Líbya - strucný prehlad Bohatá zem s pozoruhodne vysokou životnou úrovnou. Jej bohatstvo a vojenská sila sú založené na tažbe a vývoze ropy. 90 percent je púšt. 90 percent obyvatelov žije na úzkom páse pobrežia , kde nie je Sahara a môžu obrábat pôdu. Z a J náhorné plošiny najv. je Fezzán s izolovanými skalnými vrchmi a púštami vyplnenými zníženinami medzi nimi. Tripolsko na SZ tvorí vápencová plošina Džabal Nafúsa a úrodná stepná pobrežná nížina Džafara. tu je aj Tripolis /hl. mesto, 1 550 000 ob./. SV pri Velkej Syrte je Džabal al Achdar – Zelená hora so stredomorskou vegetáciou, prechádza v polopúštne pastviny. Na V Líbyjská púšt. JV známe oázy Kufra. Susedia Niger, Alžírsko, Sudán, Cad, Egypt, Tunis. Najv. vrch Bette 2286 m. Rozloha 1 757 000 km štvorcových. Velké rozdiely medzi dnom a nocou. Na S je príjemnejšie, ostatné územie strašne horúco. Aj 60 stupnov v tieni. Max 100 mm zrážok, na pobreží viac. Horúce a suché vetry giblí prinášajú aj na pobrežie z vnútrozemia piesok. Nemá rieky, len obcas v zime vádí. Len datlové palmy v oázach, krovité jalovcové formácie na Džabal al-Achdar a stepné suchomilné polomrtve :) rastlinky. Šakal, sah. zajac, varan. V 7. st. pnl bolo Tripolsko ovládané Kartágom, ost. ovládali Gréci. 1. st pnl všetko dobyli Rimania a v dobe Byzancie v 7 st nl Arabi. Na pobreží mali útocisko piráti. 16. st pripojil turecký sultán k Osmanskej ríši celé územie. 19. st moslim. sekta Sanúsijú zahájila odboj proti Turkom, potom bojovali proti Taliansku, lebo v rokoch 1911 až 12 obsadili územie a samostatná až v roku 1939. V rokoch 1942 43 pod britskú kontrolu, bojovali proti Nemecku a Taliansku. Francúzi kont. Fezzán. 1951 nazávislé královstvo na cele s vodcom tej sekty Idrísom I. /1890 - 1983/. Líbyjské hosp. zmenil radikálne nález ropy
- 1959. 1969 odstránil Idrísa plukovník Muammar Kaddáfí, pretrhol zväzky s Britmi a