Lichtenštajnsko leží v alpskej oblasti medzi Rakúskom a Švajciarskom. Územie sa rozkladá vo východnej casti alpského údolia Rýna. Údolná nížina je na juhu ohranicená vrchom Fläscher Berg, na severe vystupuje vrch Schellenberg. Na území dolnej nivy sa rozkladali mociare. Boli však vybudované odvodnovacie zariadenia. Takto bolo umožnené i polnohospodárske využitie pôdy. Najvyšším vrchom je Grauspitz (2599 m), ktorý leží v južnej casti Lichtenštajnska. Po hranici so Švajciarskom tecie rieka Rýn. Okrem toho cez Lichtenštajnsko preteká aj rieka Samina. Hranice tvoria celkovú dlžku 78 km, z toho 37 km je hranica s Rakúskom a 41 km hranica so Švajciarskom. Podnebie Klíma má v tejto oblasti chladnejší ráz. Podnebie je casto ovplyvnované južným alpským vetrom, ktorý niekedy dosahuje silu víchrice. Priemerná teplota v januári je 1° C a v júli je to okolo 20°C. Rocne spadne v údoliach asi 800 mm zrážok, v hrebenových oblastiach je to až 2400 mm zrážok. Fauna a flóra Pôvodný lužný les alpského údolia rieky Rýn bol len zriedka zachovaný. Na svahoch a v údoliach prevládajú listnaté lesy, ktoré postupne prechádzajú do miešaných až ihlicnatých lesov. Od výšky asi 1800 m sa vyskytuje už len kosodrevina, kry a horské lúky. Zo zvierat sú tu zastúpené líšky, zajace, tchory, lasice, kuny, jazvece, vysoká zver a množstvo vtácích druhov. Vo vyšších oblastiach nájdeme svište a kamzíky. Politický systém Forma štátneho zriadenia: konštitucná dedicná monarchia. Ústava bola vydaná 5.10. 1921. Hlavou štátu je knieža, ktorý menuje štátnych úradníkov a do jeho právomoci spadá aj možnost zrušenia parlamentu. Výkonnú moc tvorí knieža a vláda. Súcasným kniežatom je Hans Adam II od roku 1989 po svojom otcovi Franzovi Jozefovi II. Vláda je tvorená 5 clenmi. Ich menovanie schvaluje knieža na základe návrhu Zemského snemu. Zemský snem má na starosti všetku legislatívu a tvorí zákonodarnú moc krajiny. Jeho 25 clenov je volených priamo na 4 roky. Hlavné politické strany sú Vlastenecký zväz, Pokroková obcianska strana, Slobodný zoznam. Po prvý raz po 60 rokov vládne od roku 1997 jedna z dvoch konzervatívnych strán sama. Je to Vlastenecký zväz, ktorý získal v parlamentných volbách 13 mandátov a Mario Frick sa stal premiérom. Od roku 1984 majú i ženy hlasovacie právo. Zahranicná politika Lichtenštajnska je zastupovaná Švajciarskom. Ministerkou zahranicných vecí je Andrea Willi. Súdnictvo bolo vytvorené na základe rakúskeho a švajciarskeho vzoru. Najvyšší súd tvoria 5 sudcovia. Obyvatelstvo Pocet obyvatelov: 33 000, hustota: 206 obyvatelov / km2, prírastok obyvatelstva: 1,4%, urbanizácia: 46%, gramotnost: 100%, hlavné mesto: Vaduz (5000 obyvatelov), etnické zloženie: 64% Lichtenštajnci, 16% Švajciari, 8% Rakúšania, 4% Nemci, religiózne zloženie: 86% sú rímokatolíci, 8% sú protestanti Zvýšenie poctu obyvatelov je ciastocne výsledkom imigrácie. Podmienky na získanie obcianstva sa v poslednej dobe sprísnili. Úradným jazykom je nemcina. Lichtenštajnci hovoria tzv. alemánskym dialektom. Od druhej svetovej vojny sa Lichtenštajnsko postupom casu pretransformovalo na jednu z najbohatších zemí na svete. Prakticky v Lichtenštajnsku neexistuje nezamestnanost. Mestá: Schaan(5100), Vaduz(5000), Balzers(4000), Triesen(4000), Eschen(3500), Mauren(3100). Hospodárstvo Mena: švajciarsky frank. Lichtenštajnsko je v hospodárskej oblasti velmi úzko spojené so Švajciarskom a od roku 1924 tvoria tieto dva štáty colnú a menovú úniu. V zahranicí je Lichtenštajnsko známe ako zem poštových známok. Poštové známky sú preslávené a velmi cenné. Predaj známok prináša do štátnej pokladnice asi 10% celkových príjmov.
Polnohospodárstvo:
Len necelé 2% obyvatelstva sú zamestnané v polnohospodárstve. Asi 40% územia štátu slúži polnohospodárskej výrobe, 35% pokrývajú lesy. V nížinatom údolí Rýna sa pestuje obilie hlavne pšenica, kukurica a zemiaky. Na svahoch sa pestuje ovocie a vinná réva. V horských oblastiach prevláda chov dobytka a vyrábajú sa tu mliecne výrobky. Lesné plochy sú velmi dobre udržiavané a chránené. Energia a priemysel Suroviny pre výrobu elektrickej energie, aj samotná elektrická energia sú z dvoch tretín importované. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú kovopriemysel, strojárenstvo a elektrotechnika. Mimo toho sa rozvinul i priemysel potravinársky, chemický, farmaceutický, textilný a drevospracujúci. Služby a obchod V oblasti služieb je, vzhladom k výhodnej danovej politike Lichtenštajnska, zainteresovaných vela zahranicných investorov a je tu koncentrovaný pomerne velký kapitál. Dalším prímom do štátnej pokladnice je predaj poštových známok a turistický ruch. Obchod je výrazne koncentrovaný na export. Tuzemský trh je pomerne malý. Exportované sú špeciálne nástroje a materiály pre stavebníctvo a inštalacné práce, dalej sú to stroje, kovové súciastky a nástroje, chemické produkty a najrôznejšie hotové výrobky. Doprava a turistický ruch V Lichtenštajnsku bola vytvorená velmi moderná cestná siet, ktorú tvorí celkom 250 km asfaltových ciest. Cez celú zem prechádza železnicná siet. Lichtenštajnsko ponúka možnost športového využitia a odpocinku v letných i zimných mesiacoch. Velká cast turistov však Lichtenštajnskom len prechádza. Dejiny Územie bolo po prvýkrát osídlené germánskymi Alemany okolo roku 500 n. l. V roku 1608 bol Karl von Liechtenstein ako prvý vo svojom rode povýšený do stavu kniežackého. Preto sa rodina zacala obzerat po vhodnom území, ktoré by umožnilo rozšírit rodinný majetok a vytvorit kniežactvo. Väcšina ich pozemkov ležala na území Ciech, Moravy a Rakúska. Vhodná situácia nastala vo chvíli, ked kniežacia rodina v roku 1699 získala panstvo Schellenberg a v roku 1712 ešte susedné vojvodstvo Vaduz. Obidve územia sa spojili a vytvorili Lichtenštajnské kniežactvo. V období prvej a druhej svetovej vojny bolo Lichtenštajnsko neutrálne, armáda tu bola zrušená už v roku 1868. Knieža Johann II vytvoril v roku 1862 ústavu, nová ústava bola schválená až v roku
- 1921. Až do roku 1938 žili dynastie na rodovom majetku na Morave, štát spravovali