Islandské gejzíry Islandské pomenovanie horúceho prírodného vodostreku – Geysir – sa stalo všeobecným pojmom. Ked má clovek štastie a dostane sa do blízkosti slávneho islandského Geysiru práve vcas, zažije nádherné a velkolepé predstavenie. Z belavého kráterceka z gejziritu (kremenný sinter) s priemerom niekolko málo metrov sa najprv ozýva iba bublanie a hucanie ako z prehriateho kotla, obcas vyšplachne cez okraj prekypujúca voda a zasa zmizne. Potom zacne gejzír pulzovat a voda váhavo stúpa a zasa klesá. Napokon uvolnený prúd vystrekuje v bielej extáze k oblohe, sprevádzaný sycaním a hucaním, zahalený do oblaku pary, ktorú vietor rozfúka do obrovského vejára. Po siedmich minútach slabnúci vodostrek sklzne spät do krátera a naposledy vyfúkne oblak pary. Tento známy Geysir leží na východ od Reykjavíku, asi 20 kilometrov na juh od ladovca Langjökull, v zalesnenom širokom údolí oblasti Haukaddur, kde vyvierajú desiatky teplých pramenov a niekolko menších gejzírov, z ktorých v súcasnosti najaktívnejší sa volá Strokkur. Prvé zmienky o tejto termálnej oblasti pochádzajú z roku 1297, ked juh Islandu postihlo velké zemetrasenie. Hned po nom sa objavilo niekolko gejzírov vrátane najvyššieho, ktorý vybuchoval každý den. Dostal islandský názov Geysir co volne preložené znamená „divý vodostrek“. Geysir sa stal známym po celom svete, lákal na Island vela zvedavých cestovatelov a jeho názov sa nakoniec stal všeobecným pojmom. Vrchol svojej slávy dosiahol okolo roku 1800, ked vybuchoval niekolkokrát denne až po frekvenciu 14 výbuchov za 24 hodín. Potom akoby sa vycerpal, prejavoval sa coraz menej a menej, až roku 1907 na 30 rokov utíchol, Roku 1935 sa podarilo umelo vyvolat erupcie, ale sú velmi nepravidelné a zriedkavé. Stlp horúcej vody smeruje k oblohe raketovou rýchlostou zahalený oblakom pary.
Teplé a horúce pásma:
Island je známy horúcimi pramenmi, ktoré vyvierajú na povrch asi v 250 rôznych oblastiach, a to z viac než 600 žriedel s celkovou výdatnostou asi 1500 litrov za sekundu. Ich priemerná teplota sa pohybuje okolo 75°C, maximálna dosahuje bod varu. Všetky horúce pramene a gejzíry vyvierajú v teplých pásmach tretohorných cadicov, kde už nie sú aktívne sopky. Sú zapojené do systému ustavicnej cirkulácie vody, ktorá z povrchu vteká do puklín, klesá k žeravému telesu, zohrieva sa, pohlcuje unikajúce plyny a vracia sa na povrch. Na miestach súcasného vulkanizmu sú zasa horúce pásma zeme, kde aj pôda na povrchu na dotyk páli. Tu však žiadne horúce pramene nie sú, lebo voda sa v zemských puklinách ihned mení na paru.