Košice Rozloha- 248km2 Pocet obyvatelov- 240 915 Pocet mestských castí- 22 Prírodné pomery- Okres sa nachádza v Košickej kotline, z ktorej na severe a na západe zasahuje do Ciernej hory a Volovských vrchov, teda do geomorfologických celkov Slovenského rudohoria. Najvyšší bod územia, 850m.n.m.,je Vysoký vrch na severe územia v Ciernej hore. Najnižší bod úyemia, 20m.n.m., je pri výtoku Hornádu z okresu v Starom meste. Na východe a na západe územia sa vyskytujú neogénne jazerné sedimenty: íly, piesky a štrky. V Ciernej hore nájdeme najmä prvohorné granodiority a diority. Volovské vrchy vybudovali prevažne fylity, kvarcity, a iné prvohorné a staršie horniny. Nivu Hornádu pokrývajäú riecne usadeniny. Popri Hornáde sa tahá nivná rovina. Pozdlž nie sú zachované zvyšky riecnych terás, ktoré stúpajú smerom k pohoriu do pahorkatiny. Volovské vrchy a cierna hora majú vrchovinový a hornatinový reliéf. Územie okresu patrí do teplej klimatickej oblasti. Vyznacuje sa však chladnou zimou, ktorá je prejavom kontinentálneho podnebia. Oproti ostatným Košickým okresom má najviac zrážok. Priemerné mesacné teploty v stupnoch Celzia. (Košice) Mesiac: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

11 12

Teplota: -3,6 -1,7 2,9 9,2 14,6 17,7 19,6 18,8 14,6 8,8 3,8 -0,4 Priemerné mesacné zrážky v mm (Košice-Cermel) Mesiac: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10

11 12

Zrážky: 36 38 35 49 83 103 99 89 55 58

66 47

Smerom zo severu na juh preteká okresom rieka Hornád,ktorej priemerný rocný prietok v Kysaku je 19m3 .s-1. Na území okresu sa do nej z pravej strany vlievajú Pstružník a Cermel, z lavej strany Monok. Vo Volovských vrchoch a Ciernej hore, teda v nezastavanej casti mesta, sa vyskytujú hnedé lesné pôdy- kambizeme. Na nive Hornádu vznikli nivné pôdy- fluizeme. Okres je najzalesnenejšou castou Košíc. V nižších polohách rastú dubové lesy, vo vyšších bukové, jedlové i smrekové porasty. Vyskytujú sa tu aj niektoré vyácne rastliny, ako sú poniklec slovenský, lan chlpatý a sleziník severný. V lesoch Slovenského rudohoria žijú živocíchy spolocenstiev listnatého a ihlicnatého lesa: jelen lesný, líška hrdzavá, srnec lesný, diviak lesný a mnohé druhy vtáctva. K vzácnym druhom patrí macka divá, kuna lesná, sýkorka chochlatá, rohác obycajný. Administratívny vývoj Prakticky celé územie dnešných Košíc patrilo od 13.storocia do roku 1848 do Abovskej stolice, neskôr do Abovsko-turnianskej župy. Stolicná príslušnost obce Tahanovce, ktorá ležala na hranici Šarišskej a Abovskej stolice, nebola v stredoveku ustálená. Pri administratívnom clenení v novej CSR roku 1923 vzniklo na Slovensku 79 okresov a dve magistrátne mestá: Bratislava a Košice. Prvá písomná zmienka o Košiciach pochádza z roku 1230. Je nou lubinská listina, zmluva o predaji pozemkov. Košice sa v tejto listine pomenúvajú královsky „Villa Cassa“, ktoré sa v latincine vyvinulo z názvu Cassovia, v nemcine Kaschau a madarcine Kassa. Pre mesto Košice druhou najvzácnejšou listinou je prvé listinné udelenie erbu právnickej osobe- mestu, v Európe zo dna 7. Mája 1369. Tento den sa od roku 1994 oslavuje ako „Den mesta Košice“. Konecnú podobu získal mestský erb štvrtou královskou listinou z roku 1502 a používa sa aj v súcasnosti. Jedným z najpôsobivejších zobrazení stredovekých Košíc je kolorovaná mediritina z roku 1617, známa ako Houffnagelova veduta. Obyvatelstvo Pocet všetkých obyvatelov mesta Košice je v súcasnosti 240 915 Košice I- 65 747 obyvatelov Košice II-82 356 obyvatelov Košice III- 32 170 obyvatelov Košice IV- 60 642 obyvatelov Košice okolie- 101 630 obyvatelov Veková štruktúra obyvatelstva Predproduktívny vek: 60 866 obyvatelov Produktívny vek: 143 425 obyvatelov Poproduktívny vek: 31 626 obyvatelov Národnostná štruktúra Slovenská národnost: 217 859 obyvatelov Madarská národnost: 11 008 obyvatelov Rómska národnost: 4 423 obyvatelov Ceská národnost: 3 661 obyvatelov Ukrajinská národnost: 1 046 obyvatelov Rusínska národnost: 509 obyvatelov Nemecká národnost: 308 obyvatelov Moravská národnost: 177 obyvatelov Iné: 1 748 obyvatelov Štruktúra obyvatelstva podla vzdelania Základné vzdelanie: 48 017 obyvatelov Ucnovské vzdelanie: 36 812 obyvatelov Stredné odborné: 6 238 obyvatelov Stredné odb.s maturitou: 49 309 obyvatelov Vysokoškolské: 24 921 obyvatelov Sídla KOŠICE ležia na rieke Hornád na rozhraní Košickej kotliny, Volovských vrchov a Ciernej hory. Sú druhým najväcším mestom Slovenskej republiky. Pre východnú tretinu Slovenska znamenajú dôležité mestské centrum. Mesto bolo sídlom Abovsko-turnianskej župy a Košickej župy, od roku 1949 do roku 1960 Košického kraja a od roku 1960 do roku 1996 Východoslovenského kraja. Svojím významom aj dnes Košice presahujú krajské hranice. Vývoj poctu obyvatelov Košíc Mesto/rok: 1896 1900 1921 1950 1970 1995 Košice: 30 802 47 178 60 266 71 831 144 445 240 915 Kultúra a rekreácia Košice sú obchodným, politickým i kultúrnym centrom celého kraja. Nachádzajú sa v nich významné celoštátne a krajské úrady a inštitúcie, z ktorých najvýznamnejší je Ústavný súd Slovenskej republiky. Je tu Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Ekonomická univerzita – Podnikovohospodárska fakulta, Vysoká vojenská letecká škola generála M.R. Štefánika a Vysoká škola polnohospodárska. Z kultúrnych ustanovizní sú v Košiciach divadlá (Divadlo Janka Borodáca, Thália, Štúdio Smer, Bábkové divadlo), knižnice (knižnica Jana Bocatia, Vedecká knižnica), múzeá (Východoslovenské múzeum), galérie, filharmónia, televízne a rozhlasové štúdia, súkromné rádiá (TOP Rádio, KIKS Rádio), kiná (Družba, Úsmev, Capitol, Tatra, Impulz, Veritas), Zoologická záhrada (Kavecany), lyžiarske strediská (Jahodná, Kavecany, Cervený Breh), Rekreacné strediská (Alpinka, Anicka, Bankov, Kavecany-vyhliadková veža, mestské hradby, bobová dráha), kúpaliská (kúpalisko Triton, Cervená hviezda, Mestská plaváren, krytá plaváren, Košická Belá), vodné nádrže (Bukovec, Ružín, Jazero, Cana, Geca, Kechnec). Hospodárstvo Košice sú hospodárskym centrom východnej casti republiky. Sú tu mohutné závody : VSŽ (Východoslovenské železiarne – U.S.Steel), ktoré produkujú železo, ocel a široký sortiment oceliarskych výrobkov. Popri tomto priemyselnom gigante sú na území Košíc ešte dalšie závody so strojárskou a kovospracujúcou výrobou, napr. firma VARIAKOV, a.s. – spracúva plechy a vyrába hydraulické hadice, AKRA, a.s. – vyrába ocelové konštrukcie, CASSPOS,a.s. vyrába potravinárske stroje, ARTEP, a.s. – vyrába priemyselnú elektroniku a elektrické pohony. Košice majú aj dobré podmienky na polnohospodársku výrobu. Darí sa tu najmä pšenici a jacmenu. Architektonické pamiatky Najvýznamnejšou historickou pamiatkou, dominantou a pýchou mesta je Dóm sv. Alžbety. Najkrajší gotický chrám na Slovensku bol spolu s Urbanovou vežou a kaplnkou sv. Michala vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho stavba sa zacala okolo r. 1380, prebiehala v niekolkých etapách a nikdy nebola úplne dokoncená. Dóm odolal požiarom v r. 1556 a 1775, zemetraseniu v r. 1834, povodni v r. 1845 a víchrici v r.

  • 1875. Z pôvodného zámeru postavit pätlodovú baziliku, vznikol pätlodový kostol s
krížnou lodou. Dóm meria v pozdlžnej osi 60,5 m, v priecnej osi 39,5 m. Hlavná lod má rozpon 9,75 m. Nad krížením dómskych lodí sa nachádza drevená vežicka, oplechovaná medeným plechom, nazývaná sanktus. Severná veža dómu s rokokovým zastrešením z r. 1775 je vysoká 58,5 m, hreben strechy je vo výške 32,2 m. Na ochodzi dómu je možné vidiet zaujímavé zoomorfné chrlice vody. Na juhozápadnom rohu má jeden z nich podobu ženy, údajne manželky majstra Štefana, takto potrestanej za nadmerné popíjanie vína. Umelecky najhodnotnejší a najhonosnejšie vyzdobený je severný portál dómu v tympanóne je zobrazený posledný súd, obklopený piatimi reliéfmi – dvoma výjavmi zo života sv. Alžbety, Pannou Máriou so ženami, Apoštolom Jánom s vojakmi a ukrižovaným Kristom. Vstup bol na prelome 19. a 20. storocia doplnený sochami uhorských svätcov – Imricha, Štefana, Alžbety Uhorskej, Ladislava a Henricha. Hlavný neskorogotický oltár bol vyrobený v rokoch 1474-77. V arche oltára sú uložené plastiky Panny Márie s Ježiškom, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Alžbety Biblickej. Na dvoch pároch oltárnych krídel je spolu 48 obrazov zobrazujúcich život sv.Alžbety Uhorskej, pašijový a adventný cyklus. Najstaršou pamiatkou v dóme je však bronzová krstitelnica z prelomu 13. a 14. storocia. Druhým najvzácnejším oltárom je neskorogotický oltár navštívenia Panny Márie z roku 1516. Mimoriadne cenné je aj nádherné kamenné pastofórium z rokov 1468-77. V roku 1906 bola v dóme vybudovaná krypta na uloženie pozostatkov Františka II. Rákociho. V sarkofágoch sú uložené aj pozostatky jeho matky Heleny Zrínskej a jeho najstaršieho syna Jozefa. Pochované sú tu aj pozostatky grófov Antona Esterháziho, Mikuláša Šibrika, Mikuláša Bercéniho a jeho manželky Kristíny Cákiovej. Východoslovenské múzeum: postavené v roku 1896-99, sa nachádza na námestí Maratónu mieru. Námestie je pomenované podla každorocne sa konajúcej medzinárodnej športovej akcie. Mená vítazov sú zvecnené na podstavci sochy maratónca od akademického sochára Arpáda Racku, nachádzajúcej sa pred budovou múzea. Na nádvorí múzea stojí drevený kostolík z Kožuchoviec, prenesený sem v roku

  • 1927. V múzeu sú od roku 1903 sprístupnené rozsiahle expozície dejín
východoslovenského regiónu, archeológie, numizmatiky, zdravotníctva a šperkárstva. K najcennejším skvostom múzea patrí známi Košický poklad pozostávajúci z 2920 altých mincí a zlatej retaze. Cast umelecko- historických expozícií am prírodovedná expozícia múzea sú umiestnené v secesnej budove vojenského velitelstva z roku 1908, známej pod názvom „Divízia“. Ostatné architektonické pamiatky mesta: Slovenské technické múzeum, Seminárny kostol, sídlo Ústavného súdu Slovenskej republiky, Immaculata- Mariánsky stlp, Univerzitný kostol sv. Trojice, Levocský dom, Divadlo Janka Borodáca, Urbanova veža, Kaplnka sv. Michala, Bývalý župný dom, Palác grófa Forgácha, Miklušova väznica, Dominikánsky kostol, Jakabov palác, Fontána pri Dóme Svätej Alžbety,. _____________ _________

Zdroje: