Komplexná charakteristika mesta Prešov
O B S A H
1. Úvod
2. Fyzicko- geografická charakteristika
2.1 Geomorfologické clenenie 2.2 Geologická stavba 2.3 Atmosféra 2.4 Hydrosféra 2.5 Pedosféra 2.6 Biosféra
3. Socio- ekonomická charakteristika miestnej krajiny
3.1 Obyvatelstvo 3.2 Priemysel 3.3 Polnohospodárstvo 3.4 Doprava 3.5 Cestovný ruch a služby
4. Bibliografia
5. Prílohy
1. Úvod
Názov mesta Prešov sa vznikol y pôvodného názvu Eperješ. Mesto Prešov je vdaka svojmu poctu obyvatelov tretím najväcším mestom Slovenskej Republiky. Nachádza sa na východe Slovenska. Jeho poloha je daná súradnicami: 49°s.z.š, 21°15' v.z.d. Nadmorská výška je okolo 255 m.n.m. Medzi administratívne územia mesta patria i Šalgovík, Nižná Šebastová. Samotné mesto sa delí na : Prešov - mesto, sídlisko Sekcov, sídliská II, III, Šváby, Solivar
2. Fyzicko- geografická charakteristika
2.1 Geomorfologické zaclenenie Na územie Prešova zasahujú 3 geomorfologické celky. Samotné mesto sa rozprestiera na severnej casti Košickej kotliny. Zo západu zasahuje Šarišská vrchovina, z východu Slánske vrchy, zo severozápadu Spišsko- šarišské medzihorie. Reliéf je spestrený hojným výskytom úvalín, výmolov, úvozov a antropogénnych foriem hlinísk, zárezov a antropogénnych terás. Významným prvkom je prielomová dolina Torysy medzi Bikošom a Dúbravou, ktorou sa Torysa dostáva zo Šarišského podolia do Košickej kotliny. Ak sú výdatnejšie zrážky, tak sa na svahoch prejavuje proces výmolovej erózie - zosuvy. Prevládajúcimi elementami sú terasy a náplavové kužele. Najvyššie položeným miestom je vrch v Slánskych horách Šimonka, najnižšie položeným je tok Torysy. 2.2 Geologická stavba Najstaršie horniny na území Prešova sú tretohorné. V Šarišskej vrchovine sú tretohory zastúpené vrstvami paleogénu a sú oddelené výrazným zlomom od mladšej tretohornej výplne pieskovcov, ílovcov, ílov, zlepencov, vápnitých ílov, miestami tufitov a kedže sú staršie, sú viac spevnené. V plytkom mori a na brehoch lagún, ktoré sa tu kedysi nachádzali, vznikali neogénne horniny tvorené ílmi a pieskami s vrstvickami soli, prípadne i hnedého uhlia. Vulkanická cinnost zaprícinila vznik Slánskych vrchov. Pred koncom neogénu zacalo definitívne ustupovat more a vznikali pevninské sedimenty : vetrom naviate spraše a sprašové hliny a riecne štrky. Sedimenty vznikali najmä v období štvrtohôr. Na okraji nivy Torysy sa nachádzajú paleogénne horniny. V mesta sú odkryté pieskovcové lavice. Sedimenty z kvartéru sú štrky, piesky, uložené sú v rôznych mocnostiach na riecnych nivách. 2.3 Atmosféra Pre svoju polohu je mesto vystavené najviac severným vetrom- prevládajú v jari, severozápadné- v lete, južné v zime a na jesen. Tieto vetry bývajú ostré, suché, s malým množstvom zrážok - 621mm .Priemerná rocná teplota je 8,6°C. njteplejším mesiacom je júl, s priemernou teplotou 19,5°C. Najchladnejším január - 3,9°C. Slnecný svit, ktorého rocný priemer je 1956 hodín, spolu s oblacnostou ( 65%) závisí od polohy mesta. Primerný tlak vzduchu sa pohybuje okolo 1025 kilopascalov. Prešov patrí do teplej klimatickej oblasti. 2.4 Hydrosféra Územie Prešova patrí do úmoria Cierneho mora, vdaka pretekajúcim riekam Torysa a Sekcov. Typ riek je vrchovinno - nížinný. Torysa s prietokom 7,75 m3/sek pramení v Levocských vrchoch. Jej prítokmi sú Šarišský potok, riecka Delna s prítokom Malá Delna. Známym letným kúpaliskom je priehrada Delna na ploche 2 ha. Sekcov je prítokom Torysy, prítokmi Sekcova sú Šebastovka, Lubotický, Šalgovický a Solivarský potok. Sekcov premení v Cergove. Územie Prešova je obdarené i minerálnymi pramenmi : Kvašná voda, Kadlubek, Cemjata, Malý Borkút, Velký Borkút, Curek, Kadlub, Pod Wielecz hôrkou, Kernovka, Leopold. Prešov cerpá vodu z nádrže Starina. 2.5 Pedosféra Na nivách Sekcova a Torysy sa nachádzajú nivné, ciastocne i lužné pôdy. Na západ od nivy Torysy sa nachádzajú územia pokryté hnedozemou. Taktiež v prilahlých oblastiach nachádzame subtypy hnedých a ilimerizovaných pôd, sprašové pokrovy.Obsahujú íly, pieskovce, zlepence, tiež soli. Prevažujúcim pôdnym druhom sú stredne tažké až tažké pôdy. Sú priemerne úrodné a dobre obrábatelné, preto sa využívajú na pestovanie viacerých polnohospodárskych plodín. 2.6 Biosféra Z hladiska zoogeografickej príslušnosti prevažujú prvky európske, konkrétne bocná vetva východoslovenského transkarpatského koridora. Medzi najcastejšie vyskytujúce sa druhy patria: chriašt malý, žeriav popolavý, kacica úzkozobáková, sokol stahovavý a iné malé vtáky žijúce v meste holuby, vrabce, drozdy, vrany, straky, lastovicky, sýkorky Prešov patrí do oblasti zakarpatskej flóry. Najrozšírenejšími drevinami sú stromy jasen, brest, dub (od 100m.n.m.), jelša, hrab (od 550m.n.m.), buk, javor. Medzi chránené rastliny zaradujeme: steblovka vodná, jazycník sibírsky, poniklec slovenský, crievicník papuckový, veternica lesná, borovica limbová, limonka gmelinová, jazyckovec kozí, klincek lesklý, hrachor panónsky, astra alpínska a iné.
3. Socio- ekonomická charakteristika
3.1 Obyvatelstvo Pri poslednom scítaní obyvatelstva v roku 2001 bol pocet obyvatelov 92786. Tým sa Prešov zaraduje ako tretie najväcšie mesto SR. Hustota obyvatelstva je 1480 obyvatelov na 1 ha. Prirodzený prírastok obyvatelstva dosahuje hodnotu 20 %o.
Z hladiska vekovej štruktúry :
predproduktívny vek 21%, produktívny vek 61%, poproduktívny vek 18%. Priemerná dlžka života u mužov 67 rokov u žien 75 rokov.
Národnostná štruktúra :
Slováci....................... 94,7 % Ukrajinci...................... 1.4 % Rómovia...................... 1,2 % Cesi............................. 1,0 % Rusíni...........................1,0 % Madari......................... 0,2 % Ostatní.......................... 0,5 %
Religiózna štruktúra :
rímokatolíci........................... 74,3 % grékokatolíci......................... 7,7 % evanjelici a.v ........................ 5,5 % pravoslávni .......................... 1,1 % jehovisti ............................... 0,2 % bez vyznania ....................... 8,3 % iní, nezistení ........................ 2,7 % 3.2 Priemysel Priemysel má dominantnú funkciu. V meste sa nenachádza výrazná surovinová základna, s výnimkou ložísk soli a tehliarskych surovín, v minulovti taktiež opál, preto sa v lokalizácii priemyslu uplatnili faktory : pocetnost, kvalifikácii pracovnej sily, geografická
poloha. Medzi najvýznamnejšie závody patria:
OZKN Prešov š.p - výroba pánskej a dámskej konfekcie ZPA Dukla Prešov - výroba meracej, regulacnej, automatizacnej techniky, regulátorov a vodomerov, periférne zeriadenie výpoctovej techniky, priemyselné roboty ZVL Bearings Prešov - válivové ložiská VUKOV Prešov - prostriedky automatizácie, transportné zariadenia, technologické stroje Solivary Prešov a.s. - tažba a spracovanie soli Fragopolis a.s. Prešov - dominuje výroba a predaj liehovín a destilátov Mraziarne Prešov a.s. - spracúvanie ovocia, výroba nanukov, krémov, zmrazovanie a skladovanie potravín VAP Prešov a.s. VIZOP a.s. Prešov ŠPC a.s. Prešov - pekáren Drevona Prešov - sprac.dreva 3.3 Polnohospodárstvo Polnohospodárstvo nepatrí medzi nosné odvetvia ekonomickej štruktúry z hladiska zamestnanosti ( 3,3%). Plodiny sa sadia od marca do júna a zberajú od júla do novembra.
Rozdelenie pôdy podla využívania :
Celková rozloha : 6107 ha Lesná pôda : 36 % PHP pôda : 36 % - 52,3 % orná pôda
- 29,2 % lúky a pasienky
- 18,5 % záhrady a ovocné sady
- záhradkárske kolónie obyvatelov využívané na pestovanie zeleniny ovocia pre vlastnú
4. Prílohy
Orientacná mapa mesta Prešov _____________ _________
Zdroje: