Kanada Rozloha: 9 976 139 km Pocet obyvatelov: 29 463 000 Hustota zaludnenia: 3 obyvatelia/km Hlavné mesto: Ottawa – 960 000 obyvatelov Iné významné mestá: Toronto-4 050 000 Montreal – 3 275 000 Vancouver – 1 675 000 Edmonton – 880 000 Calgary – 785 000 Winnpeg – 675 000 Québec – 675 000 obyvatelov Úradné jazyky: anglictina, francúzština Mena: 1 kanadský dolár = 100 centov _____________ __________ ___- Severná polovica severoamerického kontinentu s výnimkou Aljašky patrí Kanade, tak ako k nej prislúcha aj vela velkých ostrovov. Na východe sa Kanady dotýka Atlantický oceán, na západe Tichý a na severe Severný ladový oceán. Hranica na severozápade s Aljaškou ide po 141° západnej dlžky, južná hranica s USA z velkej casti po rovnobežke na 49° severnej šírky. Východná hranica beží po Velkých jazerách a na hodnom kuse i po riekach. Kanada je po Rusku druhý najväcší štát sveta. Až 755 180 km tvoria jazerá. Ostrovy, ktorých je najviac pri severnom pobreží, tvoria Kanadské arktické súostrovie. Tu sa nachádzajú aj najväcšie ostrovy krajiny, ako Baffinov ostrov ( 507 414 km ), Viktóriin ostrov, Ellesmerov ostrov, Banksov ostrov a ostrov Devon. Z nezpocetných zálivov na severnom pobreží najhlbšie vniká do pevniny velký Hudsonov záliv. Povrch Kanady, to je niekolko odlišných geografických oblastí. Najväcšou z nich je Kanadský štít. Toto obrovské územie, oznacované aj ako Kanadský sever, je takmer ludoprázdne. Trvalými obyvatelmi tohto územia sú iba Eskimáci a malé skupiny kanadských lesných Indiánov. Druhým velkým celkom sú nížiny Velkých jazier a povodia Sv. Vavrinca na juh od Kanadského štítu po hranice s USA. Táto oblast je síce ovela menšia ako predchádzajúca, ale je v Kanade najzaludnenejšia. Mierne zvlnená krajina s najteplejším podnebím. Najväcšie mestá sú: Toronto, Montreal, Ottawa, Québec a Hamilton, a tu je i hustá dopravná siet. Tretím velkým geografickým celkom Kanady sú Velké planiny. Podnebie je mierne a predurcené, aby sa stali jednou z najdôležitejších oblastí pestovania pšenice. Prérie sú osídlené pravidelne. Severná cast Velkých planín je ovela nižšia ako južné prérie. Leží v mierne subarktickom až arktickom klimatickom pásme, kde pôda vôbec nerozmrza. Mimoriadne významný je štvrtý geografický celok Kanadské Kordillery. Vlhké chladné podnebie bez velkých teplotných výkyvov je žiclivé najmä pre les a v nom predovšetkým pre ihlicnaté stromy. Piatym velkým geografickým celkom sú Arktické ostrovy. Kanadské arktické súostrovie je pomerne nízke. Viaceré skalnaté masívy, vysoké až 2 000 m, celé pokrývajú obrovské ladovce. Približne štyri pätiny územia ležia v arktickom a subarktickom podnebnom pásme s velmi drsnými klimatickými podmienkami. Kanadské jazerá zaberajú asi 8% povrchu štátu Jednu skupinu z nich tvorí pät Velkých kanadských jazier na juhu,( Horné, Hurónske, Michiganské, Erijské a Ontário ) na hranici s USA, druhú všetky ostatné jazerá Kanady. Horné jazero je najväcšie sladkovodné jazero na svete. Erijské jazero s Ontáriom spája rieka Niagara, a tam je jeden z kanadských prírodných divov, a to 60m vysoké a 1,5km široké vodopády. Kanadské mestá Toronto, Hamilton a Thunder Bay a americké Detroit, Chicago, Cleveland, Buffalo a Milwaukee tvoria spolu s aglomeráciami velké súvislé zastavané územie prerušované plochami jazier. Pre kanadské hospodárstvo má znacný význam stretávanie studeného Labradorského prúdu s teplým Golfským prúdom v kanadských pobrežných vodách nedaleko ostrova Newfoundland. Preto jeho okolie patrí k najznámejším rybolovným a najmä treskolovným oblastiam sveta. Kanada býva neraz oznacovaná ako krajina lesov ( zaberajú 40% povrchu krajiny). Kanada vytaží 200 miliónov m dreva rocne, takže je najväcším svetovým producentom a vývozcom dreva. Kanada je štát bohatý na prírodné zdroje. Má velké plochy polnohospodárskej pôdy, bohaté loviská rýb, nedozerné lesy aj skutocne obrovské zásoby nerastov. Hoci klúcovými odvetviami hospodárstva Kanady sú už dávno priemysel, obchod, služby, financníctvo a informatika, aj polnohospodárstvo má stále významnú úlohu. Pšenica z Kanady smeruje do všetkých kútov sveta. Na prériách sa pestuje aj vela jacmena a ovsa, na juhu provincií Ontário a Québec sú zase nedozerné lány kukurice. Dôležitou súcastou hospodárstva Kanady bol oddávna lov rýb. Okrem v už spomínanej bohatej newfoundlandskej oblasti v Atlantickom oceáne loví Kanada aj v Tichom oceáne ( hlavne lososy) a vo velkých sladkovodných jazerách. Základom rozvoja priemyslu, ale aj celého hospodárstva kanady je závideniahodné nerastné bohatstvo. Z neho sú zas najdôležitejšie palivá a železná ruda. Ložiská ropy, zemného plynu, cierneho a hnedého uhlia sú najmä v provincii Alberta pod Skalnatými vrchmi, no vela ropy a zemného plynu skrýva podzemie aj v povodí rieky Mackenzie a v Beufortovom mori na severe nedaleko ústia rieky Mackenzie. Aj ložiská železnej rudy na polostrove Labrador a na ostrove Newfoundland patria k najväcším na svete. Kvalitná kanadská železná ruda je vyhladávanou surovinou oceliarov. Vo svetovom meradle je významná aj tažba rúd zinku, rúd niklu, rúd medi a olova, platiny, zlata, striebra a kobaltu. Najdôležitejším priemyselným odvetvím Kanady je výroba dopravných prostriedkov ( automobily, lietadlá, lokomotívy, vagóny, polnohospodárske a obrábacie stroje). Výrobou 1,3 milióna ton hliníka sa Kanada zaraduje na druhú priecku na svete napriek tomu, bauxit nemá a musí ho dovážat. Pri jeho lacnej výrobe je výdatným pomocníkom lacná elektrická energia. Velká tažba dreva znamená i velký drevospracujúci priemysel zameraný hlavne na výrobu celulózy a papiera, ale i ostatných drevených výrobkov vrátane nábytku i domov z dreva. Nechýba ani potravinársky priemysel a výroba pocítacov. Význam dopravy je obrovský tak pri spojení jednotlivých miest, ako aj pri obchodných vztahoch so zahranicím. Transkontinentálna železnica zohrala zaciatkom minulého storocia významnú úlohu pri zjednocovaní Kanady. V dnešnej automobilovej dobe majú najväcší význam transkontinentálne dialnice. V Kanade sa casto lieta, velké dialky si priam vynútili rozvoj leteckej dopravy. A sú tu ešte nepostrádatelné vodné cesty. _____________ _________
Zdroje: