Kórea (história) Invázia severnej Kórey do južnej v júni 1950 výrazne posunula ohnisko konfliktu medzi Východom a Západom z Európy do Ázie. Neskôr sa posúvalo do dalších castí sveta. Išlo vlastne o proces, ktorý sa zacal v roku 1949 vítazstvom komunistov Cíne. Napriek tomu, že Moskva celé desatrocie hrozila a dávala ultimáta v prípade Berlína, pokusy vyhnat Západ z rozdeleného mesta nezopakovala. Možné dôsledky priamej americko - sovietskej konfrontácie hrozili privysokým rizikom, ked Kremel v roku 1949 získal atómovú bombu. Zastrašovanie tažiace zo vzájomného strachu oboch velmocí z jadrového arzenálu protivníka sa stalo jednou z rozhodujúcich crt ich vztahu. Vojna v Kórei bola pre Washington výzvou na súboj. Jeho politika zadržiavania v gréckej obcianskej vojny a pri blokáde Berlína fungovala na jednotku aj priameho nasadenia amerických vojsk. V prípade Kórey boli dve alternatívy: bud poslat americké sily na polostrov, alebo umožnit komunistickej severnej Kórey Kim IR - sena, aby sa násilne opätovne zjednotila s Južnou Kóreou. Necinnost by vytvorila neštastný precedens pre inú rozdelenú krajinu - Nemecko a v ešte väcšej miere pre skutocne rozdelené mesto - Berlín. Navyše, kórejská vojna sa rozpútala necelých devät mesiacov po vítazstve Mao Ce - tunga v cínskej obcianskej vojne. Zdalo sa, že komunizmus sa dal na vítazné taženie Áziou, co viedlo Washington k rozhodnutiu, že ho treba zastavit. Generál Alexander Haig, ktorý sa neskôr stal hlavným velitelom NATO v Európe, bojoval v Kórei ako nižší dôstojník. Severokórejskú inváziu považoval za súcast politiky ovplyvnenú sovietskym zväzom. Ked americania s vojskami spojencov odrazili inváziu a prenikli do severnej Kórey, do boja sa zapojili na strane severokórencanov cínske vojská. Sovieti nasadili v severnej Kórey stíhacie a proti lietadlové jednotky, avšak v ovela menšej miere. Ich prítomnost sa tajila. Hrozivé bolo už samostatné pomyslenie na dôsledky, ku ktorým by mohlo viest priznanie, že americké a sovietske vojská bojovali proti sebe. Strach z eskalácie, ku ktorej by to mohlo viest, bol príliš velký. V Kórei prerástla studená vojna do " horúcej vojny ". Avšak Washington a Moskva si stanovili medze, ktoré zarucovali, že konflikt neprerastie regionálny kontext. Prímerie, ktoré uskutocnilo najväcšie krviprelievanie popri studenej vojny ( popri vojne vo Vietname ) sa podpísalo až po troch bojov a síce v Júli 1953. Ale históriu nasledujúcich 40 rokov poznacili dalšie regionálne konflikty, na ktorých sa zúcastnili Spojené štáty alebo Sovietsky zväz. Ich úcast na nich charakterizovala konfrontáciu medzi Východom a západom azda najvýstižnejšie. Vznik Kórejskej vojny v roku 1950 urcil hl. líniu studenej vojny. Dva nepriatelské tábory - jeden vedený USA, druhý pod kontrolou Sovietov, sa postavili proti sebe.