Juhoslovenská kotlina Juhoslovenská kotlina je nejteplejšia cast Južnej oblasti stredného Slovenska. Zo západu ju ohranicujú sopecné pohoria, zo severu Slovenské rudohorie so Slovenským krasom. Južnú a východnú hranicu kotliny tvorí štátna hranica s Madarskou republikou. Táto južná hranica prebieha prevažne nížinou. Výnimku tvorí iba sopecná Cerova vrchovina pri Filakove. Povrch kotliny je pahorkatý a väcšinou odlesnený. Stupen odlesnenia nie je však taký vysoký ako v Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Lesíky a remízky spestrujú vzhlad polnohospodárskej krajiny. Juhoslovenská kotlina má príjemné podnebné podmienky, patrí do teplej oblasti. V kotline je však nedostatok vody. Najväcšie rieky Slaná, Rimava a Ipel nemajú dostatok vody a v celej kotline je len niekolko menších vodných nádrží. V južných castiach kotliny žije národnostne zmiešané obyvatelstvo (Slováci, Madari, Rómovia). Od sídla k sídlu sa mení ich podiel na pocte obyvatelov v obci. V podhorí Slovenského rudohoria a Krupinskej planiny sa výrazne zvyšuje podiel Slovákov. Hoci oblast je takmer uprostred Slovenska, najkvalitnejšie spojenie v menej clenitom teréne medzi Bratislavou a Košicami neprebieha Juhoslovenskou kotlinou. V súcastnosti je to jedna z najmenej rozvinutých castí Slovenska s vysokou nezamestnanostou obyvatelov. Predpoklady kotliny sú však dobré (podnebie, poloha) a v budúcnosti sa môže stat jednou z rýchlo sa rozvíjajúcich oblastí nášho štátu. Najvýznamnejšie hospodárske stredisko s najväcším poctom obyvatelov v kotline je mesto Lucenec. Nachádza sa takmer v strede kotliny. V meste je výroba textilu, strojov a nábytku. Mäsokombinát spracúva produkty živocíšnej výroby z okolia. Tehelna a ketramické závody zásobujú oblast stavebným materiálom. Severne od Lucenca je významná sklárska oblast Slovenska. Najvýznamnejšie závody so sklárskou tradíciou sú v Poltári a Zlatne. V okolí Velkého Krtíša (Pôtor, Modrý Kamen) je miesto výskytu hnedého uhlia. Tažba je však v súcastnosti nákladná (bane ešte dodávaju uhlie pre elektrárne na Hornej Nitre). Má sa po roku 2002 utlmit. Následkom tažby na mnohých miestach poklesla cesta medzi Velkým Krtíšom a Lucencom. V báníckom meste Velký Krtíš je strojárska a textilná výroba. Nedaleko Velkého Krtíša je mestecko Modrý Kamen, ktoré bolo pred 2. svetovou vojnou významnejšie ako Velký Krtíš. Teraz patrí medzi najmenšie mestá Slovenska. Teplé východné stráne kotliny v zázemí Velkého Krtíša, ktoré tvorí Krupinská planina, sa využívajú na pestovanie vinica. Tunajšia vinohradníka oblast sa stáva coraz známejšou. Najvýznamnejšie stredisko východnej casti kotliny je Rimavská Sobota. Mesto je známe svojou potravinárskou (cukrovar, pivovar, mäsokombinát, pekáren) a strojárskou výrobou. Vo východnom cípe Juhoslovenskej kotliny sa nachádza mestecko Tornala. V jej okolí sa pestuje na teplých terasách Slanej tabak. Nedaleko Cerovej vrchoviny je mesto Filakovo. Má závody na smaltovanie železa a ocele a výrobu elektrických sporákov a kachiel. Významným zdrojom príjmov oblasti je polnohospodárstvo (obilniny, cukrová repa, tabak, vinic), chov ošípaných, hydiny, a hovädzieho dobytka. V kotline vyviera mnoho minerálnych a termálnych pramenov. Najznámejšie kúpele sú v Cíži. Turisti zo širokého okolia poznajú kúpaliská v Dolnej Strehovej a Tornali. Na mnohých miestach využívajú minerálne vody miestni obyvatelia ako pitnú vodu. Chýba jej hospodárske využitie. V Juhoslovenskej kotline by zlepšenie dopravy prispelo k rozvoju celej oblasti. Prepojenie medzi mestami Velký Krtíš, Lucenec, Rimavská Sobota a Tornala je velmi nekvalitné. Železnica vedie rôznymi oklukami a je pomalá. (V minulosti hlavné smery viedli do Budapešti, poludníkovým smerom).