Košice Poloha Pocet obyvatelov: 241 6O6 Rozloha okresu: 243, 8 km2 Nadmorská výška: 184-851 m.n.m Okres Košice leží prevažne v rovnomernej Košickej kotline na nive a terasovitej plošine do ktorej z casti zasahujú Volovské vrchy. Mesto leží na oboch brehoch Hornádu (8,64 m3/s) ktorého najvýznamnejšie prítoky sú Crmel a Myslavský potok. ( 48° 43‘ severnej šírky a 21°15’ východnej zemepisnej dlžky). HISTÓRIA Cassovia ,Kaschau, Kassa, Košice.Priaznivá geografická poloha tohto historického mesta a to, že ním prechádzala významná cesta spájajúca Balt s Balkánom, podstatne ovplyvnilo dejiny Košíc, dnes jedného z najdynamickejšie sa rozvíjajúcejších miest na Slovensku. Pociatky Košíc siahajú do 12.storocia, ba aj hlbšie do minulosti. Vyvinuli sa z osady slovenských rolníkov , ktorá sa už v prvej polovici 13.storocia stala sídlom královského domu(domus regia). Ako “villa“ s farským kostolom sa spomínajú v lubinskej listine z roku 1230. Dalšia zmienka o Košiciach je z roku 1249 možno ju nájst v královskej listine, v ktorej panovník Belo IV. Udeluje „hostom“ Sene rovnaké výsady, aké majú košickí hostia pristahovalci z dolného Saska. Významná je i donancná listina krála Štefana V. z roku 1261, ktorou obdarúva dvoch obyvatelov, Samphlebena a Obla, územím Vyšných Košíc. Po roku 1290 sa o Košiciach hovorí ako o meste (civitas, Stadt). To preto, lebo v tom roku tu po obvode dostavali vysoké mestské opevnenie. Nemeckí kolonisti, ktorí sa tu usadili, podnietili rozvoj remesiel a obchodu. Dôkazom toho je najstaršia zachovaná zmienka o cechu v Uhorsku v listine kožušníckeho cechu z r. 1307. Dynamiku ich bohatnutia a spolocenského napredovania však vážne ohrozovali feudáli tej doby. Ich konflikt s rodom Omedejovcov dokonca prerástol do takých rozmerov, že posunul Košice do centra vnútroštátnej politiky Uhorska. Aj preto mal 15.jún 1312 rozhodujúci význam pre napredovanie mesta. Tento den Košicania a spišskí Nemci pomohli královi Karolovi Róbertovi porazit v bitke pri Košiciach spojenecké vojská jeho rivala Matúša Cáka Trencianskeho a silného rodu Omedejovcov. Za to boli štedro odmenení. Listinou z 9.apríla 1319 boli oslobodení od platenia cla na celom území Abovskej a Zemplínskej župy. No to nebolo všetko. Od Ludovíta Velkého dostali v r. 1347 rozsiahle výhody, aké mali aj obyvatelia Budína – právo volby richtára, farára, právo na usporadúvanie krajinských jarmokov, od r. 1361 právo generálneho skladu na tovar dovážaný z Polska a Ruska. Tak sa Košice dostali na úroven takých miest, ako bol Krakov alebo nemecké hanzovné mestá. Ten istý král povolil používat Košiciam erb. Listina, ktorou tak urobil, je najstaršou známou listinou svojho druhu v Európe. Obchodovanie s okolitými krajinami okrem iného prerástlo do obojstranne výhodnej obchodnej dohody medzi mestom a polským Krakovom uzavretej v Košiciach 25. Februára 1394. Necudo že, práve tu pôsobil prvý cech bohatých obchodníkov na Slovensku(1446). V tomto období v meste vznikali nové stavby: dominikánsky kostol, radnica, františkánsky kostol a koncom 14.storocia aj nový kostol sv. Alžbety a celý rad murovaných domov. Väcšina svahov v okolí sa premenila na vinice, ktoré sa stali dôležitým zdrojom obživy a obchodu. Žilo tu asi 4000 obyvatelov. V prvej polovici 15.storocia ich pocet stúpol na asi 7000. Košice sa stávajú jedným z najväcších miest na území Slovenska. Rast bol ešte väcší po tureckej okupácii Dolnej zeme, ked sem z ohrozených miest prichádzali utecenci, najmä šlachta. V 30. Rokoch boli takmer všetci obyvatelia Košíc stúpencami reformácie. Súcasne s reformáciou však s krajinou otriaslo stále silnejúce turecké nebezpecenstvo(s tým súviselo prerušenie obchodných ciest na Balkán), rozdelenie uhorského štátu a pocetné stavovské povstania, vojny a náboženské nepokoje.
- 4. decembra 1536 Košice obsadil Ján Zápolský. Kedže mu meštania( najmä Nemci)
- 14. októbra 1706 vstúpil do mesta medzi Košicanmi velmi populárny vodca
postavenie v stredoeurópskom priestore. Podnebie:
Mierne, s teplotami v zime –3,6 °C a v lete 19,6 °C ( priemerné celorocné tepoloty sa pohybujú okolo 9°C). Zrážky sa tu pohybujú okolo 674 m.m. Typ dna Pocet dní ( v r 1999) Jasných 33 Zamracených 141 Tropických 6 Letných 63 Mrazových 109 Ladových 36 Spolu 388
Obyvatelstvo:
Košice sú s 241 874 obyvatelmi druhým najväcším mestom na Slovensku. Z tých 241 606 obyvatelov je 48, 1% mužov a 51, 9% žien. Hustota osídlenia je 991 obyv./km2. Prirodzený prírastok sa pohybuje okolo 2,35/1000 obyv. ale celkový prírastok(úbytok) je –0,22/1000 obyv. je to hlavne kvôli tomu, že pocet pristahovaných (1777) je nižší ako pocet vystahovaných (2412). Pocet sobášov v r. 1999 bol síce 1326 avšak v tom istom roku tu bolo 612 rozvodov. Národnostná štruktúra obyvatelstva mesta Košice: Slovenská 217 889 - 90, 5% Ceská 3 322 - 1, 4 % Madarská 10 818 - 4, 5 % Rómska 4 689 - 1, 9 % Polská 156 - 0, 1 % Nemecká 321 - 0, 1 % Rusínska 700 - 0, 3 % Ukrajinská 1 144 - 0, 5 % Ruská 209 - 0, 1 % Iná 1 445 - 0, 6 %
Mesto Košice sa delí na 4 okresy a 22 mestských castí:
Pocet obyvatelov mestských castí:
Okres Košice I.
66 853
1. Džungla 379
2. Kavecany 922
3. Sever 22 145
4. Sídlisko Tahanovce 18 234
5. Staré mesto 23 631
6. Tahanovce 2007
Okres Košice II. 82 285
7. Lorincík 323
8. Luník IV. 3 027
9. Myslava 1640
10. Pereš 745
11. Polov 1016
12. Sídlisko KVP 27 241
13. Šaca 4490
14. Západ 43 803
Okres Košice III.
15. Dargovských Hrdinov 30 119
16. Košická Nová Ves 1950
Okres Košice IV.
17. Barca 2620
18. Juh 25 845
19. Krásna 3136
20. Nad Jazerom 26 936
21. Šebastovce 538
22. Vyšné opátske 1324
Kultúra:
Košice sú mesto bohaté na kultúru. Každorocne sa tu organizujú Dni mesta Košice, ale aj vela rôznych podujatí s tých najdôležitejších napr. 1. Oslavy dna mesta Košice/Máj/
2. Majstrovstvá Slovenska v dráhovom golfe/Júl/
3. Challenge Day/ Máj/
4. Medzinárodný Maratón mieru /Október/
Nachádzajú sa tu 3 divadlá ,dva muzeálne komplexy ,galéria, Št. Filharmónia atd.
Tradicne kultúrnymi a športovými podujatiami sú tiež:
Košická hudobná jar, Medzinárodný orgánový festival, Festival sakrálneho umenia, Medzinárodný folklórny festival a iné.
Školstvo:
Školy Druh Školy Pocet Škôl Materská 515 Základná 350 Gymnázium 29
SOU 62
SOŠ 58
Vysoká 3 Spolu 1 017 Študenti Druh Školy Pocet Materská 24 965 Základná 94 396 Gymnázium 11 515
SOU 17 556
SOŠ 18 240
Vysoká 16 383 Spolu 183 055 S tých troch vysokých škôl je najvýznamnejšia Univerzita veterinárneho lekárstva. Potom Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a nakoniec Technická univerzita. Zdravotníctvo V Košiciach je 7013 lôžok v 15 nemocniciach. Je tu aj 9 lekární. Lekárov primárnej starostlivosti je 820 v tom: -271 lekárov pre dospelých -156 pediatrov
- 61 gynekológov
- 332 stomatológov
Denne je v Košiciach 15 163 práce neschopných. ZOO Košice:
Jednou zo štyroch zoologických záhrad na Slovensku je aj ZOO v Košiciach. ZOO Košice sa buduje od roku 1979. Jej zameranie má byt v prevažnej miere na euroázijskú faunu, chovanú v priestoroch, ktoré sa svojou velkostou a charakterom približujú prírodným podmienkam. Rozloha areálu ZOO je 292 ha a nachádza sa na území mestskej casti Košice-Kavecany. Chovné zariadenia sú postupne budované na 1/3 celkového územia. Ostatné územie, ktoré tvoria lesné porasty s bukovým porastom budú využívané na vybudovanie karantény, rehabilitacnej stanice regionálneho významu, ošetrovne, príp. nemocnice, zriadenie rezervácie huculských koní, hospodárske priestory, ale najmä chov chránenej a vzácnej fauny bez prístupu návštevníkov pre ZOO Košice a dalších záujemcov, ale tiež s cielom ich reintrodukcie do volnej prírody.V ZOO Košice sú v súcasnosti chované prevažne zvieratá euroázijskej fauny, ale aj zástupcovia iných kontinentov - Austrália, Amerika, Afrika. Od mája 2000 je vybudovaný aj velmi zaujímavý letný výbeh pre korytnacky a kontaktná ZOO pre deti, kde sú vystavované mládatá zvierat, ktoré môžu návštevníci aj pohladkat a krmit zvláštnym krmivom, ktoré sa predáva v pokladni . .
HISTOTORICKÉ PAMIATKY:
1. Dóm Sv. Alžbety:
Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa zacala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etápach: Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byt stavba bazilikálneho typu s piatimi lodami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. V druhej etape bola pozmenená pôvodna koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená hlavná lod s rovnako vysokou priecnou lodou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri nižšie priestory. V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa. V tomto roku bolo postavené aj kamenné Pastofórium a južná veža dómu. V roku 1491, pocas obliehania Košíc, bol dóm velmi poškodený. Opravu prevádzal stavitel a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokoncil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukoncenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov. V dalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátit sa k pôvodnej pät lodovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekcne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Frohde. Oprava zahrnala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bocných lodí na sietové a dotkla sa aj kamenných clánkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou lodou vybudovaná krypta, ktorú realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II. a jeho druhov z Turecka Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva pätlodovú dispozíciu s krížením hlavnej a priecnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežicka. Na južnej strane je predsien, nad nou královské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvárajú západné priecelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Rucník sv. Verony. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších pät reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety. Južný portál má dva vchody a organicky
Stará radnica:
Od konca 13. storocia stávali na tomto mieste dva bohaté meštianske domy. Jeden z nich vlastnil v druhej polovici 15. storocia významný košický rodák, kancelár královstva a arcibiskup - Primas Uhorska, Juraj Szathmáry. Od zaciatku 17. storocia tu stála Curia Civitatis - radnica mesta. Terajšia radnicná budova bola postavená v rokoch 1779 - 1780, ked bol richtárom mesta Jozef Klestinszky. Barokovo-klasicistická stavba mestského palácového typu bola postavená podla projektu Jána Langera. Fasáda je bohato clenená pilastrami, hoci na dnešnej fasáde chýbajú sochy z antiky s bohatou balustrádou - dielo sochára Antona Krausa. Erb mesta je umiestnený v tympanóne. Trojdielny priechod je zaklenutý pruskými klenbami. Na poschodie vedie lomené schodište s kuželikovitou balustrádou a rokokovou kovanou bránou. Na odpocívadle je umiestnená pamätná tabula Juraja Szátmáriho z roku 1492. Na rohoch zábradlia sú dve kamenné plastiky anjelikov. Na klenbu schodišta namaloval významný maliar Erazmus Schrott alegóriu spravodlivosti (uhorského práva). Malbu v zasadacej sieni nazval Apoteózou panovania Márie Terézie (v roku 1960 ju reštaurovala košická reštaurátorka M.Spolocníková). K príslušnosti službám mesta sa hlási aj existencia radnicnej vinárne v suteréne objektu. V roku 1927 v zadnom trakte postavili kino Capitol (Slovan) a mestský úrad sa prestahoval do notárskej školy na Hviezdoslavovu ulicu. V rokoch 1928 - 1995 budova slúžila pre potreby knižnice, od roku 1989 pomenovanej verejná knižnica Jána Bocatia, podla bývalého košického richtára a básnika. V roku 1996 sa knižnica prestahovala do nových prestorov na Hviezdoslavovej ulici. V tom istom roku zacala aj rekonštrukcia budovy, po ktorej bude opät sídlom mestského úradu - kancelárie primátora mesta
Košice. Žobrákov dom:
K domu na Hlavnej c.71 sa viaže legenda o žobrákovi (soška na štíte), ktorý ho postavil z nažobraných penazí. Základy domu sú zo 14. storocia, upravovaný bol v rokoch 1720 a 1760. Alegorická malba bola desatrocia ukrytá pod omietkou a odhalená v roku 1994. Dnes je to jedna z najkrajších fasád na Hlavnej ulici. Erb a pecat ako osobitný historický pramen najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej skratke stupen dosiahnutého rozvoja mesta. Stav hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä právneho postavenia v nich vystupuje a najkoncentrovanejšom obraze. Najmä v prvopociatkoch je tento obraz istou sebareflexiou, snahou vyjadrit svoju identitu formou, ktorá je všeobecne poznatelná, jasne odlíšitelná, lahko identifikovatelná a pritom vo svojom obsahu má Košice ako prvé mesto v Európe získalo v roku 1369 erbovú listinMiklušova
väznica:
Miklušova väznica pozostáva z dvoch gotických meštianskych domov. Oba pochádzajú z prvej polovice 15.storocia, pricom nárožný dom coskoro v druhej polovici toho istého storocia, zvýšili o poschodie. Pôvodne boli obytnými domami až do zaciatku 17.storocia. Podla nálezu bohatého keramického materiálu a predmetov zo zariadenia dielne nájdených pri vyprázdnovaní zasypaných pivnicných priestorov možno usudzovat, že v casti budovy pracovala už od 16.storocia hrnciarska dielna. Zaciatkom 17.storocia boli pravdepodobne oba domy spojené a stavebne prispôsobené pre mestskú väznicu s muciarnou. Od roku 1872, ked nastala reorganizácia súdnictva a odclenenie súdnej právomoci od mestskej rady, bola až do roku 1909 väznicou mestskej polície. O dva roky neskôr budovu ako sklad dostalo múzeum. Objekty dôkladne rekonštruovali až v rokoch 1940 - 1942. V priestoroch upravených pre expozicné úcely Východoslovenské múzeum inštalovalo pamiatky viažuce sa k histórii mesta i k dejinám vlastnej budovy v expozícii "Košické storocia
Opevnenie mesta:
Výstavbou opevnenia mesta Košíc v rokoch okolo 1260 až 1290 vznikol vretenovitý typ mesta, ktoré bolo treba uzavriet dvoma hlavnými bránami. „Horná brána" uzatvárala vchod do mesta na sever, „Dolná brána" na juh. Na západe bola vybudovaná tzv. „Hnilná brána", na východe „Malovaná" a „Mlynská brána". Prvý hradbový pás bol hrubý asi 1,2 - 1,5m, vysoký 6 - 8m nad terénom. Postavený bol z lomového kamena. Celková dlžka bola asi 2260m. Predpokladá sa, že jeho súcastou bolo okrem 5 - 6 brán asi 20 bášt. Vnútorný okruh hradieb pozostávajúci z hlavného obranného múru bol v 15.storocí opevnený deviatimi baštami. Boli pomenované podla cechu, ktorý bol zodpovedný za ich obranu : bašta garbiarska, zámocnícka, debnárska, mäsiarska, kolesárska, hrnciarska, povraznícka, obuvnícka a kovácska. pôdorys opevneného mesta Pred hlavným múrom postavili neskôr nižný parkan a vodné priekopy, do ktorých privádzali vodu z Cermela a Mlynského jarku. Za Žigmunda a Mateja Korvína postavili pred hlavnou priekopou vonkajší múr, ktorý bol nižší a opevnený vysunutými polkruhovými delostreleckými baštami. Výška múru bola asi 5 m nad terénom, hrúbka 0,8 - 1,0m, dlžka asi 2355m. Opevnenia mesta Košice silne poškodil požiar roku 1556. Kedže mestu hrozilo v 16.storocí turecké nebezpecie, rýchlo svoj hradobný systém opravilo a doplnilo. Vonkajší okruh spevnili ôsmimi viacuholníkovými bastiónmi, v ktorých umiestnili kanóny. Aj tento okruh postupne obohnali vodnou priekopou a zaciatkom 17.storocia spevnili zemným valom s dalšími bastiónovými plošinami na zachytávanie nepriatelských striel. V rokoch 1671 - 1677 vybudovali pod vedením cisárskeho inžiniera J. L. de Sichu pred Dolnou bránou pätramennú citadelu. Túto citadelu dal roku 1713 zbúrat Karol III. Jej posledné zvyšky odstránili pri predlžení tahu Hlavnej ulice smerom na juh. Ako sa výstavba mesta rozvíjala, hradby, brány, bašty a vodné priekopy sa postupne likvidovali. O ich pôvodnom stave hovoria dnes už len záznamy v archívnych dokumentoch, ako aj plány, kresby a veduty mesta Košíc od 16.storocia, uložené v muzeálnej expozícií mesta Košíc v Miklušovej väznici. Dodnes sa zachovali viditelne casti hradových múrov na uliciach : Cajkovského, Hrnciarskej, Podtatranského, Kovácskej, Starej baštovej, Štefánikovej,Gottwaldovej, Zbrojnicnej, Baštovej, Hradbovej, Tajovského a Vrátnej. Cast hradobných múrov je použitá ako oplodnenie dvorov alebo je zabudovaná v murive domov, ktoré pozdejšie vybudovali popri hradbách. Medzi najzachovalejšie casti mestského opevnenia patria bašty, pochádzajúce z viacerých stavebných etáp
Zdroje /podakovanie/:
Web:
<a href="http://www.cassovia.sk">www.cassovia.sk</a> <a href="http://www.kosice.sk">www.kosice.sk</a>
Knihy:
-Podrobný atlas mesta Košice /3. vydanie rok 2000 zod. redaktor A. Magula/ -Slovensko prechádzky storociami miest a mesteciek / 1994 kol. autorov/
PRIEMYSEL
Nová etapa Košíc sa zacala až po druhej svetovej vojne, ked sa na základe princípov stanovených v Košickom vládnom programe otvorila etapa budovania socializmu v našej vlasti. Košice sa stali prudko sa rozvíjajúcim mestom s mimoriadne dynamickým rozvojom priemyslu a infraštruktúry. Rozkvet podnietila hlavne spolocnost VSŽ, a.s. ktorá oslávila v roku 1999 už 40. výrocie svojho vzniku. Za toto obdobie sa z pôvodne hutníckeho kombinátu pretransformovala na najväcší podnikatelský subjekt na Slovensku, poskytujúci rozsiahle služby v oblasti hutníckej a strojárskej výroby, obchodu a financníctva s rozhodujúcim prínosom devíz štátu. Najväcšia dcérska spolocnost VSŽ Ocel s.r.o. vyrába v uzavretom hutníckom cykle široké spektrum plochých ocelových výrobkov. Zvyšovanie kvality produkcie, plnú konkurencieschopnost na trhu, zabezpecuje vysoký odborný potenciál jej pracovníkov. Neustála modernizácia výroby a zdokonalujúci sa servis umožnujú riešit aj nárocné nadštandardné požiadavky odberatelskej sféry. Zo strojárenského priemyslu je to Hutníctvo ( US STEEL a. s ), Strojárenský ( VSŽ a. s a Východoslovenské strojárne), Potravinársky (Vinárske a Hydinárske závody) Energetický (Tepelná elektráren a tepláren Košice sú taktiež sídlom regionálnych centier elektrotechnických a plynárenských rozvodov. ) a tiež Elektrotechnický. Priemysel v Košiciach zamestnáva 31 601 ludí (celkovo je v Košiciach 89717 zamestnaných ludí ). Priemerná mzda u zamestnancov v priemysle je cca. 14 191 ( celková priemerná mzda je okolo 11 837). V roku 2000 sa tržby z priemyselnej cinnosti vyšplhali na 58 mld. Sk.
Ner.Sur:
Magnezitová bana. Stavebníctvo : Významné stavebné firmy ako Inžinierske stavby Košice a Cestné stavby. V stavebníctve je tu zamestnaných 6 636 fyz. osôb .
PROBLEMY
Nezamestnanost
Rok: Percento :
1991 7,3% 1992 6,84% 1993 10,01% 1994 12,35% 1995 11,31% 1996 10,49% 1997 11,08% 1998 13,31% 1999 17,35% 2000 17,94% Pomerne vysoká nezamestnanost ( vzhladom na to ,že Košice sú druhé najväcšie mesto na Slovensku) je podla mna spôsobená tým, že všetky inštitúcie , riaditelská velkých zahranicných ale aj domácich podnikov bánk atd. sú sústredené hlavne do Bratislavy. Možno aj preto bolo v roku 2000 v Košiciach volných len 167 pracovných miest a 20 974 evidovaných nezamestnaných = 125,6 cloveka na 1 volné prac. miesto. S bytmi je to už lepšie. Je ich tu 87 718 na 241 874 obyv. = 1byt/2,75obyv. Dlhodobý test geotermálneho zdroja pri Durkove potvrdil, že z neho možno získat 100 megawattov tepla O tri roky by Košice mohli kúrit teplom z podzemia . Tri prieskumné vrty vo svinickom chotári nedaleko Durkova potvrdili, že projekt využitia geotermálneho zdroja pre Košice a okolie má svoje opodstatnenie. Na povrch sa z výdatného zdroja dostávala para s teplotou 126 stupnov Celzia. "Dlhodobý test potvrdil bohatstvo štruktúry. Možno z nej dosiahnut výkon 100 megawattov tepla," povedal nám generálny riaditel Slovgeotermu Bratislava, výkonný riaditel a prokurista Geotermu a.s. Košice, RNDr. Otto Halas, CSc. Spolocnost Geoterm Košice a.s., ktorú tvoria mesto Košice, Slovenský plynárenský podnik a Slovgeoterm Bratislava, zaregistrovali na súde v Košiciach. Hlavnou úlohou je získat dostatok penazí, aby podla plánu, do roku 2005, prúdilo teplo z podzemia do nášho mesta a vykurovalo cast bytov. Úspešne sa skoncili rokovania s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v Londýne. "Terajšie imanie spolocnosti je 276 miliónov korún, ale celkové náklady predstavujú 2,8 miliardy korún. Predpokladá sa, že najneskôr do konca marca 2002 budú prostriedky na to, aby sa mohlo v projekte pokracovat," uviedol O. Halas. Najneskôr v druhom polroku 2002 zacnú s technologickými prácami a výstavbou horúcovodu do košickej teplárne. uviedol O.Halas Boris MACKO Vedenie mesta muselo okamžite zacat konat s vedomím, že ocakávaný financný prínos 980 miliónov predajom lesa nezíska. Výsledky snáh prezentoval primátor Zdenko
Trebula:
"Samozrejme, že tento moment spôsobil okamžitú reakciu niektorých nebankových a financných inštitúcií na slovenskom trhu, samozrejme, zareagovali aj banky. Ako prvá zareagovala Credit Suisse First Boston Londýn, ktorá nás vyzvala, aby sme okamžite uhradili dlžnú sumu, ktorá v tom case predstavovala zhruba 19,5 milióna mariek. Bola to istina plus úroky za celé obdobie." Mesto požiadalo o možnost odkúpenie záväzku, ktorý by bol krytý zmenkou s tým, že by ju odkúpili cez niektorú bankovú inštitúciu. "Credit Suisse nesúhlasil s takýmto riešením, žiadal, aby sme dali súhlas na odpredaj dlžnej sumy ním urcenej právnickej osobe. My sme mali urcité signály, ako by sa malo následne nakladat s touto pohladávkou voci mestu. Preto sme požiadali o možnost, aby sme odkúpili túto zmenku sami. Táto možnost nám bola daná." Mesto financné prostriedky zabezpecilo s tým, že touto financnou operáciou, ktorá sa uskutocnila a v pondelok poobede bola potvrdená, Košice získali úsporu 155 miliónov na skonte. "Financné prostriedky sme zabezpecili v prvej splátke 50 miliónov korún z vlastných zdrojov z Košíc, nieco ešte z financií, ktoré nám ostali z predaja spalovne a na niecom sa podielali aj iné inštitúcie v rámci mesta. Následnú 200 miliónovú splátku sme zabezpecili predajom volných komunálnych obligácií. Kupujúcim sa stali VSŽ, výnos je pre nich o nieco vyšší ako zo zdrojov, ktoré sú uložené v bankách. Obligácie sú ako reproobchod na obdobie troch až piatich mesiacov, následne by malo dôjst k vráteniu obligácií a vyplateniu. " Pri vyplácaní obligácií mesto kalkuluje s príjmami, ktoré by mesto malo získat z predaja emisie obligácií vo výške minimálne 500 miliónov korún, ako to po zasadnutí vlády hovorila ministerka financií. Podmienky emisie budú známe neskôr, pretože komisia na úrovni podpredsedu vlády Mikloša rokovala práve v case tlacovej besedy. Ocakáva sa ich reakcia na návrhy, ktoré podstúpilo Mesto Košice v spolupráci s Prvou komunálnou bankou. "V každom prípade takto získané financné prostriedky budú použité na vyplatenie existujúcich dlhov, zníženie dlhovej zataženosti mesta, ale nie v polohe istiny, ale predovšetkým v polohe zníženia dlhovej služby. V závere minulého roka s Ceskou sporitelnou a operáciou s Credit Suisse First Bostonom plus s urcitými obchodmi, ktoré sa v minulom roku urobili a z predaja majetku sme znížili zadlženost mesta Košice z 15. januáru 2002 na 1 miliardu 749 miliónov korún." Pripomenme, že v závere roka 1999, kedy dlh kulminoval, bola dlhová zataženost mesta 2 miliardy 200 miliónov Sk. "O odkúpenie záväzkov mesta mali záujem niektoré inštitúcie. Takto získané zdroje mohli byt z ich strany použité na exekuovanie vecí, ktoré sú pre mesto z hladiska budúcnosti strategické. To znamená rozvody tepla, výmenníkové stanice a podobne. Sú to teda väzby, ktoré sa týkajú budúcnosti tepla v meste. Vynaložili sme enormné úsilie nato, aby sa to nedostalo do cudzích rúk. Navrhli sme vláde, že v prípade, ak ona odkúpi emisiu obligácií, aby im mesto mohlo rucit práve rozvodmi tepla a výmenníkovými stanicami. Tým by malo poistené, že by v žiadnom prípade na ne nikto nemohol siahnut. Všetko závisí aj od toho, na ako dlho budú obligácie vydané, ci na 10, alebo 15 rokov. Ešte neviem, na ako dlho to vláda schváli." Mesto nadalej pokracuje na obchode s mestskými lesmi. Je tu možnost transformovat mestskú spolocnost na akciovú, pricom by sa mesto stalo minoritným vlastníkom s podielom 34 percent. Majetok by sa kapitalizoval, vložil do spolocnosti a na trhu by sa ponúkli akcie na predaj. Zo získaných zdrojov by sa umorovali dalšie dlhy mesta. "Znížili sme pocet pracovníkov na magistráte o 38, co je mzdová úspora na rok 4,3 milióna Sk. Prerozdelením nákladov medzi mestom a mestskými castami sme znížili nápor na náš rozpocet o 56 miliónov Sk. Zvýšili sme príjem v kategórii nedanových príjmov, hlavne v dôsledku spolupráce s mestskou castou Košice - Šaca. Tým sme získali 40 miliónov Sk, ktoré používame na mestskú hromadnú dopravu. Predaj majetku mesta, ktorý sme ucinili s bankovými inštitúciami v uplynulom roku, nám priniesol 108,6 milióna Sk. Vlastný predaj majetku bol v roku 2000 až 2001 v sume 573 miliónov Sk. Zriadenie spolocného podniku so zahranicnou úcastou Kosit a predaj spalovne nám priniesol 200 miliónov Sk. Všade však treba rátat s danou z prevodu nehnutelností, o co sa hodnota znižuje. Presun požiarneho zboru, ktorý bol iniciovaný zo strany mesta Košice a presúva sa od 1. 4. 2002 pod štát, prinesie úsporu mestskému rozpoctu rocne 30 až 45 miliónov korún. Cesty prvej triedy od 1. 1. 2003 prejdú pod správu Slovenskej Mesto riešilo dlhy voci Ceskej sporitelni v spolupráci s PKB, pricom išlo o záväzok vo výške 3 milióny 949 tisíc dolárov, co realizovali so skontom 49 percent. Credit Suisse First Boston realizovali so skontom 39 percent. Celková úspora dosahuje 235 miliónov Sk len na týchto dvoch financných operáciách. 17. 1. 2002
HOSPODÁRSKO - EKONOMICKÉ INFORMÁCIE
Mesto Košice má silnú hospodársku základnu, ktorá vytvára pracovné príležitosti i pre obyvatelov okolitého regiónu. Najväcším zamestnávatelom je hutnícky závod U.S. Steel, kde pracuje vyše 15 tis. pracovníkov. Z celkového poctu evidovaných zamestnancov 89 tis. osôb, najväcší pocet pracuje v odvetví priemyslu 30,2 %. Silné zastúpenie má i sektor školstva 13,1 % a dopravy 11,8 %. Donedávna velmi silné odvetvie stavebníctva sa na celkovej zamestnanosti podiela len 5,8 %-tami. Hospodársku základnu tvorí v súcasnosti 20.478 podnikatelských subjektov, ktoré vytvárajú vyše 9 % hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. V rámci týchto subjektov je cca 600 spolocností, ktoré podnikajú so zahranicnou majetkovou úcastou. Podla druhu vlastníctva prevláda súkromný sektor, ktorý zamestnáva spolu 56,6 % zo všetkých zamestnancov. Celkové tržby priemyselnej produkcie v Košiciach v roku 2000 dosiahli hodnotu 58 mld. Sk a predstavovali takmer 84 % zo všetkých tržieb. Na týchto tržbách sa najvýraznejšou mierou podielali tržby spracovatelského priemyslu. Stavebná produkcia (podla dodávatelských zmlúv) dosiahla hodnotu 4.545 mil. Sk a oproti predchádzajúcemu roku mierne narástla. Z dlhodobého hladiska je však táto produkcia stále poddimenzovaná. Použitá literatúra 1.Košice ako na dlani (Vydavatelská agentúra JES Košice,vyr.r.2000) 2.Košice-sprievodca(Nár. výbor mesta Košíc, odbor obchodu a cest.ruchu,vyr.r.1989) 3.Košice na prelome tisícrocí(Alexander Jiroušek,vyr.r.1998) 4.Profili, Mestá a obce Slovenska(vyd.DONATUS,vyr.r.1999) 5.Podrobný atlas mesta Košice(vyd. MAPA Slovakia,vyr.r.1996) 6.Košice(Fedor Fico,vyr.r.1998) Symboly mesta Košice Vlajka mesta Košice Erb mesta Košice Štít a pecat mesta Košice Partnerské mestá mesta Košice
Krajina: Mesto: Dokument:
Nemecko Wuppertal Dohoda o spolupráci medzi mestami podpísaná 22.5.1980, obnovená 1996 Fínsko Raahe Dohoda o družobných vztahoch medzi mestami podpísaná 28.6.1987, obnovená 1991 Polsko Rzeszów Prehlásenie o regionálnej spolupráci medzi samosprávami miest podpísané 23.11.1991 USA - Alabama Mobile Dohoda o partnerstve podpísaná v Mobile 12.4.1991, v Košiciach 20.3.1992 Nemecko Cottbus Dohoda o partnerských mestách podpísaná 6.7.1992 Taliansko Verona Prehlásenie o spolupráci samospráv podpísané 20.8.1992 Ukrajina Užhorod Dohoda o spolupráci podpísaná 16.1.1993 Ruská federácia Sankt Peterburg Protokol medzi mestami o partnerstve a spolupráci podpísaný 28.10.1995 Madarsko Miškolc Dohoda o spolupráci podpísaná 7.5.1997 v Košiciach, 11.5.1997 v Miškolci Madarsko Budapešt Vyhlásenie o spolupráci v oblasti kultúry podpísané 9.5.1997 Turecko Bursa Dohoda o partnerských vztahoch a vzájomnej spolupráci medzi mestami podpísaná 29.3.2000 Bulharsko Plovdiv Dohoda o spolupráci podpísaná 29.11.2000 Srbská republika Niš Dohoda o spolupráci podpísaná 22.3.2001 Ceská republika Ostrava Dohoda o spolupráci podpísaná 24.5.2001 Erb a pecat ako osobitný historický pramen najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej skratke stupen dosiahnutého rozvoja mesta. Stav hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä právneho postavenia v nich vystupuje a najkoncentrovanejšom obraze. Najmä v prvopociatkoch je tento obraz istou sebareflexiou, snahou vyjadrit svoju identitu formou, ktorá je všeobecne poznatelná, jasne odlíšitelná, lahko identifikovatelná a pritom vo svojom obsahu má významný vnútorný alebo vonkajší vztah, ktorý sa vníma a ko nemenný. Klinika onkológie a rádioterapie vo FN L. Pasteura už týžden nemá lieky a situácia sa tak skoro zrejme nezlepší Lekárov vyhlásenie Asociácie dodávatelov liekov, že prestane distribuovat lieky do nemocníc ak nesplatia dlžoby, šokovalo. V tom prípade hrozilo zatvorenie nemocníc. Aj ked neskôr od požiadavky zaplatit faktúry do 30 dní niektorí dodávatelia ustúpili, ešte stále ostalo dost firiem, ktoré striktne na tom trvajú. Došlo to až tak daleko, že pacienti jedného z dvoch onkologických oddelení košických nemocníc nemajú lieky potrebné na záchranu ich životov. "Nemôžem a nechcem povedat priamo ci na tom, že nie sú medikamenty pre onkologických pacientov, nesú vinu dodávatelia liekov, štát alebo minister zdravotníctva. Iba zásluhou celého nášho kolektívu sa ešte nestalo, aby choré deti nedostali potrebné lieky. Všetko, co malí pacienti potrebujú, zháname svojpomocne." Miroslav SAMBOR Kvôli nedostatku liekov možno pôjdu zdravotníkom výplaty na úcet v dvoch etapách Jaroslava GAJDOŠOVÁ Vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura predstavujú 49 percent všetkých nákladov na lieky, mesacne sa na ne vydá tri a pol až štyri milióny korún. V týchto dnoch došlo k situácii, že ich dodávka do zdravotníckeho zariadenia bola pozastavená, preto cast pacientov muselo prerušit liecbu.Jednoducho niet dostatok zdrojov na zabezpecenie chodu nemocnice. Naša potreba je šestdesiat miliónov korún mesacne -reálne dostávame od zdravotných poistovní takmer o dvadsat menej.. Za január nám prišlo iba cosi cez 41 miliónov, to hovorí za všetko. Dlhy nemocnice sa neustále nabalujú," zareagoval riaditel Fakutlnej nemocnice L. Pasteura MUDr. Vladimír Pramuk. Na zabezpecenie potrebných cytostatík pre nich padnú podla riaditela v najbližších dnoch nielen posledné rezervy zdravotníckeho zariadenia, ale podla všetkého budú musiet íst výplaty zamestnancom na úcty v dvoch etapách.. Vývoj nezamestnanosti v Košiciach v roku 1991 - 2000 Ukazovatel 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 Evidovaní nezamestnaní k 31. 12. 10592 9661 14278 14534 13227 11855 12350
14936 20132 20974
z toho: ženy 5930 5160 7481 7560 7193 6553 6524 7419 9305 10156 absolventi škôl 1309 780 1247 1627 1075 1893 1130 1298 1590 1372 osoby so zmenenou pracovnou schopnostou 466 558 1084 1179 1161 1040 962
951 992 1051
Miera nezamestnanosti k 31. 12. v % 7,30 6,84 10,01 12,35 11,31 10,49 11,08 13,31 17,35 17,94 Volné pracovné miesta 895 813 497 629 677 1 075 631 546 238 167 Pocet uchádzacov o zamestnanie na 1 volné pracovné miesto 11,8 11,9 28,7 23,1 19,5 11,0 19,6 27,4 84,6 125.