Juhozápadná Ázia Juhozápadná Ázia Stredný východ tvorí skupina krajín na juhozápade Ázie – blízko Afriky a Európy. Je hospodársky velmi dôležitým a zároven nepokojným regiónom. Väcšinu Stredného východu tvorí púšt s drsnými pásmami tahajúcimi sa východným Tureckom, Iránom a severným Afganistanom. V Afganistane leží najvyšší vrch regiónu Nowshak (7 485 m) v pohorí Hindúkuš.
STAROBILÉ RIEKY
Hlavné rieky Tigris a Eufrat pramenia v Turecku a tecú cez Sýriu a Irak. Spájajú sa do rieky s názvom Shatt al Arab, ktorá ústi do Perzského zálivu. Na území Mezopotámie, rozkladajúcej sa pozdlž týchto riek, sa približne v r. 3 500 pred Kr. Sformovali prvé mestské štáty na svete. Založili ich Sumeri. Najslávnejšou vodnou plochou Stredného východu je Mrtve more, ležiace v hlbokej doline na hranici medzi Izraelom a Jordánskom. Jeho pobrežná ciara je najnižším miestom na zemskej súši, leží 400 m pod úrovnou hladiny mora. DÁŽD, SNEH A PÚŠT Najdaždivejším územím regiónu je severovýchod. Turecké mesto Istanbul má rocný úhrn zrážok vyše 800 mm, zatial co v hlavnom meste Saudskej Arábie Rijáde padne rocne len 80 mm zrážok. Sneží v pohoriach, kde v zime teplota ovzdušia klesá pod nulu. Púštne roviny sú horúce. Na púštach je sporá vegetácia, v oázach sa darí datlovým palmám.
ZVIERATÁ PÚŠTE
V niektorých oblastiach pasú kocovné kmene tavy, kozy a ovce putujúc krajinou za pasienkami. Najtypickejšími zvieratom je tava, ktorá dlho vydrží bez vody. Dalšie púštne zvieratá, ako je rovnorožec arabský, žili kedysi na celom Arabskom polostrove, v Libanone, Iráne a Iraku. Okolo r. 1972 bol vo volnej prírode takmer vyhubený, lebo ludia nan polovali z automobilov. Rovnorožce žijúce v zajatí sa teraz vypuštajú do prírody v Ománe a ich pocet sa zvyšuje.
LUDIA A NÁBOŽENSTVO
Mnoho obyvatelov Stredného východu sú Arabi a arabcina je ich hlavným jazykom. Žijú tu aj Afganci, Arméni, Gréci, Iránci, Židia, Kurdi a Turci. Stredný východ je miestom zrodenia židovského náboženstva, krestanstva a islamu. Pre všetky tri náboženstvá je posvätným mestom Jeruzalem v Izraeli. Moslimovia usporadúvajú púte do Mekky a Madíny (Mediny) v Saudskej Arábii. Hlavným náboženstvom regiónu je v súcastnosti islam, ale na Cypre a v Libanone sú najmä krestania. V Izraeli prevláda židovské náboženstvo.
ŽIVOT LUDÍ
Asi pred 50 rokmi žila väcšina ludí na vidieku. Dnes 3/5 obyvatelov žijú v mestách. Najväcšími mestami sú Istanbul V Turecku a Teherán v Iráne. Mnoho miest má modernú, ako aj starú tradicnú zástavbu.
SILA ROPY
Hlavným prírodným zdrojom je ropa samotná Saudská Arábia vlastní asi ¼ všetkých známych svetových zásob ropy. Dalšími významnými producentami ropy sú Irak, Irán, Kuvajt, Omán, Katar a Spojené arabské emiráty. Aj Barajn je závislý od vývozu tejto suroviny. Za peniaze utržené z predaja ropy sa budujú nové mestá, cesty, rozvíja sa priemysel zameraný na spracovanie ropy, vyrábajúci chemikálie a plasty.
PRIEMYSEL A POLNOHOSPODÁRSTVO
Irán a Turecko majú mnoho priemyslu, ale najrozvinutejšou krajinou Stredného východu je Izrael známy výrobou lietadiel, elektrotechniky, elektroniky, jemnej mechaniky a textilu. Asi 2/3 obyvatelov sú zamestnané v polnohospodárstve. Najviac pestovanými plodinami sú jacmen, citrusové ovocie, bavlna, cukrová trstina a pšenica.
VOJNY SREDNÉHO VÝCHODU
Hranice štátov Stredného východu sa ustálili po I. Svetovej vojne (1914 – 1918). Izrael vznikol v r. 1948, co viedlo k pocetným arabsko-izraelským vojnám. Náboženské a politické konflikty v Libanone v r. 1975-1991 vyústili do obcianskej vojny, zatial co Cyprus je od r. 1974 rozdelený na územie s moslimami hovoriacimi po turecky a územie s krestanmi hovoriacimi po grécky. Dalšie konflikty vyvolali Kurdi obývajúci casti Arménska, Iránu, Iraku, Sýrie a Turecka. Bojujú za svoj vlastný štát Kurdistan.
SAUDSKÁ ARÁBIA
Najrozlahlejší štát Blízkeho východu leží na Arabskom polostrove medzi Perzským zálivom a Cerveným morom. Koralovými plytcinami spestrené pobrežie Cerveného mora lemuje na pevnine úzka pobrežná nížina Tiháma. Z nej sa príkro dvíhajú do nadmorských výšok 1500–3000 m pohoria budované starými horninami, pokryté mladými bazaltovými príkrovmi (Hidžáz, Asír). V pohorí Asír sa dvíha najvyšší vrch Jabal Abu Hassan (3133 m n. m.). Odtial smerom na východ stupnovito klesá plošina Nedžd kamenistými a hlinitými púštami cez stredoarabský prah pohorí (Híuwaig, Shammar, ’Utaybah) do nížiny pri Perzskom zálive (Ed-Dehna). Na severe sa rozprestiera púšt Nafúd a na juhu najväcšia piesocnatá púšt Zeme Rub al-Chálí. V názve krajiny je meno jej zakladatela, krála Abdel-Aziz Ibn Saúda, ktorý po troch desatrociach zápasov roku 1932 zahrnul pod svoju vládu znacnú cast polostrova. Znacná cast príjmov smeruje do rozvoja infraštruktúry, školstva, spriemyselnovania a polnohospodárstva, ale významné sumy plynú aj pre vládnúcu vrstvu. Pre priemysel sú typické odvetvia pracujúce s najmodernejšou technológiou, predovšetkým spracovanie uhlohydrátov alebo v odvetvia nárocné na energiu. Aj v súcasnosti znacná cast obyvatelov žije kocovným spôsobom života. Popri chove zvierat (kozy, tavy, ovce) je význam obrábania pôdy nepatrný. Vzhladom na prírodné podmienky je možné len v oázach (datle, zelenina, pšenica). Pomocou štátnej podpory (rozvoj zavlažovania) sa dosiahla takmer úplná sebestacnost v potravinách. Dokonca sa niektoré produkty vyvážajú (pšenica, hydina). Cestovný ruch je nerozvinutý, ale pocet pútnikov do Mekky a Mediny dosahuje rocne aj milión. Odtial plynie krajine znacný príjem.
OMÁN
Rozprestiera sa na juhovýchode Arabského polostrova pri brehoch Arabského mora a Ománskeho zálivu. Pobrežie je prevažne vyprahnuté, neobývané. Krajine patrí Hormuzský prieliv strážiaci polostrov Musandam, s ktorým ale nemá suchozemské prepojenie a z vojenského hladiska významný ostrov Masira a ostrovy Kuríja-Muríja (78 km2). Omanské pohorie sa tiahne na severe rovnobežne s pobrežím. Na južnom pobreží presahujú východné výbežky pohoria Kara. Najvyšším vrchom krajiny je Jabal al Harim (3352 m n. m.). Väcšinu územia pokrýva púšt Rub al-Chálí. Do konca 60. rokov bola krajina spolocensky a hospodársky zaostalá (otrokárstvo, 99 % negramotnost, uzavretost pred okolitým svetom). Bývalý Maskat a Omán zmenili svoj názov na Omán roku 1970. Základom hospodárstva je tažba ropy, zemného plynu, medenej rudy. Typické priemyselné odvetvia sú spracovanie ropy, odsolovanie morskej vody, hutníctvo farebných kovov a tradicné remeslá. Obživu väcšine obyvatelstva poskytuje polnohospodárstvo.
IRÁN
Irán, hornatá krajina v Juhozápadnej Ázii pri pobreží Perského zálivu, je poctom obyvatelov najväcšia krajina Blízkeho východu. Hranicí so 7 krajinami. 700 km pripadá na pobrežie Kaspického mora na severe a 1830 km na pobreží Perského zálivu a Arabského mora. Hlavné mesto Iránu je Teherán. Rozloha tejto krajiny je 1 648 000 kilometrov štvorcových a pocet obyvatelov je 65 800 000. Je to islámska republika so systémom jednej strany a jednokomorovou snemovnou, de facto teokratická republika. Irán je dominantný centrálnou náhornou plošinou, ktorá je 1,220 metrov vysoká a je skoro celá obklopená horskými retazami. Na severe, rovnobežne s južným brehom Kaspického mora sú Elburzské hory. Najvyšším vrchom je v Iráne, Mount Damavand (5 771 metrov), je súcastou horského systému. Okrem relatívne úrodnej náhornej plošiny severných Iránskych provincií Azerbajdžanu, horské pôdy sú tenké, tažká erózia. Úzke Kaspické pobrežie je v kontraste pokryté s bohatou hnedou lesnou pôdou. Iba iné všeobecne rovné je Jolgeh-ye Khuzestan na západe. Púšt Dasht-e Lut je pokrytá väcšími kamenmi a pieskom, a Dasht-e Kavir je pokrytá hlavne solou. Obe púšte sú nevlúdne a skutocne neobývatelné. V zime a v jeseni malé riecky tecú do Dasht-e Kaver, vytvárajúc malé jazerá a mociare. V iných casoch roka sú obe púšte extrémne suché. Klíma Iránu je subtropická. Chránené nížiny a pobrežia na juhu majú mierne zimy zo zrážkami. Tie sú všeobecne na celom území nízke (200-350 mm), a na východe klesajú pod 50 mm. Velké zrážky (až 2 000 mm) má len západné pobrežie Kaspického mora. Najväcším jazerom je slané Urmijské s 7 500 km2 v iránskom Azerbájdžáne. Subtropické lesy rastú na pobreží Kaspického mora. Porasty dubov, jalovcov a iných drevín rastú až do výšky 2 500 m nad morom na severných svahoch pohoria Elborz a v horách na západe. Väcšinu územiu však pokrýva chudobná stepná vegetácia s cibulovitými rastlinami, v púštach sa vyskytuje slanomilná flóra. Náhorné plošiny sú domovom stepných a polopúštnych zvierat (sajga tatárska, antilopa stredoazíjská, gazela perská). V lesoch žije jelen maral, medved a vlk. Pobrežie kaspického mora je útociskom vela vodných vtákov. Oficiálnym jazykom je perština, ktorou hovorí asi polovica obyvatelstva. Velké menšiny predstavujú Azerbajdžanci a Kurdovia. Väcšina obyvatelov sú muslimovia; Kurdovia, Turkmeni a cast Arabov v Chúzizastáne sa hlási k Sunnitom. Existujú i malé komunity arménskych krestanov, baháíovcov, zoroastrovcov a židov. Krajina vykazuje velmi rýchly prírastok obyvatelstva pri com takmer 60% ich už žije v mestách. Rozmiestnenie obyvatelstva je velmi rovnomerné. Asi 15% populácie žije v aglomerácii hlavného mesta – Teheránu. Husto zaludnený je ešte iránsky Azerbajdžán a pobrežie Kaspického mora. Polovica územia vykazuje nižšiu hustotu zaludnenia než 10 obyvatelov na km2. Pestuje sa najmä pšenica, jacmen, ryža, cukrová repa i cukrová trstina, ovocie, zelenina a bavlna. Svetovo významná je produkcia pistáciových orieškov. V horách dominuje chov oviec a kôz, významný je rybolov. Významná je tiež produkcia železnej a medenej rudy; existujú bohaté zásoby dalších rúd farebných kovov a nerastov (olova, zinku, chrómu, mangánu, uhlia, magnezitu, mramoru a kaolínu). Dostatok energie poskytujú najmä tepelné elektrárne. Vedla tradicnej textilnej a koženej výroby sa po roku 1954 rozvinula petrochémia, výroba cementu, hnojív, zbraní a elektrických spotrebicov i montáž automobilov. Základné vzdelanie je povinné a bezplatné, ale negramotných je stále viac než 40% dospelých.
IRÁK
Irák leží v strategickej polohe v strede Blízkeho východu a má aj krátky prístup k Perskému zálivu. Hranicí s Kuvajtom a Saudskou Arábiou na juhu, Jordánskom na západe, Sýriou na severozápade, Tureckom na severe a Iránom na východe. Irák má rozlohu 438 317 km2. Hlavné mesto je Bagdad a pocet obyvatelov v krajine je 20 150 000. Irák je republika s viacerými stranami a jednokomorovým parlamentom (de facto vojenský režim s vládou jednej strany). Územie iráku tvoria dve velké geografické oblasti. Centrálnu a juhovýchodnú cast vyplnuje úrodná mezopotámska nížina ktorou pretekajú životodárne rieky Eufrat a Tigris, ktorej sútok Šatt al-Arab pred ústim do Perského zálivu lemujú rozsiahle bažiny. Pozdlž tokov vznikla rada velkých vodných nádrží. Takmer polovicu územia na juhozápade a západe vyplnujú Arabská a Sýrska tabula, pokryté najmä na juhu velkou castou púští. Do Kurdistánu na severovýchode zasahujú horské pásma Arménskej a Iránskej vysociny lemované nižšími hrebenami vysociny Hamrín a pohorie Sindžár. Podnebie je subtropické vnútrozemské s teplým letom bez zrážok a vlhkou zimou. Zrážku padajú v období od októbra do mája a klesajú od severných hôr k juhu. Priemerné teploty prekracujú 30°C, max. 50°C. Zvieratá zastupujú gazely, šakaly a hieny, v horách rysi, vlky a medvedi. V zime sa na bažinách a velkých jazerách zhromaždujú stahovavé vtáky. Väcšinu obyvatelstva tvoria Arabovia. Najväcšiu menšinu tvoria Kurdovia-polokocovný národ obývajúci hornaté územie na severovýchode a hovoriacim jazykom príbuzným perštine. Viac než 95% obyvatelstva krajiny sú Muslimovia. Shitovia nad Summitmi prevládajú ale aj tak majú stále rozhodujúcu politickú moc. Krestanskú komunitu predstavujú predovšetkým sýrsky hovoriaci asýrania na severovýchode krajiny. Naprostá väcšina obyvatelstva je koncentrovaná pozdlž oboch hlavných riek, kde hustota zaludnenia predstavuje 200 ob. na km2. Viac než 70% populácie žije v mestách. Štátne náboženstvo je islám a úradný jazyk arabština. Najdôležitejšie plodiny predstavujú datle, zelenina (rajciny, melóny, uhorky) a ovocie. Pestuje sa i pšenica, jacmen, ryža a bavlník. Pastviny na necelých 10% plochy krajiny poskytujú obživu najmä ovciam. Rybolov ani tažba dreva nestací kryt spotrebu. Vedla ropy sa tažia fosfáty, používané k výrobe umelých hnojív a síry. Velkú väcšinu elektriny poskytujú elektrárne spalujúce ropu. V priemysle dominuje petrochémia, nasledovaná potravinárstvom, výrobou textilu, obuvi a tabaku. Irácka ako Iránska tlac, rozhlas a televízia sú baasistickým režimom prísne kontrolované. TURECKO Hlavné mesto je Ankarra, úradný jazyk turecký a mena turecká lira. Most medzi Európou a Áziou tvorí obrovská krajina nazývaná aj Malá Ázia alebo Anatólia. Turecko bolo domovom 3 najväcších impérií v našej histórii – Románskeho, Byzantského a Ottománskeho, z ktorých každé zanechalo krajine svoje kultúrne, náboženské a architektonické bohatsvo zasadené do pestrého prírodného prostredia. Modrá Mešita, Hagia Sofia, Trója, Ephesus, Pammukale, Kapadócia – to je len niekolko pamiatok, miest a prírodných výtvorov, ktorými sa môže Turecko pochválit.Dnes je Turecko domovom svetoznámej kuchyne, neporušenej rozmanitej prírody a najpriatelskejších a najpohostinnejších ludí na svete. Bodrumská modrá zátoka, v ktorej sa stretávajú vody Egejského a Stredozemného mora, je chránená impozantným stredovekým hradom postaveným rhodoskými rytiermi, ktorý už stárocia stráži vchod do stredomorského prístavu. Bodrum získal reputáciu ako centrum tureckého umenia a stal sa oblúbeným letoviskom vyššej spolocnosti vdaka jeho živej priatelskej atmosfére. .