Jaskyne Najpozoruhodnejšie jaskyne boli objavené v oblastiach s rozsiahlym výskytom vápenca, ako napr. Juhoslávia alebo Mendip Hill v Anglicku. Skalu tvorí najmä uhlicitan vápenatý, ktorý sa rozpúšta v daždovej vode. Voda presakuje cez štrbiny do priepustného vápenca a postupne ich rozširuje. Rieky, ktoré zmiznú vo vápenci a tecú nad nepriepustnou skalou, odplavujú vápenec a vytvárajú velké priestory, v ktorých rastú stalagmity a stalaktity. Cez mnohé jaskyne pretekajú rieky aj dnes, alebo sú v nich stopy starých riecíšt. Jaskyne sa nachádzajú aj v iných skalách, napr. v cadicových (stuhnutá láva). Tekutá láva tecie ako rieka. Najprv sa ochladí a stuhne. Tunel alebo jaskyna sa môžu utvorit, ked láva naspodu prestane odtekat. Na Havaji sa nachádza mnoho obdivuhodných tunelov a jaskýn. Morské jaskyne vznikajú nárazmi vln. Ak sa zmení úroven morskej hladiny, tieto jaskyne sa môžu nachádzat vysoko nad terajším pobrežím. Mäkšie casti skál, ktoré boli vážne narušené, sa odplavili a utvorili sa jaskyne. Malé jaskyne možno nájst v strednej Austrálii pomerne vzdielené od mora, sopiek a vápencov. Najhlbšia jaskyna Réseau du Foillis vo francúzskych Alpách, 1455 m hlboká Najväcšia jaskyna Sarawacká komora v Sarawaku (východná Malajzia), 700 metrov dlhá, 300 metrov široká, 70 metrov vysoká Najrozsiahlejšia sústava jaskýn Sústava jaskýn Mammoth Kentucky, USA, 345 km jaskýn a priechodov Stalaktity a stalagmity Stalagmity a stalaktity sa nachádzajú v mnohých vápencových jaskyniach. Stalaktity visia zo stropu ako tenké kamenné stlpy. Stalagmity vyrastajú z podlahy ako kamenné piliere. Obcas sa spoja a vytvoria skalný stlp – stalagnát, ktorý sa tiahne od sropu po podlahu. Hornina, ktorá vytvára stalagmity a stalaktity sa obcas nazýva “ kvapel ”. Toto pomenovanie naznacuje jej pôvod. Vápenec sa skladá prevažne z chemickej zlúceniny, ktorá sa nazýva uhlicitan vápenatý. Daždová voda presakuje cez pukliny vo vápenci a rozpúšta cast uhlicitanu vápenatého. Preto voda, ktorá kvapká zo stropu jaskyne, obsahuje znacné množstvo tejto chemicke zlúceniny. Ked sa vytvorí kvapka, cast vody sa odparí a na strope jaskyne zostane tenucká vrstva uhlicitanu vápenatého. Táto vrstva velmi, velmi pomaly rastie a vytvára stalaktit. Kvapky, ktoré dopadnú na podlahu jaskyne, zanechajú na nej uhlicitan vápenatý, ktorý sa postupne hromadí a vytvára stalagmity. Ak je jaskyna tisícky rokov nedotknutá, môžu v nej vyrást obrovské a zaujímavé útvary.
Najdlhší stalaktit bez opory:
Dlžka 7 m, County Clare, Írska republika
Najvyšší stalagmit:
Pravdepodobne stalagmit La Grande, v jaskyni Aven Armande nedaleko Tarnského údolia vo Fran- cúzsku, dosahuje výšku 29 m