Kúty Afriky
GABON:
Gabon sa teší 4-násobne vyššiemu príjmu na obyvatela než väcšina podsaharských štátov (štátov strednej Afriky). Toto podporilo silné zníženie extrémnej chudoby, avšak kvôli velkej nerovnosti v príjmoch velká cast populácie je stále chudobná. Gabon bol závislý na tažbe dreva a mangánu dovtedy, než bola nájdená ropa v pobrežných vodách na zaciatku 70. rokov. Tažba ropy momentálne predstavuje 50% HDP. Gabon celí pohybu exportných cien jeho ropy, dreva, mangánu a uránu. I napriek nadbytku prírodného bohatstva, ekonomika kulhá kvôli úbohému fiškálnemu manžmentu. V 1992 sa fiškálny deficit zvýšil na 2,4% HDP, a Gabon nedokázal prehodnotit, resp. zrušit zlé dohody o vládnych a súkromných pôžickách. 50% devalvácia jeho frankofónnej meny
- 12. januára 1994 viedla k prudkému jednorázovému poklesu inflácie na 35%. V roku
Export:
USA 68%, Cína 9%, Francúzsko 8%, Japonsko 3% 1998 Import 1,2 mld. USD 1999 stroje a súciastky, potravinársky tovar, chemikálie, ropné produkty, konštrukcné prvky--Francúzsko 39%, USA, Kamerun 5%, Holandsko 5%, Pobrežie slonoviny, Japonsko Vonkajší dlh 4,6 mld. USD Ekonomická pomoc 331 mil. USD
KAMERUN:
Kvôli jeho ropným zdrojom a dobrým polnohospodárskym podmienkam, Kamerun je jednou z najlepšie obdarených ekonomík základnými polnohospodárskymi produktami v podsaharskej Afrike. Stále však celí mnohým vážným problémom, ktorým celia iné rozvojové krajiny ako prezamestnanost v štátnej správe a všeobecne neprijaznivé prostredie na podnikanie. Od 1990 sa vláda zacala angažovat v rôznych programoch MMF a Svetovej banky na podnietenie podnikových investícií, zvýšenie efektívnosti v polnohospodárstve, zdokonalenie trhu a kapitalizáciu národných bánk. Akokolvek, vláda neuspela pri nasledovaní svojich cielov pri týchto programoch. Najnovšia a momentálne najdôležitejšia dohoda o usporiadaní infraštruktúry bola podpísaná v októbri 1997 - strany dúfajú, že bude úspešnejšia. Ale zlá vláda a korupcia zanecháva problémy. Inflácia sa dostala pod kontrolu. Postup privatizácie zostávajúceho štátneho priemyslu by malo podporit pokracujúci ekonomický rast v 2000. HDP parita kúpnej sily - 31,5 mld. USD HDP reálna miera rastu 5,2% HDP na hlavu parita kúpnej sily 2000 USD HDP polnohospodárstvo 42%, priemysel 22%, služby 36% Populácia pod hranicou biedy 40% Inflácia 2,1% Pracovná sila polnohospodárstvo 70%, priemysel a obchod 13%, iné 17% Nezamestnanost 30% Rozpocet príjmy: 2,23 mld., výdavky: 2,23 mld. (všetko v USD) 96/97 Priemysel: tažba a spracovanie ropy, potravinársky priemysel, lahký spotrebný priemysel, textílie, drevo Produkcia elektrickej enrigie 3,285 mld. kWh pevné palivá 2,59%, hydro 97,41% Spotreba elektrickej energie 3,055 mld. kWh Polnohospodárstvo: káva, kakao, bavlna, kaucuk, banány, olejnaté semeno, obilie, korenová zelenina, dobytok, drevo Export 2 mld. USD 1999 ropa a ropné produkty, drevo, kávové bôby, hliník, káva, bavlna-Taliansko 25%, Španielsko 20%, Francúzsko 16%, Holandsko 7% Import- 1,5 mld. USD 1999 stroje a elektrické súciastky, dopravné prostriedky, palivá, potraviny-Francúzsko 25%, Nigéria 8%, USA 8%, Nemecko 6% Vonkajší dlh 11,5 mld. USD Francúzsko podpísalo dve dohody o pôžicke na 55 mil. USD v Septembri 1997 a v októbri 1997 Parížsky klub súhlasil so zníženímm oficiálneho dlhu na 50% a odložením splatnosti za prijatelných podmienok a konsolidáciou platieb na rok 2000
Kena:
Rozprestiera sa vo východnej Afrike na rovníku pri pobreží Indického oceána, ktoré lemujú koralové plytciny. Od brehov sa do vnútrozemia v šírke 150 km tiahne pobrežná nížina. Väcšinu krajiny tvoria plošiny (Východoafrická plošina) s výškami nad 1000 m. V severo-južnom smere sa vinie jazerami vyplnená Východoafrická priekopová prepadlina. Po obidvoch stranách prepadliny sa dvíhajú vyhasnuté aj cinné cadicmi budované sopky. Kena dostala názov podla najvyššieho vrchu krajiny Kena (5199 m n. m.), co v preklade znamená vrch lesku. Bývalá britská kolónia získala nezávislost roku
- 1963. Baníctvo nie je významné. Výrobu elektrickej energie popri vodných elektrárnach
Geografia a Fakty:
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika HLAVNÉ MESTO: Nairobi (1 504 900 obyv.) ROZLOHA: 580 367 km2 POCET OBYV.: 27 364 000 (1996) HUSTOTA ZALUDNENIA: 47,15 obyv./km2 ÚRADNÝ JAZYK: svahilcina a anglictina MENA: kenský šiling (1 šiling = 100 centov) ŠTÁTNY SVIATOK: 12. dec. (Den nezávislosti) RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Bantu (60 %), Luo (12,4 %), Kalenjin (11,5 %), Masajovia (1,6 %), iné (14,5 %) NÁBOŽENSTVO: kmenové náboženstvá (60 %), katolícke (26 %), evanjelické (7 %), islam (6 %), iné (1 %) URBANIZÁCIA: 30 % PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 58 rokov DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 90 ‰ ANALFABETI: 22 % NEZAMESTNANOST: cca 26 % HDP: 320 USD/obyv. Rozprestiera sa vo východnej Afrike na rovníku pri pobreží Indického oceána, ktoré lemujú koralové plytciny. Od brehov sa do vnútrozemia v šírke 150 km tiahne pobrežná nížina. Väcšinu krajiny tvoria plošiny (Východoafrická plošina) s výškami nad 1000 m. V severo-južnom smere sa vinie jazerami vyplnená Východoafrická priekopová prepadlina. Po obidvoch stranách prepadliny sa dvíhajú vyhasnuté aj cinné cadicmi budované sopky. Kena dostala názov podla najvyššieho vrchu krajiny Kena (5199 m n. m.), co v preklade znamená vrch lesku. Bývalá britská kolónia získala nezávislost roku 1963. Baníctvo nie je významné. Výrobu elektrickej energie popri vodných elektrárnach zabezpecujú tepelné a geotermálne elektrárne. Spracovatelský priemysel je pomerne vyspelý (textilný, potravinársky). Polnohospodárske produkty tvoria 2/3 exportu (káva, caj, ovocie, sisal). Znacný príjem pre krajinu pochádza z cestovného ruchu (národné parky, prírodné rezervácie).
Konžská republika:
Ekonomika je zmesou vidieckého polnohospodárstva a remesiel, priemyselný sektor je založený väcšinou na rope, podporných službách a vláda je charakterizovaná rozpoctovými problémami a prezamestnanostou. Ropa nahradila lesníctvo ako hlavnú oporu ekonomiky, ktorá predstavuje hlavný podiel na štátnych príjmoch a exporte. Na zaciatku 80. rokov rýchly nárast príjmov z ropy dovolili štátu financovat velkú škálu rozvojových projektov s priemerným 5% rocným rastom HDP, co je jedna z najväcších mier v Afrike. Okrem toho, vláda zatažila hypotékou podstatnú cast príjmov z ropy, co prispievalo ku schodku štátneho rozpoctu. 50% devalvácia mien zóny franku z 12. januára 1994 vyvolala 61% infláciu ale od 1994 zacala klesat. Úspechy ekonomických reform pokracovali s podporou medzinárodných organizácií, konkrétne Svetovej banky a MMF. Reformný program bol zastavený v júni 1997, ked vypukla obcianska vojna. Denis SASSOU-NGUESSO, ktorý sa vrátil k moci, ked sa skoncila vojna v októbri 1997, verejne deklaroval záujem na pokracovaní ekonomických reform a privatizácii a v obnovení spolupráce s medzinárodnými financnými inštitúciami. Akokolvek, ekonomický pokrok bol nepríjemne zasiahnutý náhlym kolapsom cien ropy v 1998, ktorý zhoršil deficit štátneho rozpoctu. Dalším úderom bolo obnovenie ozbrojeného konfliktu v decembri 1998. Ani s pomocou vysokých cien ropy nebude Kongo schopné realizovat rast väcší než 5% . HDP parita kúpnej sily - 4,15 mld. USD HDP reálna miera rastu 5% HDP na hlavu parita kúpnej sily 1530 USD HDP polnohospodárstvo 10%, priemysel 59%, služby 31% Inflácia 4% Rozpocet príjmy: 870 mil., výdavky: 970 mil. (všetko v USD) Priemysel: spracovanie ropy, cement, tažba dreva, pivovarníctvo, výroba cukru, palmový olej, mydlo, výroba cigariet Produkcia elektrickej energie- 503 mil. KWh,pevné palivá 0,6%, hydro 99,4% Spotreba elektrickej energie 588 mil. kWh Elektrická energia - import 120 mil. kWh Polnohospodárstvo káva, cukor, kakao, ryža, maniok (tapiok), zelenina, arašidy, kukurica, drevo Export :1,7 mld. USD -ropa 50%, drevo, preglejka, cukor, kakao, káva, diamanty-USA 23%, Benelux 14%, Nemecko, Taliansko, Cína Import 770 mil. USD - ropné produkty, kapitálové vybavenie, konštrukcné materiály, potraviny-Francúzsko 23%, USA 9%, Belgicko 8%, Velká Británia 7%, Taliansko Vonkajší dlh 5 mld. USD Ekonomická pomoc 159,1 mil. USD
Nigéria:
Všeobecné údaje:
Rozloha: 923 768 km2 Hl.mesto: Abuja Clenstvo: AfDB (Africká rozvojová banka) ECOWAS (Hosp. spolocenstvo západoafrických štátov) OAJ (Organizácia africkej jednoty) Pocet obyv.: 103 460 000 (údaj z roku 1991) Stredná dlžka života: 51 (m) 55 (ž) Jazyky: anglictina, hauština, jorubcina, iboština Gramotnost:57% Mena: naira(1 USD = 85 nair) Nigéria, štát západnej Afriky, leži na pobreží otrokov v Guinejskom zálive s hlavným štátom Abuja. Susednými krajinami sú: KAMERUN, CAD, NIGER a BENIN. V tejto najludnatejšej krajine žije viac ako 100 mil. obyv. Hlavné štyri etnika sú: HAUSOVIA a FULBOVIA na severe krajiny, JORUBOVIA na juhozápade a IBOVIA na juhovýchode. Nigéria vzikla spojením ich území pod Britskou správou roku 1914 a nezávislost získala v roku 1960. Národ Ibov vyhlásil nezávislost svojho územia, co viedlo ku krvavej obcianskej vojne (1967-70), v ktorej boli Ibovia a ich Biafranská republika porazení, Od tých cias brzdia hospodársky rast krajiny politické problémy. Charakter krajiny urcujú podnebné pásma. Juh pokrývajú daždové lesy a sú vhodné na pestovanie kokosových orechov a na produkciu kakaa a palmového oleja. Juh je aj najhustejšie obývanou castou Nigérie. Pestuje sa tu vela plodín na samozásobovanie. Smerom na sever ubúda zrážok. Centrálny pás savany porastenej stromami je pomerne málo úrodný a riedko zaludnený. Zriedkavé a nepravidelné zrážky na severe vyvažuje úrodná pôda, ktorá umožnuje husté osídlenie v okolí Kana a dalších severných miest. Tieto mestá sa kedysi podielali na obchode napriec saharou, ktorý zabezpecovali karavány. Základnou trhovou plodinou 20.storocia bola podzemnica olejná a na pobrežie ju dopravovali železnicou. Polnohospodárske výrobky prevažovali v Nigérií export až do 70.rokov. Potom v delte Nigeru objavili obrovské ropné ložiská, takže ropa v súcasnosti tvorí viac ako 90% vývozu. Rozvoj ropného priemyslu sprevadzal pokles exportu polnohospodárskych plodín a aj domacej výroby potravín. Nigéria má dnes velké medzinárodné dlhy a životná úroven väcšiny obyvatelstva klesá. Aj priemysel sa rozvynul iba v obmedzenej
miere. STREDOAFRICKA REPUBLIKA:
Samozásobovatelské polnohospodárstvo spolu s lesníctvom je chrbtovou kostou ekonomiky SAR s viac než 70% obyvatelmi žijúcimi v odlahlých oblastiach. Polnohospodársky sektor produkuje polovicu HDP. Drevo predstavuje asi 16% príjmov z exportu a diamantový priemysel takmer 54%. Významným obmedzením ekonomického rozvoja je vnútrozemská pozícia, úbohý transportný systém, nekvalifikovaná pracovná sila a dlhy z minulosti od zle nasmerovanej makroekonomickej politiky. 50% devalvácia mien 14 frankofónnych afrických krajín z
- 12. januára 1994 malo zmiešané dôsledky na ekonomiku SAR. Vývoz diamantov,
Angola:
Angola mohla byt jednou z najúspešnejších krajín Afriky. Spustošila ju však obcianska vojna, ktorá vypukla hned po oslobodení sa od nadvlády Portugalska. Boje sa odohrávali medzi Ludovým hnutím za oslobodenie Angoly (MPLA) a Hnutím za úplnú nezávislost Angoly (UNITA). MPLA bolo podporované ZSSR a Kubou, kým UNITA mala podporu USA a Juhoafrickej republiky. Po podpísaní prímeria v roku 1991 vyhralo vo volbách nakoniec MPLA, no konecná mierová dohoda bola dosiahnutá v rokoch 1994-1995. Angola je známa aj svojou Benguelskou železnicou, ktorá bola postavená v roku 1913 a slúžila na prepravu medených rúd. Zeleznica a prístavy poskytovali prácu mnohým Angolcanom, ktorý však o nu prišli ked boli znicené pocas obcianskej vojny. Priemysel je hlavným zdrojom financií v krajine.Významný je najmä potravinársky,hutnícky a textilný.
Demokratická Republika Kongo:
Ekonomika Konga - národa obdareného obrovským potenciálnym bohatstvom - drasticky ochabovala od polovice 80. rokov. Nová vláda zaviedla prísnu fiškálnu politiku, ktorá spociatku ustálila infláciu a znehodnotenie meny, ale tieto nepatrné úspechy boli rýchlo znehodnotené, ked vo východnej casti krajiny v auguste 1998 vypukla zo zahranicia iniciovaná vzbura. Vojna dramaticky znížila vládne príjmy a zvýšil sa zahranicný dlh. Zahranicné podniky obmedzili cinnost na základe neurcitého vývoja konfliktu a zvyšujúcich sa reštrikcií zo strany vlády. Úbohá infraštruktúra, zlá legislatíva, korupcia a nedostatok otvorenosti vládnej hospodárskej politiky a financných operácií boli brzdou investícií a rastu. Množstvo misií MMF a Svetovej banky sa stretlo s novou vládou, aby pomohli vybudovat logický ekonomický plán, avšak s tým spojené reformy sa stále odkladajú. Predpokladajúc mier, rocný rast by sa pravdepodobne zvýšil na cca. 5% v 2000-01, ale inflácia bude pokracujúcim problémom. HDP parita kúpnej sily - 35,7 mld. USD HDP reálna miera rastu 1% HDP na hlavu parita kúpnej sily 710 USD HDP polnohospodárstvo 58%, priemysel 17%, služby 25% Inflácia 46% Pracovná sila 14,51 mil. z toho: polnohospodárstvo 65%, služby a vláda 16%, priemysel a obchod 19% Rozpocet príjmy: 269 mil., výdavky: 244 mil.vrátane výdavkov na kapitál 24 mil. (všetko v USD) Priemysel tažba, spracovanie nerastov, spotrebný tovar (textílie, obuv, cigarety, potraviny), cement, diamanty Produkcia elektrickej enrigie 5,74 mld. kWh pevné palivá 2,61%, hydro 97,39% Spotreba elektrickej energie 5.488 mld. kWh Elektrická energia - export 150 mil. kWh Elektrická energia - import 300 mil. kWh Polnohospodárstvo káva, cukor, palmový olej, kaucuk, caj, chynín, maniok (tapiok), banány, korenová zelenina, kukurica, ovocie, drevo Export 530 mil. USD 1998 diamanty, med, káva, kobalt, ropa -52%, USA 14%, JAR 9%, Fínsko 4% Import 460 mil. USD 1998 potraviny, tažobné a iné stroje, dopravné prostriedky, palivo JAR 25%, Benelux 14%, Nigéria 7%, Kena 5%, Cína Vonkajší dlh 12,3 mld. USD Ekonomická pomoc 195.3 mil. USD
Použitá Literatúra:
1.,Lexikon Zemí 2000,kolektív autorov,Praha,2000 2.,Afrika Svetadiel poznania,kolektív autorov,Praha,1997 3.,Svet,kolektív autorov,Bratislava 1999.