Kirgizsko Z Wikipédie Skoč na: navigácia, hľadanie Kirgizská republika Vlajka štátu Kirgizsko Znak štátu Kirgizsko (Vlajka - Kirgizsko) (Znak - Kirgizsko)
Národné motto:
- Oficiálny názov
- Dlhý
- Krátky Kyrgyzja - Кыр 075;ызя
- Celková
- Súš
- Voda
- % vody
- 86. miesto
- Sčítanie 2006
- 111. miesto
5 213 898
Hustota obyvateľov
- Sčítanie 2005
-. miesto 25 /km² HDP p.c. v USD (PKS)
- Stav 2005
- 135. miesto
2 061
Vznik
- 31. august 1991
UTC +5 Štátna hymna Kirgizská hymna Medzin. kód (ISO 3166-1) - Kód motorových vozidiel (OSN) KGS Internetová doména .kg Smerové telefónne číslo 996
Kirgizsko, dlhý tvar Kirgizská republika, je štát v strednej Ázii, hraničiaci s Čínou, Kazachstanom, Tadžikistanom a Uzbekistanom. Je bývalou republikou ZSSR, v súčastnosti je členom SNŠ.
Prírodné podmienky [úprava]
Kirgizsko je krajinou vysokých pohorí a rozsiahlych dolín. Vypĺňa ho horská sústava Ťan-šanu a Alaja. Územie sa rozkladá v rozmedzí 500 až 7 000 metrov nad morom. Doliny riek Ču, Talas a obvod Ferganskej kotliny ležia vo výške 500 - 1 000 metrov, polovica územia sa rozkladá vo výškach 1000 až 3000 metrov nad morom. Medzi množstvom horských chrbtov (Kungej-Alatau, Kirgizský a Talaský Alatau, Terskej-Alatau, Kadakokty, Alaj a iné) sa nachádza veľa horských dolín, depresií a kotlín, ktoré sa postupne rozširujú na západ. Vo výškach okolo 3000 metrov ležia zarovnané zvlnené plošiny – syrty. Podnebie je výrazné diferencované a závislé od nadmorskej výšky. Pôdy sú takisto veľmi diferencované, v najnižšie položených oblastiach sa nachádzajú sivé pôdy, nachádza sa tam polopúšťové až stepné rastlinstvo. Pohoria majú horské gaštanové, často zasolené pôdy. Kirgizsko má neveľké ložiská nerastných surovín (antimón, ortuť a iné kovy) na obvode Ferganskej kotliny.
Dejiny [úprava]
Najnižšie položené doliny a kotlina jazera Issyk-Kuľ boli osídlené od staroveku. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo obrábaním pôdy, v dolinách prevažoval chov dobytka, oviec a koní. Kirgizsko obývali rozmanité skýtske kmene, neskôr kmene iránskeho pôvodu. V hospodárskom a kultúrnom živote zohrali veľkú úlohu obyvatelia Sogdiany šírením islamu a tradícií zavlažovacieho poľnohospodárstva. V 6. storočí po Kristovi sa kmene v oblasti spojili a vytvorili Západoturecký kaganát. Vznikli prvé mestá (Oš, Uzgeň). Nájazdy Mongolov v 12. a 13. storočí zapríčinili sťahovanie Kirgizov z Minusinskej kotliny do oblasti Ťan-šanu a ich splynutie s pôvodným obyvateľstvom. V 19. storočí sa Kirgizsko dostalo pod nadvládu Kokandského chanátu. V 70. a 80. rokoch 19. storočia sa sem presídlili Dungani (dolina rieky Ču) a Ujguri (Aravanská dolina). Roku 1855 sa Kirgizi z kotliny jazera Issyk-Kuľ, neskôr aj z doliny rieky Ču a napokon aj južní Kirgizi v úsilí uniknúť útlaku Kokandského chanátu pripojili k cárskemu Rusku. Do oblasti Čujskej doliny a jazera Issyk-Kuľ prišli prví presídlenci z Ruska a Ukrajiny už v 19. storočí. Vtedy sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo, a to najmä pestovanie bavlníka a maku na lekárske účely. Ruskí prieskumníci preskúmali pohorie Ťan-šan a kirgizské obyvateľstvo v tomto období pod vplyvom Rusov prešlo na usadlý spôsob života. Vznikli nové trhové a administratívne strediská. Skončili vojny medzi kmeňmi a rodmi. Pripojenie k cárskemu Rusku postupne ovplyvnilo kultúru a všeobecne celý život v Kirgizsku. Po revolúcii sa stala súčasťou ZSSR. Od 5. decembra 1936 samostatnou sovietskou republikou v rámci ZSSR. V auguste roku 1991 vyhlásilo Kirgizsko samostatnosť. Od roku 1991 bol prezidentom krajiny Askar Akajev až do začiatku masových protestov na jar roku 2005. V júli toho istého roku vyhral prezidentské voľby veľkým rozdielom hlasov Kurmanbeg Bakijev. Jeho zložitou úlohou v nasledujúcom období bude zvládnuť proces privatizácie, upevniť demokraciu, politickú slobodu, vyriešiť národnostnú otázku ako aj vzťahy zo susednými krajinami.
Hospodárstvo [úprava]
Kirgizsko je prevažne poľnohospodárska hornatá menej rozvinutá krajina. Hospodárstvo bolo negatívne postihnuté rozpadom ZSSR. Vlády však dokázali nastoliť niektoré dôležité reformy, čo malo za následok spomalenie úpadku a pomalé zvyšovanie exportu. Krajina sa v súčasnosti snaží stabilizovať ekonomiku, znížiť deficit rozpočtu na 3% HDP, znížiť mieru chudoby a nezamestnanosti (momentálne 18%)