Krajiny V4
KRAJINY V4
Vyšegrádska (Vyšehrádska) štvorka je politické zoskupenie Madarska, Polska, Ceskej republiky a Slovenska. Do rozdelenia CSFR to bola V3. Vznikla na základe dohody podpísanej 15.2.1991 na zámku Vyšegrád v Madarsku. Spolocnou deklaráciou sa štáty zaviazali harmonizovat spolocné postupy s cielom vstúpit do EÚ a NATO. Neskôr však boli uzatvorené len bilaterálne zmluvy. Ekonomickým fórom V4 je Stredoeurópska dohoda o volnom obchode- CEFTA- vznikla v roku 1992 a jej cielom bolo vytvorenie oblasti volného obchodu do roku 2001. Povrch krajín V4 je velmi pestrý. Na severe sa rozprestierajú nížiny a jazerné pahorkatiny, ktorými pretekejú Labe, Odra a Visla. V strednej a juhovýchodnej casti sa dvíhajú horské systémy rôzneho vek (Cesko-nemecká vysocina a Karpaty). Juhovýchodnú cast vyplnajú nížiny s riekami Dunaj a Tisa. Podnebie v tejto oblasti je prechodné medzi oceánskym a pevninským. Obyvatelstvo a hospodárstvo: Velká koncentrácia obyvatelstva je v priemyselných oblastiach a v mestách , kde žije viac než polovica všetkých obyvatelov. Významným priemyselným odvetvým krajín V4 je strojársky, chemický, textilný a potravinársky priemysel. Najvýznamnejšie polnohospodárske oblasti sú na nížinách. Polnohosp. sa orientuje na pestovanie obilnín, technických plodín a krmovín. V Madarsku a Polsku prevláda rastlinná výroba, v Ceskej republike je rozvinutý chov dobytka a ošípaných. V celej oblasti je hustá siet železníc, ciest a potrubia, co napomáha transportu surovín a tovaru zo severnej a západnej Európy a naopak. Polsko
- leží v severovýchodnej casti strednej Európy pri južnom pobreží Baltského mora.
Rozlohou a poctom obyvatelov patrí medzi väcšie európske krajiny. Povrch Polska tvoria nížiny a pahorkatiny, severnú cast vyplnajú jazerné pahorkatiny - Pomoranská a Mazurská, s množstvom jazier. V strednej casti Polska sa rozkladajú rozsiahle nížiny (Velkopolská, Sliezska a Mazovská) a Lublinská pahorkatina i Malopolská vrchovina. Najvyššie vrchy sa tahajú pri hraniciach s Ceskou republikou (Ceská vysocina) a so Slovenskom (Karpaty). V pásme Tatier dosahujú najväcšiu výšku 2500 m n.m. Podnebie je prechodné medzi oceánskym a vnútrozemským. Na severozápade sa uplatnuje vplyv oceánu. Juh a východ má kontinentálne podnebie s teplými daždivými letami a chladnejšími suchými zimami. Takmer celé územie Polska patrí do povodia dvoch najväcších riek - Visly a Odry, ktoré sa vlievajú do Baltského mora, sú splavné a pospájané prieplavmi. Polské rieky majú najvyšší vodný stav na jar v období topenia snehu a v období letných daždov. V zime rieky zamrzajú, cím sa obmedzuje ich využitie na plavbu. Ladovcové jazerá sa vyskytujú v Mazurskej jazernej pahorkatine a v Tatrách. Pôdy sú na väcšine územia piesocnaté, menej úrodné a pokrývajú ich borovicové lesy (1/4 Polska). Úrodné pôdy sú na nížinách v južnej a juhovýchodnej casti krajiny. Polnohospodárstvo využíva asi 2/3 rozlohy štátu. Obyvatelstvo je nerovnomerne rozmiestnené, najhustejšie je zaludnený juh a juhozápad. Väcšina obyvatelov žije v mestách. Najväcšie je hlavné mesto Varšava, ktorá má 1,5 mil. obyvatelov, je najväcším hospodárskym a kultúrnym strediskom. Druhé najväcšie mesto je Lodž, známe textilným a filmovým priemyslom, bývalé hlavné mesto Krakov, Wroclaw - strojársky priemysel a Poznan známa svojimi veltrhmi. Polsko má bohaté ložiská cierneho (Horné Sliezko) a hnedého uhlia, olovených, zinkových a medených rúd, kamennej soli a síry. V tažbe cierneho uhlia je Polsko na poprednom mieste na svete. Najvýznamnejšia priemyselná oblast je juhozápadná a západná cast Polska. Najdôležitejšiu priemyselnú základnu tvorí Katowická konurbácia v Hornosliezskej panve (3 mil. obyvatelov). Sústreduje sa tu tažba cierneho uhlia, hutníctvo železa a farebných kovov, chemický a strojársky priemysel. Velké nahromadenie priemyslu má vplyv na životné prostredie. Najväcšie odvetvie priemyslu je strojárstvo. Zameriava sa na výrobu námorných lodí (Gdansk, Gdyna, Štetín), lokomotív a železnicných vagónov, obrábacích a polnohospodárskych strojov i automobilov. Chemický priemysel spracúva domáce suroviny(tažká chémia) a dovážanú ropu rafinérie v Plocku. tradíciu má textilný priemysel (Lodž) a potravinársky, hlavne cukrovarníctvo. Polnohospodárstvo zamestnáva asi štvrtinu ekonomicky cinného obyvatelstva. Väcšinu pôdy obhospodarujú súkromní rolníci, základ tvoria rodinné farmy s výmerou 5-10 ha. Polnohospodárska výroba je najintenzívnejšia v najúrodnejších castiach Mazovskej, Sliezskej a Velkopolskej nížiny. Pestujú sa zemiaky (2.miesto na svete), obilniny , najmä raž, lan, cukrová repa, významná je produkcia zeleniny, chmelu a repky. V živocíšnej výrobe dominuje chov ošípaných a dobytka. Dôležitý je i rybolov. Na prepravu tovarov i osôb sa v Polsku využívajú hlavne železnice, ktoré sú spolovice elektrifikované. Nekvalitná cestná siet sa v súcasnosti modernizuje. Významná je námorná doprava s prístavmi Štetín, Gdansk a Gdyna, na ktorú nadväzuje riecna. Ceská republika -má výhodnú geografickú polohu v strede Európy. Prevažnú cast územia Ceskej republiky zaberá Ceská vysocina, v ktorej prevládajú pahorkatiny a vrchoviny. Nížiny a roviny vyplnajú Ceskú tabulu, z ktorej vycnievajú pieskovcové skalné mestá a sopecné pohoria (Ceské stredohorie, a Doupovské vrchy.). Územie Ceskej republiky obklopujú nevysoké horstvá Šumava a Ceský les, Krušné, Lužické a Jizerské hory, Krkonoše (Snežka 1 602 m n.m.), Orlické hory a Jeseníky. Vo vnútrozemí sa rozprestiera rozsiahla Ceskomoravská vrchovina. Východnú cast Moravy vyplnajú Karpaty, ktoré od Ceskej vysociny oddelujú komunikacne dôležité zníženiny- -moravské úvaly a úzka Moravská brána. Hranicu so Slovenskom tvoria Biele Karpaty, Javorníky a Beskydy. Mierne podnebie Ceskej republiky podlieha oceánskym i kontinentálnym vplyvom. Výraznejšie sa prejavuje vplyv Atlantického oceánu. Teplotné pomery a množstvo zrážok sa menia s nadmorskou výškou a polohou. Náveterné strany hôr majú až 1 500 mm zrážok, oblasti na záveternej strane pohorí majú najmenej zrážok.(Žatecko menej ako 500 mm). Územím Ciech prechádza hlavné európske rozvodie. Západná cast patrí k povodiu Labe (hlavné prítoky Vltava a Ohre), východná cast patrí do povodia Dunaja, do ktorého sa vlieva rieka Morava. Na severovýchode je to povodie Odry, tá sa vlieva do Baltského mora. Na nížinách prevládajú cernozeme a hnedozeme, vo vrchovinách hnedé lesné pôdy, podzolové pôdy a podzoly. Rastlinstvo patrí do oblasti stredoeurópskej kveteny, lesy pokrývajú tretinu rozlohy územia. Pôvodné listnaté lesy nahradili smrekové a borovicové. K chráneným územiam patrí Krkonošský národný park a chránené krajinné oblasti Šumava, Ceské stredohorie, Jeseníky ai. Ceská republika patrí k husto zaludnéným štátom Európy. Prirodzený prírastok je velmi nízky. Obyvatelstvo je národnostne homogénne - Cesi tvoria 94,7%, Slováci 3%, zvyšok Nemci, Poliaci a dalšie národnosti. V mestách žije väcšina obyvatelstva. Najväcšie sídla sú hlavné mesto Praha (1,2 mil. obyvatelov), Brno, Ostrava, Plzen, Olomouc, Liberec. Ceská republika patrí k rozvinutým oblastiam Európy s bohatou tradíciou priemyselnej výroby a vyspelým polnohospodárstvom. Je to štát s rozvinutým priemyslom. Základ tvorí tažba nerastných surovín - cierne uhlie, hnedé uhlie, kaolín, grafit a výroba elektrickej energie (69% v tepelných elektrárnach). Významným priemyselným odvetvím je hutníctvo železa (Ostrava, Trinec, Kladno) a strojárstvo zamerané na výrobu autobusov, automobilov, motocyklov a priemyselných zariadení. (Praha, Plzen, Brno). V chemickom priemysle prevláda petrochémia (Litvínov) a tažká chémia (Kralupy, Pardubice). Významná je výroba plastických hmôt, vlákien a pneumatík. Svetoznáma ja výroba úžitkového a umeleckého skla (severné Cechy), porcelánu a keramiky (Karlove Vary, Rakovník), bižutérie (Jablonec). Tradicný textilný, odevný, kožiarsky a potravinársky (pivo, likéry, cukor, mäsové výrobky) priemysel sa pomaly orientuje na nárocnejšie západoeurópske a svetové trhy. Polnohospodárstvo využíva 56% rozlohy štátu, zamestnáva 7,5% ekonomicky cinného obyvatelstva. Najúrodnejšie oblasti sú Polabská nížina a moravské úvaly. Pestujú sa obilniny - pšenica a sladovnícky jacmen, cukrová repa, v suchších oblastiach chmel (Žatecko), na menej úrodných pôdach raž, zemiaky, krmoviny a lan (hlavne Ceskomoravská vrchovina). Rozvinutý je chov dobytka, ošípaných a hydiny. Tradicný je i chov rýb (Trebonsko). Ceská republika má hustú siet železníc a ciest, ale nezodpovedajú súcasným európskym požiadavkám. Najhustejšia dopravná siet je v priemyselných oblastiach, najväcší dopravný železnicný, cestný, riecny i letecký uzol je Praha. Riecna doprava sa sústreduje na riekach Labe a Vltava. Významná je aj potrubná doprava. Obrovský potenciál má cestovný ruch, ktorý sa stáva významným zdrojom financných príjmov. Praha patrí k najnavštevovanejším mestám na svete. Významné sú i kúpelné mestá, najmä Karlove Vary, Mariánske a Františkove Lázne. Ceská republika dováža hlavne suroviny pre priemysel, potraviny a výrobky moderného strojárstva. Vyváža priemyselné výrobky i suroviny: koksovatelné uhlie, sklárske piesky a kaolín. Najvýznamnejší obchodný partner je Nemecko a Slovensko. Madarsko -je vnútrozemský štát v juhovýchodnej casti strednej Európy. Poctom obyvatelov i rozlohou sa zaraduje medzi menšie európske štáty. Povrch tvoria prevažne nížiny, najrozsiahlejšia je Velká uhorská nížina na východe, ktorú rieka Tisza delí na dve casti. Severnú cast nížiny lemujú sopecné vrchy Mátra, Bukové hory, Zemplánske a Tokajské vrchy. Na západ od Dunaja je povrch clenitejší. Na juhu je pohorie Mecsek, od Balatonu k Dunaju sa tiahne Bakonský les, Vestešské a Pilišské vrchy, severnú cast vyplna Malá uhorská nížina ohranicené Dunajom. Západnú hranicu s Rakúskom lemujú nevysoké výbežky alpskej sústavy. Mierne kontinentálne podnebie s dlhým horúcim letom a so zrážkami 500-700 mm umožnuje pestovat teplomilné plodiny. Na severovýchode sa rozprestiera suchá step - pusta. V suchých oblastiach je vybudovaných vela zavlažovacích kanálov, najmä v povodí Tiszy. Casté sú tu povodne- hlavne na jar. Zvyšky pôvodných rozsiahlych lesov sa zachovali v stredohorských polohách. Je národnostne homogénne, 98% obyvatelov tvoria Madari, velkou mierou sa podielajú na národnostných menšinách susedných štátov. Vyznacujú sa velmi nízkou pôrodnostou, dlhodobým poklesom poctu obyvatelstva a koncentráciou pätiny populácie v hlavnom meste. Je priemyselno-polnohospodársky štát. Takmer 60% plochy zaberá orná pôda. Prevláda rastlinná výroba, najviac sa pestuje pšenica, kukurica a cukrová repa. Dalej sa pestujú zemiaky, slnecnica, významné je pestovanie teplomilnej zeleniny (paprika, rajciny), ovocia (marhule, broskyne) a vinica. Vzhladom k dostatku krmovín sa chovajú ošípané a hydina, na pastvinách dobytok a ovce. Madarsko je významný exportér potravín. Po 2. svetovej vojne došlo k rozsiahlej industrializácii. Taží sa hnedé uhlie, ale i zemný plyn a menšie množstvo ropy, cierneho uhlia, uránu a mangánovej rudy. Velmi významná je tažba bauxitu. Dôležitá je produkcia oxidu hlinitého a hliníka, hutníctvo železa a výroba ocele. Najdôležitejším odvetvím je strojárstvo s výrobou presných prístrojov a autobusov, koncentrované v Budapešti, elektronika, chemický priemysel, farmaceutický a potravinársky (mäsové konzervy, madarská saláma, výrobky z ovocia a zeleniny, tokajské víno i destiláty). Najvýznamnejším priemyselným strediskom je Budapešt, sú tu zastúpené všetky priemyselné odvetvia. Dalšie priemyselné strediská sú Miškovec (Miskolc), Debrecín (Debrecen), Segedín (Szeged), Pécs. Dopravná siet Madarska je charakteristická radiálnym usporiadaním s centrom v Budapešti. Najväcšie množstvo nákladov sa prepravuje po železnici, významná medzinárodná dopravná tepna je i Dunaj s riecno-morským prístavom v Budapešti. Cestovný ruch sa sústreduje do liecivých termálnych oblastí, do Budapešti a k Balatonu. Madarsko uskutocnovalo ciastocné hospodárske reformy už za komunistického režimu, je na trhové hospodárstvo lepšie prispôsobené a získalo i najviac zahranicných investícií. Dnes už 70% exportu smeruje na západné trhy.