Lesy na Slovensku Úvod k slovenským lesom a lesníctvu Slovenská republika patrí ku krajinám s dlhou lesníckou tradíciou. V roku 1762 na základe rozhodnutia panovnícky Márie Terézie založili v Banskej Štiavnici Akadémiu banícku a lesnícku. V roku 1824 akadémiu rozšírili o Lesnícky ústav, ktorý sa stal prvým ústavom vyššieho vzdelávania tohto typu na svete. Koncom 19. storocia založili v Banskej Štiavnici samostatný Výskumný lesnícky ústav, taktiež ako jeden z prvých v Európe. Lesy v Slovenskej republike pokrývajú okolo 2 miliónov hektárov, co predstavuje 40% z celého územia. Z toho je asi 40% lesov štátnych a 60% lesov neštátnych. Z neštátnych lesov pripadá najviac na lesy spolocenstiev (viac ako polovica), dalej sú to lesy súkromné, obecné a cirkevné. Pocas predchádzajúcich 40 rokov vzrástla celková výmera lesov na Slovensku viac ako o 10%. Celkové porastové zásoby dreva sa takmer zdvojnásobili, v súcasnosti predstavujú 190 m3 na hektár. V Slovenskej republike, rovnako ako aj v ostatných európskych krajinách, výrazne narástlo poškodenie lesných porastov. Najzávažnejším faktorom poškodzovania slovenských lesov sú emisie pochádzajúce z miestnych zdrojov, ale aj zo zahranicia, ako aj celkové klimatické zmeny. Vela problémov spôsobil nedostatok vlahy v predchádzajúcich rokoch. Drevinové zloženie lesov Rozšírenie drevín v lesoch pomerne tesne nadväzuje na makroreliéf územia. Nížiny a pahorkatiny južného a východného Slovenska obsadili listnáce a v horách stredného a severného Slovenska prevládajú zmiešané lesy s dominanciou ihlicnanov. Pôvodné zastúpenie drevín (Grék, 1988) sa viacrocným hospodárením pochopitelne zmenilo. Podstatne narástol podiel smreka a borovice, velmi pokleslo zastúpenie jedle, ale aj duba. Dnešné obdobie charakterizuje najmä rast smreka a mimoriadny úbytok chúlostivej jedle, našej donedávna najproduktívnejšej dreviny. Koncepcia cielového zastúpenia drevín vychádza zo základných princípov lesného hospodárstva - z princípu maximálneho, trvalého, bezpecného a hospodárneho plnenia verejnoprospešných a produkcných funkcií lesa. Komplexne zohladnuje rozhodujúce aspekty a zásady, ktorými sa realizujú princípy lesného hospodárstva. Súcasné úsilie je zamerané na zachovanie jedle na vhodných stanovištiach, na zvyšovanie podielu smrekovca a cenných listnácov a na zvýšenie odolnosti proti imisnej zátaži. Z ekologického hladiska sa uplatnia v cielovom zastúpení drevín princípy: · ochrany biodiverzity, teda zásada pestovania drevinovo zmiešaných porastov, · pestovania drevín zodpovedajúcich lesným stanovištiam, · zmiernenia dopadu imisií a pôsobenia ostatných škodlivých cinitelov podporou odolnejších drevín, · eliminovania jednostranného využívania stanovíšt pri zvýšení podielu vysokoproduktívnych drevín prímesou biologických drevín v záujme zachovania trvale udržatelného rozvoja,
Z ekonomického hladiska sa presadzujú tieto zásady:
· v stanovišti zodpovedajúcom zastúpeniu drevín sa v únosnej miere zvyšuje podiel ekonomických drevín (smrek, smrekovec, dub a cenné listnáce), · pestovanie je zamerané na zvyšovanie kvality drevín a na dopestovanie kmenov velkých dimenzií (európsky listnatý juh je zdevastovaný a európsky sever poskytuje ihlicnany malých dimenzií), · drevná produkcia smeruje k využívaniu dreva s jeho nenahraditelnými vlastnostami, ciže je orientovaná na mechanické a len v menšej miere na chemické spracovanie dreva. Pestovanie lesov a škodlivé cinitele V súcasnosti sa presadzuje ekologizácia pestovnej cinnosti, dôslednejšie uplatnovanie prirodzenejších pestovných metód, s dôrazom na stanovištu primerané zmiešané porasty, zvýšený podiel prirodzenej obnovy, väcšie uplatnovanie výberného hospodárskeho spôsobu predovšetkým v ochranných lesoch a lesoch osobitného urcenia. Vzhladom na zásadné zmeny vo vlastníctve lesov je tento trend v jednotlivých regiónoch Slovenska rozdielny. Negatívne zmeny ekologických podmienok v lesných ekosystémoch sú dôsledkom dlhodobého vplyvu antropogénnych faktorov (najmä imisií) a synergického pôsobenia abiotických a biotických škodlivých cinitelov. Ich vzájomným pôsobením dochádza k negatívnym zmenám a k znižovaniu stability lesných ekosystémov Preto v súcasnosti u nás a v celej strednej Európe považujeme antropogénne škodlivé faktory (a z nich najmä imisie) za najvýznamnejšie tak z hladiska hospodárskeho, ekologického ako aj environmentálneho. V záujme zmiernenia negatívneho vplyvu imisií Ministerstvo pôdohospodárstva SR pristúpilo k ozdravovaniu najviac poškodených lesov imisiami v roku 1993. V imisne oslabených ekosystémoch sa prírodné škodlivé cinitele prejavujú výraznejšie ako v tzv. normálnych podmienkach. Na nepriaznivom zdravotnom stave lesov majú významný podiel abiotické a z nich najmä klimatické cinitele (dlhotrvajúce suchá, vietor, sneh, námraza, mráz a iné). Na celkových tažbách tieto cinitele dosahujú priemerne rocne podiel 20-30%, v extrémnych rokoch až 60% (najviac mechanicky pôsobiace škodlivé cinitele - vietor, sneh, námraza). Podiel tejto skupiny škodlivých cinitelov na zalesnovacích stratách priemerne rocne je asi 25%. Ochrana proti tejto skupine škodlivých cinitelov spocíva hlavne vo fytotechnických opatreniach (stanovištne a proveniencne vhodné drevinové zloženie, správna výchova a obnova porastov, budovanie spevnovacích prvkov už od zakladania lesov). Z biotických škodlivých cinitelov sú to najmä živocíšne (lesné stavovce a hmyz), ale aj rastlinné (huby a nežiadúca vegetácia) škodlivé cinitele. Zver spôsobuje (hlavne viacnásobným odhryzom výhonkov) priemerne rocne zalesnovacie straty okolo 32% z vykonanej umelej obnovy a v mnohých prípadoch je limitujúcim faktorom zastúpenia drevín - najviac poškodzuje jedlu, tis, javor, jasen, co je zvlášt nebezpecné v imisných oblastiach a v rezerváciách. Na následky obhryzu a lúpania kôry sa priemerne rocne predcasne likvidujú porasty (najmä smrekové) na redukovanej ploche viac ako 400 hektárov. Prvoradým predpokladom zásadného zníženia škôd spôsobovaných zverou je znižovanie pocetných stavov a úprava sociálnej štruktúry jednotlivých druhov (hlavne raticovej) zveri na normované (biologicky únosné) stavy. Za najefektívnejší (najlacnejší
a najúcinnejší) spôsob ochrany sa považuje:
· proti odhryzu výhonkov domáci novovyvíjaný repelent (výtažok z lesných rastlín) Floroantifaun, ktorý je ekologicky najcistejší a rukáv z polyetylénovej sietoviny upevnený na celý stromcek pomocou dvoch kolíkov, · proti obhryzu a lúpaniu kôry zranovanie kôry schwartzwaldským zranovacom (najmä na smreku) a ovíjanie kmenov odpadovými fóliami, respektíve obväzovanie vetvami. Hmyz ako škodlivý cinitel sa aktivizuje najmä v antropogénne oslabených lesoch, a to ci už imisiami alebo nevhodným obhospodarovaním lesov. Za najvýznamnejšie druhy podkôrneho a drevokazného hmyzu sa považuje: · Lykožrút smrekový (Ips typographus) na smreku, · Lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus) a ostatné druhy podkôrnikov na smreku, · Lykokaz borovicový (Tomicus piniperda) a lykokaz borinový (Tomicus minor) na borovici, · Drevokaz ciarkovaný (Xyloterus lineatus) na ihlicnatých drevinách, · Podkôrnik dubový (Scolytus intricatus) na dube, · Lykokaz sadenicový (Hylastes cunicularius) na smrekových sadeniciach v škôlkach a výsadbách. Okrem priameho poškodenia mnohé druhy hmyzu spôsobujú aj nepriame poškodenie (škody) tým, že prenášajú rôzne infekcie a sú tak vektorom rôznych epifytócií - bakteriózy, virózy, mykózy (tracheomykózy dubov, brestov a i.). Z rastlinných škodlivých cinitelov sú to najmä drevokazné a tracheomykózne huby, sypavky a nežiadúca vegetácia. Priemerne rocne sa na následky hubových ochorení vytaží 30 tis. m3 dreva, ktoré má obmedzené využitie. Nežiadúca vegetácia sa podiela na zalesnovacích stratách viac ako 11 percentami. Najdôležitejším opatrením na zníženie škôd spôsobovaných hubovými chorobami je dodržiavanie zásad hygieny lesov. Tažba a zúžitkovanie dreva Objem tažby dreva sa stanovuje s ohladom na tažbovú vyrovnanost a trvalost produkcie lesov. Pre najbližšie roky sa kalkuluje s rocnou tažbou okolo 4 500 tis. m3, z coho je 3 300 tis. m3 drevo z obnovných a 1 200 tis. m3 z výchovných tažieb. Stínka a odvetvovanie sa vykonáva motorovými pílami. Priemerná spotreba casu na tieto dve pracovné operácie je 1,01 h. m-3. Stromy sa odvetvujú väcšinou v poraste. Drevo sa na odvozné miesto približuje v kmenových dlžkach. Až 93% dreva sa približuje traktormi, hlavne špeciálnymi lesnými približovacími traktormi. Lanovkami sa približuje 3% a konmi okolo 4% vytaženého dreva. Z kmenov sa sortimenty vyrábajú väcšinou motorovými pílami na lesných skladoch. Na mechanizovaných centrálnych manipulacných skladoch sa vyrobí okolo 24% sortimentov, alebo priamo na mechanizovaných skladoch u odberatela okolo 3% objemu vytaženého dreva. V posledných rokoch sa zacína používat aj technológia štiepkovania dreva pojazdnými sekackami s výrobou štiepok z korunových castí stromov na odvozných miestach. Spôsobu a miestu výroby sortimentov sú prispôsobené aj prostriedky na dopravu dreva. Sortimenty sa dopravujú na odvozných súpravách s nosnostou do 12 ton, ktoré sú vybavené hydraulickými rukami. Na dopravu kmenov sa používajú súpravy s nosnostou do 27 ton. Na dopravu štiepok velkokapacitné nadstavby a kontajnery s objemom 25 m3. Spotreba casu na všetky tažbové cinnosti až po dopravu dreva spotrebitelovi je v priemere 3,64 h. m-3. Tažbový proces je plne mechanizovaný. Používajú sa stroje domácej výroby, okrem motorových píl, ktoré sú importované. Najrozšírenejšie sú približovacie traktory LKT-81 TURBO, lanovky LANOR a odvozné súpravy TATRA 815 a LIAZ 111.800. Používanie mechanizácie v tažbových cinnostiach si vyžaduje správne sprístupnenie lesov sústavou odvozných a približovacích ciest a liniek. V súcasnosti je vybudovaných v priemere 10,5 m odvozných ciest na 1 ha, z coho je 4,7 m. ha -1 celorocne používaných ciest so spevnenou vozovkou a 5,7 m. ha - 1 sezónne používaných ciest vhodných pre jazdu nákladných áut. Množstvo približovacích ciest a liniek je v rozpätí od 30 do 50 m. ha - 1. Hlavný dôraz sa kladie na ekologizáciu používania strojov a technológií a na znižovanie poškodzovania prirodzeného prostredia pri tažbe, približovaní a doprave dreva. Domáci drevospracujúci priemysel spotrebuje okolo 97% vytaženého dreva. Zvyšok predstavuje export doma nevyužitelných sortimentov. Podiel spotreby dreva v jednotlivých odvetviach drevospracujúceho priemyslu vyplýva z drevinovej skladby a kvalitatívnej štruktúry vytaženého dreva. Na výrobu dýh, preglejok, zápaliek a iných špeciálnych drevárskych výrobkov sa používa okolo 2,5% vytaženého ihlicnatého a 6,5% listnatého dreva, v piliarskom priemysle sa využíva okolo 69% ihlicnatého a 36% listnatého dreva, na výrobu celulózy, drevotrieskových a drevovláknitých dosák 23% ihlicnatého a 48% listnatého dreva. Okolo 5% vytaženého ihlicnatého a 9% listnatého dreva sa využíva na energetické úcely.