Islam Islam, najrýchlejšie sa šíriace náboženstvo, založil prorok Mohamed v 7. storocí n.l. Je monoteistickým náboženstvom, boh moslimov sa volá Alláh. Islam znamená „podriadenie sa božej vôli“ a moslim je „ten, kto sa podriaduje božej vôli“. Väcšinu moslimov tvoria Arabi, ktorí svoj pôvod odvodzujú od syna patriarchu Abraháma a otrokyne Aghar Izmaela. Do vystúpenia proroka Mohameda žili ako kocovní pastieri (nomádi, beduíni) a obchodníci. Prorok Mohamed sa narodil okolo roku 570 n.l. v Mekke. Podla tradície sa mu zjavil v spánku archaniel Džibrail a vyjavil mu slovo božie, verše Koránu, ktoré prikazovali znicit falošných bohov a lud mal zacat uctievat Alláha. Pre svoje ucenie musel opustit Mekku a utiect do Mediny. Tento útek sa nazýva hidžra a podla tradície sa odohral roku . Potom, ako sa Mohamedovo ucenie stalo náboženstvom ríše kalifov, „námestníkov posla božieho“, zacala sa jeho expanzia. Roku 750 sa islamský svet rozprestieral od Španielska a Mauretánie na pobreží Atlantiku až po Indiu. V 16. storocí dobyli Osmanskí Turci, taktiež vyznavaci islamu, všetky krajiny ríše kalifov a dobyvacnými výpravami sužovali aj Balkánsky polostrov a územie Habsburskej monarchie. Dnes má islam stúpencov v štátoch Blízkeho východu, Strednej Ázie, Pakistane, Severnej Afrike, ale i v Európe a Amerike. Ucenie islamu obsahuje prvky judaizmu, krestanstva a pôvodných náboženských a kultúrnych zvyklostí a rituálov arabského polostrova. Ako príklad by som uviedol cierny kamen, pravdepodobne meteorit, uložený v Ka’abe („štvorcovom dome“) v Mekke. Už pre vyznavacov starodávnejších bohov bol posvätným a prúdili k nemu, tak ako dnes, zástupy pútnikov, aby ho pobozkali a pohladkali. Mohamed ho najprv ocistil v mene Alláhovom a potom pobozkal, cím obnovil pôvodný zvyk a dal mu nový zmysel. Toto kontinuum pomohlo k lahšiemu šíreniu nového náboženstva. Svätou knihou islamu je Korán, zapísané výroky, ktoré Alláh zjavil Mohamedovi prostredníctvom Džibraila. Vyznaním viery je Šaháda, ktorá znie: „Niet boha okrem Alláha a Mohamed je Posol Boží“ Základné náboženské povinnosti moslimov sa volajú Pät stlpov viery, za ktorých dodržiavanie sa slubuje raj. I rodinný a spolocenský život usmernujú rôzne pravidlá. Základnou jednotkou islamskej spolocnosti je rodina, v ktorej majú muž a žena presne rozdelené povinnosti. Islam zakazuje pit alkohol, jest bravcové (co im nebráni chovat ošípané – vid Al-Hadí) a hrat hazardné hry. Na druhej strane povoluje mnohoženstvo, muž však musí byt schopný všetky svoje ženy uživit a zabezpecit. Preto sú háremy výsadou bohácov a prevládajú monogamné manželstvá. S moslimmi a islamom sa casto spájajú teroristické a iné násilné tendencie. Hoci sa to zdá neuveritelné, je islam pomerne tolerantným náboženstvom hlásajúcim milosrdenstvo a morálne hodnoty; vládne viac presvedcovaním ako mecom. No Korán casto nie je vykladaný rovnakým spôsobom a náboženstvo nie je úplne jednotné, pretože islam nemá viditelnú hlavu na zemi, ako napríklad katolíci pápeža. V poslednom case sa coraz castejšie vyskytujú snahy o úzkostlivé dodržiavanie zákonov Koránu, casto plynúce z nepochopenia doby, v ktorej prebehla redakcia tejto knihy. Toto úsilie sa nazýva islamský fundamentalizmus. Treba si uvedomit, že i slová o svätej vojne, „džiháde“ môžu byt interpretované rôzne Nie každý moslim je terorista a nie každý terorista je moslim. Za násilie vo svete, ktoré so casto pripisuje na vrub islamu, sú casto zodpovední konkrétni ludia, ktorí sa neštítia zneužit ho pre vlastné egoistické ciele, sfanatizovat ludí, ktorí s vidinou vecnej blaženosti obetujú vlastný život aby zabíjali nevinných. Tieto tendencie, tak nebezpecné pre svetový mier, je potrebné eliminovat pri samom zdroji, na com by sa mali podielat najmä sami náboženskí vodcovia, ktorým pokoj a mier nie sú lahostajné a ktorí chcú, aby islam zostal aj nadalej akceptovaným svetovým náboženstvom. Za zlo nie je zodpovedná ideológia, ale ludia, ktorí pod jej pláštikom konajú odsúdeniahodné ciny. Další z postojov, pre ktoré je islam kritizovaný, je nerovné postavenie ženy a muža v spolocnosti. Islamu sa vycíta, že konzervoval feudálne rodinné vztahy spred štrnástich storocí. Opacný názor však majú islamskí duchovní, ktorí tvrdia, že zmyslom zvykového práva, šarije, ktorá napríklad prikazuje ženám nosit celé telo zakrývajúce šaty a závoj, je ženy chránit, nie obmedzovat. Ten, komu sa to zdá nepochopitelné by si mal uvedomit, že kultúrna priepast medzi humanistickým Západom a arabským svetom je väcšia ako si väcšina z nás myslí. Násilné zasahovanie do tohto sveta je ako štuchanie do osieho hniezda. Svätynou moslimov je mešita. Kedže moslimovia nesmú zobrazovat ludí ani zvieratá, zdobia mešitu geometrické obrazce a arabesky (geom. obrazce posplietané s rastlinnými motívmi). K mešite patrí jeden alebo viac minaretov, z ktorých muezíni pät ráz za den zvolávajú veriacich na modlitbu. Moslimovia sa modlia vždy obrátení smerom k Mekke, tento smer v mešite vyznacuje výklenok zvaný mihráb. Sviatocná bohoslužba sa koná vždy v piatok predpoludním. Najznámejšie moslimské pútnické miesto je Mekka. Sem sa schádzajú pútnici z celého sveta, pretože vykonat hadždž, pút do Mekky je povinnostou každého moslima.
Významné islamské sviatky sú:
Dhu al-hidža, den hidžry, islamský nový rok Ramadám, posvätný mesiac, každý moslim sa od svitu do mrku postí ’Íd al-fitr, tzv. Malý sviatok na konci Ramadáma ’Íd al-abhá sviatok obetovania alebo aj Velký sviatok. Moslimovia obetujú zvieratá v údolí pri Mekke Lajlat al-kadr, spomienka na zaciatok zjavenia Koránu Maulid an-nabi, spomienka na narodenie Mohameda. Konajú sa velké ludové festivaly (Egypt) _____________ _________
Zdroje: